Dokázal hovoriť nie a držať to, čomu rozumie. Aká je slepá škvrna Warrena Buffetta

Klobúk dole, bola to jazda. Jeho listy investorom čítam, odkedy mám internet. O podnikaní a investovaní sa z nich naučíte viac než na vysokej škole a o aktuálnej ekonomickej situácii viac než z periodík Economist, Wall Street Journal a Financial Times dohromady.

Investičný génius, schopný navyše jasne myslieť a pekne písať, vytvoril legendu. Tá stále predáva nejeden youtubový kanál aj o 70 rokov mladšieho finfluencera. Ešte aj dnes - v čase bláznivého Elona Muska - si každý rád v náhľade klikne na obrázok proroka z Omahy.

Posadnutosť prácou

Dôležitou zložkou Buffettovho úspechu bola jeho posadnutosť trhmi a prácou. Trhom sa skutočne venoval celý život, a to s intenzitou, o ktorej normálny človek ani nesníva. Takmer všetci podceňujú, čo všetko obetoval tomu, aby získal cit pre to, čo je na trhoch lacné.

Táto ilúzia vedie k tomu, že si dnes každý druhý investor myslí, že bude Warrenom Buffettom, no nikomu sa nechce každý deň po večeroch ignorovať rodinu a do desiatej večer čítať súvahy všetkých firiem na trhu. Podľa nedávneho výskumu sú noví aktívni investori ochotní svojej investičnej myšlienke venovať približne len šesť minút času, zvyčajne hlavne grafom, ktoré Warren ignoroval:

„Mediánový individuálny investor venuje výskumu k jednému obchodu s akciami približne šesť minút, väčšinou tesne pred obchodom, priemerný investor strávi výskumom približne pol hodiny. Individuálni investori trávia najviac času skúmaním grafov vývoja ceny, po ktorých nasledujú názory analytikov, pričom je malý záujem o tradičné štatistiky rizík.“

No „Buffett je monopolista“, hovoria zlé jazyky. „Napriek tomu existuje opodstatnený argument, že Warren nielenže ‚investuje do rastu nášho národa a jeho podnikov‘, aby sme použili frázu výkonného šéfa JP Morgan Jamieho Dimona. Namiesto toho sa spolieha na ‚špinavé‘ tajomstvo kapitalizmu, že úspech sa nedosahuje prostredníctvom Schumpeterovej kreatívnej deštrukcie alebo horlivého súťaženia v nových inovatívnych podnikoch, ale tým, že vôbec nemusí súťažiť.“

Ide o naivný pohľad na „špinavú“ trhovú ekonomiku - viac cez srdiečko než racionálnu analýzu. Strašenie monopolmi má u socialistov dlhú históriu. Je to trik. Strašením trhovými monopolmi obhajujú monopolizáciu štátom. Silná pozícia firmy pripomínajúca monopol je prechodný jav. Teda ak nejde o štátny podnik alebo firmu, ktorú chráni štát.

Som taký starý, že si pamätám, ako mala svetu dominovať firma IBM, ktorú dnes väčšina mladých finfluencerov ani nepozná. Google mal tiež ovládnuť svet, a dnes mu padajú počty vyhľadávaní rýchlejšie než Trumpovi preferencie. Celkový podiel na online vyhľadávaniach mu klesol pod 90 percent prvýkrát za desať rokov a podiel na desktopoch je už nižší ako 80 percent. Ľudia namiesto googlenia debatujú s LLMs [Large Language Models, čo sú veľké jazykové modely, teda typy umelej inteligencie, ktoré sú trénované na obrovskom množstve textových dát, pozn. red.]. Pošta je však stále štátna a podľa toho aj funguje.

Čo stojí za jeho úspechom

Schopnosť Buffetta hovoriť nie a držať to, čomu rozumie, neskákať po všetkom novom a blyštiacom sa ako oči človeka na TikToku je v dnešnom svete pretlaku noviniek veľmi vzácna, a preto pre racionálnu alokáciu kapitálu dôležitá podnikateľská funkcia. Za Buffettovým dlhodobým úspechom bude skôr výnimočný investičný talent, pracovitosť, prístup k lacnému kapitálu, insiderským informáciám a dealom.

Práve Buffetta sa americký minister financií na vrchole finančnej krízy pýtal na názor, ako nastaviť socializáciu strát finančného systému americkým štátom. A keď boli riaditelia vesmíru z investičnej banky Goldman Sachs koncom roka 2008 na pokraji kolapsu, ich šéf zavolal so zaujímavou ponukou na preferenčné akcie práve vo vani sa kúpajúcemu Warrenovi. O rok neskôr už mala táto investičná banka vďaka záchranným prácam štátu najväčší zisk v histórii.

Dôležitým faktorom pri vysvetľovaní Buffettových ziskov je aj časovanie. Tento investor zhodou okolností začal svoju kariéru v ére zrodu skutočne zlých peňazí. V roku 1971 sa politici opustením formálneho krytia dolára odtrhli zo zlatej reťaze a peniaze začali kaziť vo veľkom. Zrýchlený rozklad peňazí viedol k postupnému úteku ľudí k náhradným peňažným aktívam, z čoho profitujú aj akcie. Akcie S&P 500 sú dnes sčasti substitútom k zostatku na bankovom účte. Prebrali časť funkcie peňazí, a preto rastie ich peňažné prémium.

To však znamená, že musia byť drahšie, než je opodstatnené na základe ich „fundamentu“. Mnohí najmä z generácie boomerov [ľudia narodení zhruba od konca druhej svetovej vojny do polovice 60. rokov 20. storočia, pozn. red.] nazývajú túto novú dobu, v ktorej neplatia pravidlá Warrenovho mentora Grahama, neracionálnou. Nerozumejú absurdným cenám NFT-čiek a bitcion je pre nich „Satanovo ho*no“. Ak vysvetľujete javy vo svete tým, že sa všetci zbláznili, niekde robíte chybu. Niečo vám uniká.

Títo investori sa sústredia na tradičné firmy a ignorujú peniaze. Ak štátny monopol kazí pamäť dobrých skutkov tak intenzívne, ako sa to deje dnes, trh hľadá alternatívne riešenia, čo môže mať aj takéto prejavy. „Inteligentný“ investor potom závidí výnosy „retardovenému“ investorovi s diamantovými rukami, ktorý opakuje heslá profesionálnych roztlieskavačov, ako je Michael Saylor.

Ak mám voči Buffettovi nejakú výhradu, tak to nie je to, že investoval do spoločností „s ochranným valom“ alebo že komunikuje s politickou triedou. Buffett nerozumie makru. Teraz nemyslím ani to, že je keynesiánec, ktorý obhajoval clá a zvýšenie daní. Skôr to, že ignoruje, ako fungujú v ekonomike peniaze. Preto nemá rád zlato a nevie vysvetliť, prečo má bitcoin po 15 rokoch takmer dvakrát väčšiu trhovú kapitalizáciu než firma, ktorú celý život s Charliem Mungerom budoval.

Jeho otec rozumel peniazom

Práve zrýchlený rozklad zlých peňazí a ich aktívne používanie na záchranu politikov a ich kamarátov vo finančnom sektore od prelomu nového tisícročia vysvetľuje, prečo Buffetta a Mungera už 25 rokov poráža aj hlúpe zlato.

Warrenov otec Howard Buffett, podnikateľ, investor a republikánsky člen americkej snemovne, na rozdiel od svojho syna rozumel peniazom veľmi dobre.

„Sloboda vo svete spočíva na zlatom krytých peniazoch,“ napísal vo svojej eseji z roku 1948. „Varujem vás, politici oboch strán budú proti návratu k zlatým peniazom napriek tomu, že navonok sa zdá, že ho podporujú. Ak nechcete nechať svoje deti a krajinu napospas cválajúcej inflácii, vojnám a otroctvu, potom si táto kauza vyžaduje vašu podporu. Ak má v Amerike prežiť sloboda, musíme bojovať za návrat k poctivým peniazom.“