Jakartský vplyv. O krajine, ktorá prepisuje pravidlá hry

Keď sa počas uplynulého týždňa v Kuala Lumpure zišli krajiny ASEAN-u, odohrala sa známa choreografia regiónu: vyhlásenia o jednote, diplomatické komuniké a podávanie rúk na všetky strany. Jedna krajina však v zákulisí diplomatického divadla potichu prepisuje scenár.

Združenie ASEAN desaťročia prosperovalo z nejednoznačnosti – teda zo strategickej neangažovanosti a z diplomacie najnižšieho spoločného menovateľa. Indonézia, najväčšia ekonomika a najľudnatejšia krajina regiónu, už s týmto modelom nie je spokojná. ASEAN nevníma ako klub rovnocenných partnerov, ale ako nástroj na dosiahnutie regionálneho významu. A plánuje tlačiť na pílu.

Pasivita nie je neutralita

Indonézia sa vo svojej zahraničnej politike už dlho vyhýba priamej orientácii na jednu veľmoc, no to neznamená, že je neutrálna. V roku 2025 Jakarta uskutočnila námorné cvičenia s Indiou v Jávskom mori, podpísala dohodu o digitálnej infraštruktúre s čínskym ministerstvom priemyslu a obnovila dohodu o obrannej logistike s USA – všetko v tom istom štvrťroku.

Toto nie je lavírovanie, ale premyslená diverzifikácia vzťahov na štátnej úrovni. Odkaz Indonézie pre ASEAN je jasný: nestačí len kľučkovať – budujte si svoju nezávislosť.

Vtedajšia indonézska ministerka zahraničných vecí Retno Marsudiová to označila za „konštruktívnu suverenitu“ – spoluprácu bez podriadenosti. Doma sa táto stratégia osvedčuje a v zahraničí získava rastúci rešpekt.

Prieskum singapurského Inštitútu Yusofa Ishaka ISEAS z mája 2025 ukázal, že 68 percent politikov v rámci združenia ASEAN považuje Indonéziu za najdôveryhodnejšieho diplomatického lídra bloku, pričom v roku 2023 to bolo 52 percent. Spomedzi podnikov z krajín ASEAN-u s ročnými tržbami nad 100 miliónov amerických dolárov 71 percent označilo Jakartu za „najaktívnejšieho regionálneho stabilizátora“, pričom sa odvolávali na jej schopnosť viesť dialóg s Čínou aj s USA bez politických následkov.

Zmena musí prísť zvnútra

Reformistický postoj Indonézie sa začína pri sekretariáte združenia ASEAN, ktorý je už dlhodobo kritizovaný ako diplomaticky symbolický, ale v praxi neúčinný. V súčasnosti je rovnomerne financovaný všetkými desiatimi členmi ASEAN-u – bez ohľadu na ich HDP – a má len obmedzenú právomoc, málo nástrojov a takmer žiadny vplyv.

Jakarta sa to snaží zmeniť. Navrhuje nový model financovania podľa podielu na HDP, podľa ktorého by Indonézia, Singapur, Thajsko a Malajzia prevzali väčšiu časť rozpočtu – a na oplátku by získali väčšie právomoci na určovanie programových priorít. Indonézia zároveň chce poveriť sekretariát záväzným dohľadom nad implementáciou, a to najmä v oblasti cezhraničnej digitálnej regulácie, štandardizácie infraštruktúry a environmentálneho reportingu.

Ak by tieto zmeny prešli, znamenalo by to vznik prvej kvázi výkonnej inštitúcie v rámci združenia ASEAN, čím by sa blok zmenil z politického okrúhleho stola na správny orgán. Pre investorov by to znamenalo menej byrokratických prekážok pri regionálnych projektoch a možnosť vzniku centra pre investičné rámce na úrovni koridorov.

Menový blok vo všetkom okrem názvu

Zatiaľ čo Čína presadzuje renminbi [jüan, pozn. red.] a USA trvajú na zachovaní dolára, Indonézia buduje niečo menej hegemonistické, no zato viac rozšíriteľné: decentralizovanú platobnú sieť pre juhovýchodnú Áziu, kde sa transakcie uskutočňujú v miestnych menách.

Odkedy bol v krajinách ASEAN-u v roku 2023 spustený rámec pre transakcie v miestnych menách – najprv medzi Indonéziou, Malajziou a Thajskom –, objem platieb v rámci regiónu bez použitia dolára výrazne vzrástol. Len v prvej polovici roku 2025 tento rámec spracoval obchodné transakcie v hodnote 14,7 miliardy dolárov, čo je medziročný nárast o 31 percent. V druhom štvrťroku sa k systému pridali noví členovia vrátane Vietnamu a Filipín, pričom Singapur by mal do konca roka zaviesť možnosť dvojitého zúčtovania.

Indonézia teraz presadzuje regionálny zúčtovací mechanizmus, podporovaný národnými centrálnymi bankami a obchádzajúci systém SWIFT. Ak by sa tento návrh uskutočnil, výrazne by sa znížili komplikácie spojené s dodržiavaním predpisov a riziko sekundárnych sankcií. To by predstavovalo strategickú ochranu v ére rastúceho zneužívania meny ako nástroja globálneho finančného nátlaku.

Námorné cesty, zvrchované pravidlá

Indonézsky námorný aktivizmus takisto naberá na obrátkach. Návrh tohto štátu na spoločný rámec námornej bezpečnosti krajín ASEAN-u na rok 2025 by zaviedol spoločné pravidlá pre správanie námorných síl v „sivej zóne“, koordinované hliadkovacie protokoly a kolektívny dohľad nad hlavnými úžinami, ako je Melacký a Sundský prieliv.

Iniciatíva síce nepredstavuje formálne bezpečnostné zoskupenie, no ide ďalej než predchádzajúce námorné dokumenty združenia ASEAN. Zvlášť dôležité je, že vyzýva na koordináciu aj krajiny bez územných nárokov, pričom pozýva Singapur, Indonéziu a Brunej do regionálneho bezpečnostného dialógu, ktorý bol doteraz prevažne v rukách štátov s nárokmi v Juhočínskom mori.

Čína proti tomu nenamietala. Na fóre pred samitom na ostrove Chaj-nan označil vysokopostavený čínsky vyslanec túto iniciatívu za „konštruktívnu a kompatibilnú“ – čo je pre Peking spôsob, ako prejaviť uznanie bez toho, aby návrh výslovne podporil. USA medzitým naďalej presadzujú námorné otázky prostredníctvom skupín Quad a AUKUS, čo však ich význam v rámci inštitúcií združenia ASEAN výrazne obmedzuje.

Kľúčová správa pre investorov: ASEAN v novej podobe

Pre investorov to znamená zásadný posun od mäkkého konsenzu k pevnej štruktúre. Obchod sa presmerováva cez koridory v miestnych menách, čo znižuje závislosť od dolára a s tým spojené regulačné prekážky. Ak sa rozšírený transakčný systém, ktorý Jakarta pomohla vytvoriť, inštitucionalizuje, bude podporovať financovanie obchodu v rámci ASEAN-u (teraz naviazané na regionálne meny) prostredníctvom štátnej infraštruktúry a rizikových rezerv. Regionálne banky už podľa tohto vzoru modelujú výnosové rozpätia a rizikom upravené výnosy.

V oblasti klimatickej politiky Indonézia upravila energetickú diplomaciu združenia ASEAN tak, aby uprednostnila „odolnosť prostredníctvom integrácie“ a presadzovala spoločné investície do energetických sietí a jednotné normy pre uhlíkový trh. V apríli 2025 spustila pilotný projekt cezhraničného oceňovania uhlíka s Malajziou a Singapurom, ktorý sa čoskoro predstaví na samite ako šíriteľná platforma pre celé združenie ASEAN.

Na inštitucionálnej úrovni by snaha Indonézie premeniť sekretariát ASEAN na orgán s právomocami vymáhať pravidlá mohla skrátiť časové lehoty projektov, posilniť harmonizáciu regulácií a ponúknuť dôveryhodnejší rámec pre cezhraničné investície. Správa a riadenie, dlhodobá slabina krajín ASEAN-u, sa stáva investičnou príležitosťou.

Celkové posolstvo je jasné: združenie ASEAN sa posúva zo zóny nejednoznačnosti na platformu s jasným konceptom – a ten tvorí Indonézia. Pre kapitál to znamená región s nižším koordinačným rizikom, väčšou politickou súdržnosťou a jasnejším strategickým základom. Príležitosť tu nie je len v raste, ale aj v efektívnej správe a riadení.

Zhrnutie

Indonézia nežiada krajiny združenia ASEAN, aby si vybrali medzi veľmocami, ale aby dospeli. Kým ostatní váhajú medzi prispôsobením sa a nejednoznačnosťou, Jakarta pripravuje pravidlá, posilňuje inštitúcie a presadzuje blok, ktorý radšej koná, než reaguje. V regióne, ktorý formujú vonkajšie tlaky, Indonézia pracuje zvnútra. Na poslednom samite sa sila nemerala podľa hlučnosti prejavu, ale podľa toho, kto určí, čo sa skutočne stane. Indonézia nevyvažuje ASEAN, ale formuje jeho identitu. Riziko pre región nespočíva v tom, že si vyberie nesprávnu stranu, ale v tom, že si nevytvorí svoju vlastnú cestu.