Úspora desiatok miliónov eur ročne. Šaško chce centralizovaný nákup liekov pre nemocnice

V tejto súvislosti sme preto oslovili viaceré nemocnice. Z opýtaných len tá prešovská uviedla, že nemá dlhy voči dodávateľom liekov.

Presnú sumu podlžností nám ozrejmila len Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, konkrétne 13 524 831 eur.

Univerzitná nemocnica Martin konštatovala, že ide o nedoplatky v radoch desiatok miliónov eur. "A naďalej narastajú, čo negatívne ovplyvňuje našu možnosť pri rokovaniach dosahovať relevantné zľavy," vysvetlilo pre Štandard oddelenie komunikácie martinskej nemocnice.

Aj UNLP Košice len skonštatovala, že má v tomto smere "záväzky".

Keď nemocnice platia faktúry neskoro alebo vôbec, dodávatelia si pýtajú vyššie ceny, aby si pokryli riziko, že nedostanú zaplatené načas. To zároveň bráni menším firmám zapojiť sa do dodávania, lebo často nemajú dosť peňazí na to, aby mohli čakať niekoľko mesiacov (alebo aj rokov).

Potom sú nákupy pre štátne nemocnice drahšie, než by museli byť.

"Umelý bedrový kĺb stojí na Slovensku často dvojnásobok toho, čo platí Česká republika. Za istý objem peňazí preto odoperujeme menej pacientov," ilustroval na príklade šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský.

Za neskorú splatnosť faktúr nám pritom hrozí od Európskej komisie 700-tisícová pokuta a 50-tisíc eur penále za každý deň, kým nedôjde k nápravným opatreniam.

Kde je problém

Poisťovne nezohľadňujú, koľko stojí konkrétny liek a zdravotný materiál pri každej hospitalizácii. Nemocnice si to kupujú samy z peňazí, ktoré im poisťovňa mesačne posiela v podobe takzvaných paušálnych platieb.

Ak nemocnica používa drahšie lieky, než aké predpokladá platba z poisťovne, musí rozdiel pokryť z vlastných zdrojov. Naopak, ak nakúpi pod túto sumu, môže ušetriť.

V praxi potom čelia lekári aj ekonomickému nátlaku od vedenia. "Keď bola pred pár rokmi nitrianska nemocnica v zisku, volala mi námestníčka, že liek, ktorý som pacientovi predpísal, je drahý a budeme ho podávať len dvakrát, a nie trikrát denne. Potom záleží už len na tom, či to lekár ustojí," opísal Visolajský.

Len niektoré drahšie položky platia zdravotné poisťovne priamo podľa toho, koľko nemocnica vykáže - spravidla ide o lieky pre onkologických pacientov, biologickú liečbu alebo špeciálne implantáty. Úhrady závisia od toho, akú výhodnú zmluvu podpíše s poisťovňou riaditeľ.

Až na pár výnimiek si teda veci okolo liekov štátne zdravotnícke zariadenia nakupujú samy. Nemajú za to finančnú zodpovednosť, takže nemusia hľadať najnižšie ceny. 

"Distribučné firmy majú často vzťahy s riaditeľmi. Keď sa po voľbách menia riaditelia nemocníc, pomenia sa čiastočne aj používané lieky," konštatuje šéf lekárskych odborárov.

Čo by mohlo pomôcť, ale nedeje sa

Existuje viac spôsobov, ako v ústavnej zdravotnej starostlivosti pri zaobstarávaní liekov ušetriť.

Napríklad používaním takzvaných white listov – teda zoznamov liekov a materiálu, ktoré už niekto centrálne výhodne vysúťažil a majú dohodnutú cenu. V slovenskom zdravotníctve ich podľa ÚHP používajú najmä súkromné nemocnice.

Ústavné zariadenia zatiaľ riešia situáciu svojsky. Napríklad košická univerzitná nemocnica používa liekový formulár - nakupuje aktuálne najlacnejšiu dostupnú alternatívu konkrétnej účinnej látky v požadovanej sile a liekovej forme. 

Rovnako to funguje v Banskej Bystrici. "Tieto zoznamy sú aktualizované na základe výsledkov verejného obstarávania. Prípadné rozšírenie o nové položky podlieha schváleniu Komisie pre racionálnu implementáciu zdravotníckych pomôcok a špeciálnych zdravotných materiálov," opisuje hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Ružena Maťašeje.

Okrem toho môžu nemocnice získať späť peniaze z nákupov cez takzvané cashbacky. Ak nakúpia väčšie množstvo liekov alebo materiálu, dodávateľ im po čase vráti časť peňazí alebo im dá zľavu na ďalší nákup.

Treba to správne napísať do zmluvy a potom by sa to aspoň čiastočne malo premietnuť do nižších platieb poisťovne. Ak to nie je oficiálne v zmluve, samotná nemocnica síce "zarobí", ale zdravotné poisťovne o tom nevedia, mesačné paušálne platby jej neznížia a z koláča verejného zdravotného poistenia sa neušetrí nič.

Nemocnice nový systém vítajú

Riešením predraženého systému sú koordinované hromadné nákupy. Podľa výpočtov ÚHP by takto veľké štátne nemocnice mohli len na liekoch a špeciálnom zdravotníckom materiáli ušetriť ročne od 15 do 52 miliónov eur.

A keby centrálne zaobstarávali aj zdravotnú techniku, ostalo by im ročne na účte o 2,5 milióna eur viac.

Opýtané ústavné zariadenia konštatujú, že hromadný nákup liekov bude pozitívnou zmenou. Ministerstvo zdravotníctva ich o tomto pláne informovalo v apríli tohto roka a predložilo im aj presný harmonogram projektu.

Redakcii ho však ministerstvo neposkytlo. "Ministerstvo zdravotníctva vynakladá maximálne úsilie pre čo najskoršiu realizáciu pilotného centrálneho verejného obstarávania liekov," uzavrel pre Štandard komunikačný odbor rezortu.

Máme na čom stavať

Hoci o plánovaných zmenách veľa nevieme, Slovensko nie je v tomto smere úplne nepopísaný list papiera.

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) pripomína, že centrálny nákup sa podarilo presadiť od roku 2016 po kritike predražených nákupov CT prístrojov. Podľa odhadov sme vtedy ušetrili 30 až 40 percent výdavkov oproti tomu, keby si nemocnice kupovali prístroje po vlastnej linke.

S podobnou úsporou sa nám podarilo centrálne obstarať aj nemocničné lôžka a lineárne urýchľovače.

"Žiaľ, vo verejnom sektore sa táto prax od pandémie oslabila a v Transparency zastávame názor ÚHP, že tu existuje značný priestor na úspory zdrojov," konštatuje pre Štandard právnik Ján Ivančík.

Podľa odborníka môže centrálny nákup znamenať pre slovenské verejné zdravotníctvo opäť citeľný impulz, ale existujú riziká. "Súvisia napríklad s platobnou disciplínou nemocníc, nákupmi nie najvhodnejšími pre všetkých, alebo aj možnými manipuláciami pri súťažiach," vymenúva.

Keďže o konkrétnom modeli ešte rezort nič neprezradil, je nemožné určiť, či sa po zmene vyhneme netransparentným praktikám, na ktoré upozorňujú mimovládni aj vládni analytici.