Huliak: S Dankom nekomunikujem. Ako minister chcem vrátiť kúpeľníctvu zašlú slávu

Nové ministerstvo cestovného ruchu a športu, ktoré po dohode súčasnej koalície vzniklo v minulom roku z iniciatívy predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Andreja Danka, pripadlo podľa koaličnej zmluvy jeho strane. Avšak, po vládnej kríze zo začiatku tohto roka SNS tento rezort stratila a jeho ministrom sa začiatkom marca 2025, paradoxne, stal bývalý člen klubu Rudolf Huliak, už ako nominant Smeru. Minister predstavil Štandardu svoje vízie a priority na nadchádzajúce obdobie.

Pán minister, Váš rezort je ústredným orgánom štátnej správy pre cestovný ruch, má za úlohu pracovať na jeho rozvoji a propagácii, a to nielen doma, ale aj v zahraničí, to isté platí aj pre šport. Skúste nám na začiatok povedať, ako ste sa v relatívne krátkom čase dokázali zžiť s touto novou funkciou?

Poviem Vám to otvorene, bol som doslova hodený do vody. Avšak, ku každej práci sa snažím pristupovať zodpovedne. Prvým krokom na rezorte bolo preto zriadenie poradného tímu ministra zloženého z odborníkov, v ktorom majú zastúpenie aj tréneri, šéfovia zväzov, vrcholoví športovci a rôzni funkcionári. Všetky rozhodnutia odborného charakteru prechádzajú týmto poradným zborom.

Aké sú teda v skratke Vaše vízie a hlavné priority?

Najbližšie priority, na ktoré sa chceme zamerať na ministerstve, sú investovanie do športovej infraštruktúry a mládežníckeho športu, ako aj do podpory agroturizmu a kúpeľníctva na Slovensku.

Poďme teda na začiatok k športu. Máme tu hneď niekoľko kontroverzných tém. Premiér Robert Fico Vám prisľúbil, že sa nájdu peniaze na tri atletické haly na Slovensku, keďže ste kritizovali plánovanú halu v Šamoríne, na ktorú štát prispeje 20 miliónov eur. Kde budú stáť? Sú na ne vôbec peniaze?

Áno, bola to vlastne ako protiváha mojich argumentov na investície do haly v Šamoríne, ktorá síce poskytne zázemie pre 15 športových disciplín v rámci olympijských požiadaviek, ale pre samotný atletický zväz je nevyhovujúca. Aby som zbytočne nerušil tento zámer, sám pán premiér sa mi zaviazal, že mi nájde 25 miliónov, aby som dokázal na Slovensku otvoriť tri atletické haly národného charakteru.

A kde budú tie tri haly stáť? Máte nejakú predstavu?

Konkrétnu predstavu už máme a dokonca aj vyjednané pozemky. Jedna by mala byť v Martine, kde pôjde o takzvanú nafukovačku poskytujúca kompletné zázemie. Ďalej počítame s finančnou pomocou pre Košice, kde kraj plánuje vybudovať halu národného charakteru. Pre tieto dve haly plánujeme poskytnúť financie pre každú po päť miliónov eur. A tretia hala ako hlavný stánok atletického športu by mala vzniknúť vo Zvolene na torze bývalého univerzálneho štadióna.

Tú športovú halu v Šamoríne, ktorú ste kritizovali, ste prečo nezastavili?

To sa už nedalo zastaviť, pretože by sme platili veľké penále a pokuty. Tam sa už niekto veľmi rýchlo poponáhľal, aby tie peniaze odišli.

Vráťme sa trošku aj k hokeju. Čo si myslíte o neúčasti našich popredných hráčov z NHL a popredných európskych líg na nedávno skončených majstrovstvách sveta v hokeji? Rozprávali ste sa už o tom s generálnym manažérom slovenskej hokejovej reprezentácie Miroslavom Šatanom?

S pánom Šatanom som sa ešte po majstrovstvách sveta v hokeji nerozprával. Je zrejme na mňa nasrdený, že som sa nejakým spôsobom staral do veci a podporil príchod hráčov z KHL. Myslím si však, že vzťahy našich zahraničných hráčov so súčasným vedením hokejového zväzu nie sú dobré. Alebo sú pravdepodobne naštrbené, pretože ak sa vám ospravedlní jeden, dvaja hráči možno aj viac, to by som pochopil, ale nie 27 hráčov, tu niečo zjavne nie je v poriadku.

K tomuto tvrdeniu máte aj nejaké vysvetlenie?

Dal som si spraviť komplexnú správu, prečo sme takto dopadli a čo bolo dôvodom. Mne v zásade ide o jednu vec, a to, aký prínos vlastne jednotlivé športové zväzy prinášajú Slovensku s ohľadom na rozvoj mládežníckeho športu. Pretože dlhodobo zanedbávaná otázka podpory mládeže sa podľa mňa odzrkadľuje na kvalite reprezentácie.

Zachytil som ešte Vaše vypískanie na otvorení futbalového štadióna v Prešove či na hokejovom zápase v Košiciach medzi domácim mužstvom a Nitrou. Ako to celé vnímate?

Ja som možno neatraktívny minister, ktorý chce urobiť poriadok s financovaním v športe, keďže vnímam jeho nespravodlivosť. Momentálne nie som populárny pre zväzových náčelníkov a viete veľmi dobre, že títo páni si svoju členskú základňu držia pokope a financujú. Takže tú máte možno odpoveď, prečo tí takzvaní roztlieskavači z ich členskej základne pískali na Huliaka. Tiež nerozumiem tomu, že niekomu dáte do Prešova na štadión 12 miliónov eur a on vás za to vypíska. Strácam tu niekde podstatu a logiku tohto správania. V minulosti tiež vypískali politikov na takýchto podujatiach, či už išlo o Čaputovú, Rašiho alebo Pellegriniho. To je celé.

Čo sa Vám už v oblasti športu podarilo dosiahnuť?

Na začiatok chcem zdôrazniť, že v úvode mája sa nám podarilo pripraviť výzvu pre obce do 5-tisíc obyvateľov, ktoré si s desaťpercentnou spoluúčasťou môžu požiadať o dotácie do 80-tisíc eur na rekonštrukciu, modernizáciu, no aj na vybavenie telocviční a ďalšej športovej infraštruktúry, ktorej zriaďovateľmi sú obce. Na túto výzvu sme v rámci možností vyvážiť veľké investície aj v prospech menších vyčlenili päť miliónov eur z rozpočtu ministerstva. Podarilo sa nám tiež spraviť komplet prípravu na pasportizáciu všetkých športových zariadení v rámci celého Slovenska, ktorý zahŕňa 15-tisíc subjektov. Aktuálne totiž v našej krajine neexistuje ucelený register športovej infraštruktúry, hoci pokus za 2,5 milióna eur pred pár rokmi už prebehol. Výsledkom však bola len nejaká nekompletná tabuľka. Na začiatok preto potrebujeme presne určiť a vedieť podľa systému semaforu - červená, žltá, zelená - v akom technickom stave sú naše športové zariadenia.

Prečo je dôležité mať tú pasportizáciu?

Tá nám presne určí miesta, ale aj regióny, ktoré sú dlhodobo zanedbávané v oblasti investícií. Viete, my sme si vlastne uvedomili a následne nám to ukázala aj dnešná reprezentácia slovenského ľadového hokeja v zahraničí, že nám tu pokrivkáva rozvoj mládežníckeho športu a jeho základne a s tým súvisiaci výber talentov. Preto sme sa v prvom rade rozhodli sústrediť na budovanie infraštruktúry pre mládež.

Kedy bude podľa Vás pasportizácia hotová?

Časovo to vidím do konca roka. Chystáme sa ešte robiť výberové konanie na firmu, ktorá túto pasportizáciu zabezpečí, aby sme ju dostali aj do reálnej praxe.

Ako by ste zhrnuli Vaše priority ako ministra športu?

Ako som už spomínal, základom je investovanie do infraštruktúry, mládežníckeho športu a pokúsiť sa zabezpečiť rovnomernosť jeho financovania a v rámci regiónov. Našou ambíciou je aj zmena vyhlášky, ktorá určuje jednotlivé zložky vzorca na prerozdeľovanie peňazí do jednotlivých športov. Tam vládne strašná nespokojnosť. Máme športové zväzy, ktoré síce majú menej členov, ale na druhej strane prinášajú oveľa lepšie výsledky v zahraničí. Tým pádom sú veľmi ochudobňované. Na druhej strane zase vrážame obrovské peniaze napríklad do hokeja, kde výsledky nie sú. Potrebujeme vniesť nejakú optimálnu spravodlivosť do financovania športu.

Spomínali ste, že ako minister cestovného ruchu sa chcete venovať aj agroturizmu a kúpeľníctvu na Slovensku. Prečo sú podľa Vás práve tieto dve oblasti také dôležité?

Naša krajina má od Boha dané prírodné podmienky na budovanie agroturizmu a hlavne kúpeľníctva a na týchto dvoch bázach musíme postaviť budúce budovanie cestovného ruchu u nás. Momentálne fungovanie cestovného ruchu je závislé od podielových daní, ktoré si samosprávy vyberajú na prenocovanie hostí. Na Slovensku je veľa zaujímavých turistických lokalít, ale ak tam hostia neprenocujú a sú tam len cez deň, tak tá obec z toho jednoducho nič nemá a chýbajú jej peniaze na rozvoj a pritiahnutie si turistov.

Ako si teda predstavujete podporu zaujímavých turistických lokalít?

Takisto ako pri športe, aj tu už čoskoro spustíme výzvu na podporu pešieho turizmu pre obce do 5-tisíc obyvateľov, kde však maximálna hranica čerpania bude stanovená na 100-tisíc eur a minimálna na úrovni 10-tisíc eur pri desaťpercentnej spoluúčasti. Na túto výzvu sme z rozpočtu ministerstva vyčlenili päť miliónov eur.

V čom má pomôcť táto výzva turizmu?

Táto dotácia bude slúžiť hlavne na podporu infraštruktúry pešieho turizmu, či už pôjde o nejaké záchytné parkoviská štrkového charakteru alebo lavičky, koše, označníky, prístrešky či útulne. Takto chceme podporiť obce, ktorým chýbajú príjmy z podielových daní, ale majú napríklad zaujímavú zrúcaninu hradu alebo inú zaujímavosť na prezentáciu.

Ako chcete rozhodovať, ktorá obec si zaslúži dotáciu?

Aj tu sa chystáme urobiť pasportizáciu slúžiacu pre cestovný ruch. Jednoducho, tiež potrebujeme vedieť a definovať si, ktoré lokality sú z pohľadu významnosti preferované. A tu sa chceme sústrediť aj na spomínané kúpeľníctvo.

Ako si predstavujete rozvoj nášho kúpeľníctva, keď mnohé kúpele už dokonca aj zanikli, respektíve sú v žalostnom stave?

Veď práve to. Cez kúpeľníctvo máme možnosť doviezť sem ľudí z Kataru či Dubaja. A možno aj investorov z týchto krajín. Ako ste spomínali, máme tú zaniknuté alebo nefunkčné kúpele v štátnom vlastníctve. Tu si viem predstaviť investovanie pomocou PPP projektov [projekty verejno-súkromného partnerstva, pozn. red.] zo zahraničia, respektíve zriadenie štátnej spoločnosti, kde by mal štát 51 percent a investor 49 percent. To je taká myšlienka, ktorou by sme tomu kúpeľníctvu mohli prinavrátiť späť jeho zašlú slávu.

A čo teda s tým agroturizmom?

Stále hovorím jednu vec. Na Slovensku musíme začať ten agroturizmus stavať od zelenej lúky, pretože my ho nemáme alebo ho obmedzujú nezmyselné legislatívne prekážky. Napríklad, my sme si zlikvidovali možnosť domáceho chovania. Od EÚ sme dostali nadiktované, čo môžeme a nemôžeme v oblasti poľnohospodárstva robiť a tak sú nastavené aj dotácie. Veď ak chcete robiť napríklad zabíjačku býka, už musíte ísť na bitúnok. My tým malým lokálnym domácim výrobcom a ľuďom na vidieku hádžeme pod nohy byrokratické „klacky“ cez Regionálnu veterinárnu potravinovú správu. Ako potom chcete lákať turistov, aby videli niečo tradičné?

Máte vôbec z Vašej pozície možnosť zmeniť tento stav?

Ja môžem vplývať a predniesť koncepciu vláde, ako postaviť agroturizmus na nohy a ako člen vlády sa môžem snažiť apelovať na rozvoj domácich potravín. Tu však potrebujeme, aby aj minister pôdohospodárstva Richard Takáč išiel do Bruselu, buchol po stole a povedal, že chceme rovnaké podmienky, ako majú ostatné európske krajiny. Sú tu však tlaky greendealových lobistov a ich rôznych nezmyselných nariadení.

Rozvíjanie agroturizmu v súčasnom režime je problém?

Vstupom do Európskej únie sme dostali likvidačné podmienky pre poľnohospodárstvo a potravinovú sebestačnosť, čoho výsledkom je, že v súčasnosti dovážame 1 300 kamiónov potravín denne. Progresívno-liberálne prúdy by najradšej spravili zo Slovenska jednu zelenú prírodnú rezerváciu, kde na vidieku budú len medvede a vlky a občan nebude chovať a pestovať absolútne nič. Ideálne by podľa nich bolo, že bude bývať v 15-minútových mestách, a to je celý ich záujem.

Ako teda chcete v praxi nastaviť fungovanie agroturizmu?

Táto krajina bola odjakživa agrárno-lesníckej podstaty, preto sa musíme rozprávať o tom, čo nám táto zem vie poskytnúť takpovediac zadarmo, teda chovanie a pestovanie. Mali sme vždy vlastné drevo, vlastný hovädzí dobytok, ovce, svine, vlastnú zeleninu, ovocie či kvety. A toto všetko treba nejako nastaviť od gruntu cez zjednodušenie legislatív pre drobných chovateľov a pestovateľov. Nejakým spôsobom si musíme vylobovať a vybaviť tie podmienky, keď vidíme, ako to funguje v Rakúsku, Maďarsku či Poľsku. Potrebné však bude do toho zapojiť aj rezorty pôdohospodárstva a životného prostredia.

Myslíte si, že tieto ministerstvá by Vám boli nápomocné pri otázke agroturizmu?

Ten úzus, že každý má len svoje ministerstvo a hrá sa len na svojom piesočku, je jeden veľký nezmysel. Takto sa krajina nedá viesť a nikam nás to neposunie, takže to treba prestaviť.

Keď už sme pri tej politike, aké sú momentálne vzťahy vo vládnej koalícii?

Vláda funguje, ako funguje.

S Andrejom Dankom už komunikujete? Po poslednej koaličnej rade hovoril, že Vám aj podal ruku.

Ale veď my sa stretneme, pozdravíme sa, aj si ruku podáme, no to je tak všetko. Nekomunikujeme spolu.

V budúcich voľbách však už zrejme na kandidátke SNS nebudete. Ako by ste s odstupom času zhodnotili rozhodnutie byť súčasťou ich kandidátky, ktorá Vás koniec koncov dostala do parlamentu?

Tak máte pravdu, isté je, že na kandidátke SNS už rozhodne nebudem. A to rozhodnutie byť súčasťou ich kandidátky neľutujem. Avšak, od Andreja Danka som očakával, že vie dodržať slovo. To sa však nepotvrdilo, a aj preto sme sa ocitli v stave, v akom sme.

V poslednej dobe sa predseda SNS stáva akoby takou opozíciou v koalícii, myslím tým jeho častú kritiku voči premiérovi.

Ja sa nejdem vyjadrovať k Andrejovi Dankovi. Načo? To sú jeho výstupy. Každý nech hovorí sám za seba.

Ak v tom bude pokračovať, nehrozí znova nejaký rozkol v koalícii?

To si nemyslím. Podľa mňa si každý uvedomuje, v akej situácii je koalícia. Pozrite, momentálne výkonnejší a odbornejší ekvivalent tejto vlády neexistuje. Preto Boh nech ochraňuje Slovensko pred opozíciou.