Návrh na podmienečné prepustenie Mikuláša Černáka postavil proti sebe dvoch znalcov skúmajúcich jeho možnú resocializáciu, no obaja majú vo svojich záveroch zásadné nedostatky.
Možnosť, že by sa na doživotie odsúdený vrah dostal na slobodu, prekvapila mnohých. A to nielen preto, že sa o Černákovo prepustenie snaží neznáme a nedávno založené občianske združenie Reštart, ale aj kvôli kladným posudkom o jeho možnej náprave.
Obhajoba Mikuláša Černáka v súdnom konaní o návrhu na jeho podmienečné prepustenie argumentovala nielen kladným hodnotením riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove, ale aj pozitívnym posudkom súdneho znalca z odboru psychológie Karela Netíka.
Možnosť prepustenia odsúdeného mafiána sa skomplikovala po tom, čo prokuratúra doručila na súd nové podklady obsahujúce anonymné podania na niekoľko stoviek strán. Tie opisujú celý rad porušení pravidiel zo strany Černáka počas výkonu trestu vrátane uplácania príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Černák nepociťuje ľútosť
Prokuratúra si v tomto konaní prizvala ako konzultanta súdneho znalca z odboru psychiatrie Petra Šomšáka, ktorý pomáhal s formuláciou otázok, vysvetľoval princípy hodnotenia osobnosti a zhodnotil mieru možnej resocializácie odsúdeného.
Šomšák vo svojich záveroch tvrdí, že Černák síce „formálne splnil podmienky na podmienečné prepustenie“, no rozhodne nespĺňa podmienky resocializácie.
Pri hodnotení osobnosti odsúdeného Šomšák uvádza, že Černák nepociťuje ľútosť – racionálne síce chápe zlo svojich činov, no emocionálne ho to „nebolí“. Podľa Šomšáka má Černák oploštenú emocionalitu – nevníma emócie iných a nevie ich precítiť. Ľudí vníma ako prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb, a preto nie je schopný pocitu viny ani sebareflexie, čo znemožňuje jeho resocializáciu.
Mikuláš Černák na súde v Piešťanoch 2. mája 2024. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Znalec ďalej hovorí o Černákovi ako o narcistickej a manipulatívnej osobnosti, ktorá potrebuje kamery a médiá, čo demonštruje aj jeho zapájanie sa do medializovaných projektov. Šomšák kritizuje, že niektoré znalecké testy boli podľa neho vyhodnocované nekriticky a v prospech odsúdeného. Tieto testy síce „neukazujú“ poruchu osobnosti, no podľa Šomšáka je to skreslené – testy nie sú stopercentne spoľahlivé a Černák vie, ako pred znalcami vystupovať.
Zásadný problém záverov znalca Šomšáka však spočíva v tom, že Mikuláša Černáka nikdy osobne nevyšetroval.
Všetky svoje závery opiera len o dokumenty sprístupnené prokuratúrou a o mediálne vystúpenia odsúdeného. Podľa Šomšáka mimoriadne veľké množstvo televíznych výstupov odsúdeného postačuje na komplexné zhodnotenie jeho stavu.
Zhodnotenie duševného stavu osoby bez osobného vyšetrenia znalca však rozhodne nemožno považovať za objektívne. Posudok sa môže opierať o neúplné alebo skreslené informácie (napríklad verejné prejavy, ktoré môžu byť manipulované).
Znalcovi chýba bezprostredný kontakt s vyšetrovanou osobou, ktorý je pre psychiatrickú diagnostiku kľúčový. Psychiater alebo psychológ musí zachytiť neverbálne prejavy, emočné reakcie, kontrolu reality, kooperáciu a iné jemné nuansy, ktoré dokumenty alebo médiá nedokážu sprostredkovať.
Kladné hodnotenie dal Černákovi znalec obhajoby
Na túto zásadnú chybu upozornil aj súdny znalec z odboru psychológie Karel Netík, ktorý vypracoval kladný posudok o resocializácii Mikuláša Černáka.
Podľa Netíka je Černák osobnostne stabilný, no nedôverčivý, čo je bežné u ľudí vo výkone trestu. Má isté sklony k depresívnemu emočnému ladeniu, ale nevykazuje impulzívnu agresiu. Netík tvrdí, že ak by bol Černák impulzívny agresor, počas 27 rokov väzby by sa to prejavilo v konfliktoch alebo disciplinárnych trestoch – čo sa nestalo.
Karel Netík nevidí Černáka ako nebezpečného psychopata a tvrdí, že jeho prognóza resocializácie nie je vylúčená. Je presvedčený, že ak bude mať Černák po prepustení odborný dohľad a podporu z jeho strany a zo strany OZ Reštart, je možné ho viesť k plnohodnotnému životu v spoločnosti.
Závery a vyjadrenia psychiatra Šomšáka ho šokovali, pretože si Šomšák „dovolil posudzovať človeka, ktorého prvýkrát v živote videl na súde“.
Posudok na základe selektívnych dokumentov
Ani závery znalca Netíka však nemajú bezchybný základ a obsahujú zásadné nedostatky, pre ktoré ich nemožno považovať za objektívne zhodnotenie stavu Mikuláša Černáka.
Najzásadnejším problémom hodnotenia znalca Netíka je to, že vychádzal iba z materiálov, ktoré mu poskytla obhajoba odsúdeného. Boli to práve advokáti Černáka, ktorí Netíka oslovili a zaplatili, aby vypracoval znalecký posudok, čo by samo osebe nebolo nijako sporné.
Sám Netík však hovorí, že pri Černákovom hodnotení „vychádzal z materiálov, ktoré poskytla obhajoba, a nepreštudoval úplne všetko“ – teda celý spis nevidel. Nikto pritom nemôže racionálne predpokladať, že advokáti Mikuláša Černáka by znalcovi poskytli podklady, ktoré by ich klientovi mohli uškodiť.
Selektívne vyberané časti spisu, ktoré obhajoba poskytla znalcovi, tak v žiadnom prípade nemôžu spĺňať podmienku nezávislosti a nestrannosti. Navyše možno hovoriť o riziku účelovej prípravy podkladov na prepustenie mafiánskeho bossa. Na mieste je preto otázka, prečo samotný znalec nežiadal na hodnotenie celý spis a uspokojil sa iba s tým, čo mu poskytla obhajoba?
Spor o zaujatosti znalca
Samotné zapojenie znalca Netíka do následnej práce s Černákom po prípadnom prepustení vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti. Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch stanovuje podmienku vylúčenia znalca, ak možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti.
Prísľub odplatnej spolupráce znalca s odsúdeným po tom, ako bude jeho prepustenie postavené na kladnom znaleckom posudku, môže zakladať oprávnené otázky, či znalec nie je zaujatý v prospech zadávateľa alebo inej osoby, ktorej sa úkon týka.
Netík tvrdí, že vypracovanie znaleckého posudku a následná spolupráca s OZ Reštart na resocializácii Černáka sa „nijako nevylučujú“, pričom zdôrazňuje povinnosť „odovzdať posudok, ktorý nie je vedome nepravdivý“. Zároveň uvádza, že, samozrejme, nebude na resocializácii Černáka pracovať zadarmo.
Černák vraj nie je psychopat
Psychológ spochybňuje aj závery testu, v ktorom Černákovi vyšlo mimoriadne vysoké skóre psychopatie, a tvrdí, že išlo iba o jeden test, ktorý nebol komplexný. Naopak, podľa jeho záverov nie je Černákovo hodnotenie osobnosti pri asociálnej poruche alebo psychopatii nijako výrazne nad normou.
Extrémne množstvo vrážd zo strany Černáka, ako aj neprejavenú ľútosť či iné chýbajúce aspekty empatie vysvetľuje Netík tak, že sa „neprejavoval emotívne“. Zaujímavé je aj jeho hodnotenie, podľa ktorého Černák nemôže byť psychopat, pretože psychopati sú podľa neho mimoriadne výbušní a impulzívni, čo je v protiklade s tým, že mnohonásobný vrah riadil veľkú zločineckú skupinu po celom Slovensku – a to si vyžaduje premýšľanie a organizáciu.
Samotné hodnotenie duševného stavu je vždy výsledkom subjektívneho vnímania konkrétneho lekára, pretože ani psychiatria ani psychológia nie sú exaktné vedy.
Zlatý štandard psychopatie
Z hľadiska posudzovania psychopatie je „zlatý štandard“ takzvaná metóda Hareho škála psychopatie – PCL-R, ktorá je jednou z najpoužívanejších nástrojov v praxi. Tá u posudzovaných osôb hľadá kľúčové prejavy psychopatie, ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín.
Prvú skupinu tvoria interpersonálne a emocionálne znaky a druhú životný štýl a antisociálne správanie osoby. Do prvej skupiny patria znaky ako veľké sebavedomie, charizma, chronické klamstvo, manipulácia, nedostatok ľútosti alebo viny, plytký emocionálny život (povrchné city), nedostatok empatie a emocionálneho vcítenia či neprijímanie zodpovednosti za svoje činy.
Do druhej skupiny patrí parazitický životný štýl (využívanie iných), impulzívnosť, náchylnosť k porušovaniu podmienok alebo zákonov či kriminálna všestrannosť (rôzne druhy trestnej činnosti).
V zmysle najpoužívanejšej metódy určovania psychopatie je možno badať u Mikuláša Černáka mnohé črty jeho osobnosti, ktoré rozhodne patria do oboch skupín.
Hodnotenie duševného stavu jedného z najhorších vrahov v histórii Slovenskej republiky je tak rozporné nielen z pohľadu samotných znalcov, ale aj z pohľadu toho, ako k svojim záverom dospeli. Prekvapenie verejnosti z kladného posudku Mikuláša Černáka už možno nebude také veľké po zistení, že znalec vychádzal iba z vybraných podkladov jeho advokátov.
V prípade rozporov znaleckých tvrdení by bolo z pohľadu súdu správne, aby prizval iného nestranného znalca, ktorý by vykonal komplexné vyšetrenie odsúdeného vraha.
Možno aj tento znalec dospeje k záveru, že ide v podstate iba o osobu bez emócií, ktorá sa rozhodla prevraždiť až na vrchol mafiánskeho rebríčka, ale už sa napravila pobytom vo väzení.
Bez ohľadu na výsledky znaleckých posudkov však treba pripomenúť rozsah a brutalitu vyčíňania Mikuláša Černáka, ktorú by mal súd pri svojom posudzovaní zohľadniť. Každý si môže urobiť názor na to, či sa Černák vo väznici polepšil, alebo ide len o ďalší účelový ťah mafiána, aké robil v minulosti veľakrát.
Pri vytváraní tohto názoru stojí za pozornosť aj skutočnosť, že podľa niektorých „polepšený“ Černák doteraz odmieta spolupracovať s OČTK na prípadoch, ktoré by mu mohli poškodiť. Toto tvrdenie verejnosti prezentoval bývalý vyšetrovateľ a dnes poslanec Ivan Ševčík, ktorý v minulosti pracoval na mnohých prípadoch Černákových vrážd.
Či je toto dostatočným prejavom manipulatívnej povahy brutálneho vraha, bude musieť rozhodnúť až súd.
Titulný obrázok: Mikuláš Černák. Foto: Jaroslav Novák/TASR
