Film Bolero má všetko, čo by ste čakali. Vlastne mu chýba iba zmysel

O umelcoch vzniká nesmierne množstvo filmov. Zachytávajú ich život, dobu v ktorej tvorili, okolnosti vzniku diel. Pokúšajú sa zvonka dostať do ich hlavy – do podstaty ich tvorby, ktorá ich odlišuje od ostatných ľudí. Nie som si istá, že je to možné. 

Prehliadka francúzskeho filmu Crème de la Crème prináša v tomto ročníku niekoľko životopisných diel. A keďže má tento rok 150. výročie narodenia hudobný skladateľ Maurice Ravel, môžeme vidieť aj dielo nazvané podľa jeho slávnej skladby Bolero.

Tento film má všetko, čo by ste asi čakali – popisuje skladateľov život, ťažkosti pri tvorbe. (Nešlo mu to ľahko.) Ukazuje ľudí, ktorí verili v jeho talent, i tých druhých. Sledujeme mlčanlivého muža na turné po Amerike, kde sa zoznámi s jazzom, vidíme ho vo verejnom dome. Jeho výraz sa mení len málokedy – to podstatné – spôsob, akým mozog vníma svet, zvuky, ako ich štruktúruje, nám ostáva neznámy.

Ravel nie je zobrazený ako vášnivý človek, skôr ako introvert, ktorý sa vzťahu so ženou bojí. Má zážitok zdravotníka, no krutosť zákopov a priamu hrôzu prvej svetovej vojny nepoznal. Aj táto skúsenosť ostáva záhadou.