Nemecko sa opäť vyhráža strednej Európe. Poučenie z histórie

Nový nemecký kancelár Merz sa rozhodol zaútočiť na slovenskú vládu. Na otázku k postoju Maďarska voči Rusku povedal, že je neprijateľné, aby Maďarsko a Slovensko blokovali rozhodnutie EÚ. Pre prípad, že by sa obe krajiny aj do budúcnosti vyčleňovali z bruselskej väčšiny, im pohrozil odrezaním od európskych fondov.

Skutočná podstata dnešnej Európskej únie

Kancelárova hrozba je neprijateľná. Tam, kde Brusel rozhoduje jednomyseľne, majú štáty plné právo vetovať rozhodnutia, ktoré ich poškodzujú. Maďarsko toto právo používa výnimočne a Slovensko takmer vôbec. A spájať európske fondy so zahraničnou politikou je čisté vydieranie.

Na druhej strane Merz svojím vyhrážaním odhaľuje skutočnú podstatu súčasnej Európskej únie a dáva Slovensku, Maďarsku a ďalším stredoeurópskym národom závažný podnet na zamyslenie nad ich geopolitickou budúcnosťou.

Väčšina rozhodnutí EÚ je dnes prijímaná kvalifikovanou väčšinou, ale to, že sa v niektorých oblastiach rozhoduje jednomyseľne má svoje dobré dôvody. Napríklad zahraničná politika patrí k základným znakom zvrchovaného štátu. Prechod na kvalifikovanú väčšinu by vymazal zahraničné politiky menších štátov. Kvalifikovaná väčšina je v Bruseli nastavená tak, že rozhodnutia môžu zablokovať iba najväčšie štáty so svojimi spojencami, menšie štáty nemajú šancu.

Na blokáciu nestačia napríklad ani všetky postkomunistické štáty dokopy; ani teoretická koalícia od Estónska po Bulharsko by nebola dostatočne veľká, aby rozhodnutie zablokovala. Kým EÚ nie je federáciou, a drvivá väčšina Európanov si žiadnu európsku federáciu nepraje, si štáty v základných oblastiach zvrchovanosti ponechávajú právo veta. Jeho použitie je v súlade s európskym právom.

Maďarsko a Slovensko sa správajú umiernene

To neznamená, že by Budapešť a Bratislava v Bruseli niečo neustále blokovali. Naopak sa správajú umiernene. Akokoľvek správne usudzujú, že protiruské sankcie k ničomu dobrému nevedú, nechávajú ich prechádzať, aby neboli obviňované z rozbíjania Európy. Ak by si niečo z Bruselu mali vyslúžiť, tak pochvalu za to, že napriek jasným národným záujmom prijímajú v mene Európy politiku, ktorá ich poškodzuje.

Slovensko napriek útokom prezidenta Zelenského navyše ešte pokračuje v podpore Ukrajiny. Namiesto vďaky Fico žne nenávisť za svoje cesty do Moskvy. Žiadne európske pravidlá tým neporušil, iba ukázal, že je stále ešte premiérom zvrchovanej krajiny.

Za to dnes čelí nehoráznemu vydieraniu. Brusel a Berlín posledné roky opakujú, že chudobnejšie štáty sa majú podriadiť politike bohatších alebo prídu o európske fondy. Peniaze z Bruselu však nie sú žiadnymi milodarmi ani odmenou za vazalstvo. Boli zavedené po vstupe Grécka, Španielska a Portugalska ako kompenzácia za to, že sa chudobnejšie štáty ekonomicky otvorili tým bohatším, čím obmedzili možnosti chrániť svoje ekonomiky pred vyspelejšou konkurenciou.

Nikto na tom nezarobil toľko ako nemecké firmy. Čerpanie fondov súvisí s ekonomickým rozvojom a nemožno ho nijako spájať so zahraničnou politikou. Pokiaľ chce Nemecko na tieto peniaze siahnuť, je na mieste zvážiť odvetné opatrenia proti nemeckým exportom a investíciám v regióne.

O čerpaní fondov sa má rozhodovať v Bruseli na základe európskych pravidiel, nie v Berlíne na základe nemeckých geopolitických cieľov. Ak sa nemecký kancelár vystatuje, že európske fondy použije ako páku proti Bratislave, odhaľuje tým skutočnú tvár súčasnej Európskej únie.

Stredná Európa – medzi vazalstvom a hrdosťou

Všetci v EÚ sú podriadení bruselskej mašinérii, ktorú riadi Berlín. Stredná Európa nevstupovala do EÚ s tým, že bruselské inštitúcie a pravidlá slúžia veľmocenským záujmom, ale s tým že ich krotia a obmedzujú. Ak je to naopak, treba od základu prehodnotiť vzťah k Bruselu.

Stredná Európa sa historicky bráni dvom veľmocenským záujmom: zo západu nemeckej expanzii, z východu expanzii ruskej. Bruselská propaganda varuje pred expanziou Ruska a o Nemecku mlčí, ale realita je opačná. Rusko strednú Európu neohrozuje, Nemecko ju ovládlo.

Aj v expanzívnych predstavách Dimitrija Medvedeva končí ruská ríša východnou hranicou štátov NATO teda východnou hranicou strednej Európy. V predstavách Friedricha Merza je táto hranica aj hranicou nemeckej Európy. Tá zatiaľ strednú Európu pohlcovala opatrne a mäkko, nová nemecká rétorika naznačuje, že rukavičky idú dole a Nemecko sa vracia do svojich historických koľají.

Čo z toho vyvodia stredoeurópske národy? Ako toľkokrát v minulosti si môžu zvoliť lojalitu k ríši a voľne dúfať v zhovievavé nakladanie zo strany rôznych Merzov. Ale môžu sa tiež rozpomenúť na slávnejšie kapitoly svojich pohnutých dejín a vydať sa spolu so Slovákmi a Maďarmi hrdou cestou slobody a zvrchovanosti.