Film Bolero má všetko, čo by ste čakali. Vlastne mu chýba iba zmysel 

O umelcoch vzniká nesmierne množstvo filmov. Zachytávajú ich život, dobu v ktorej tvorili, okolnosti vzniku diel. Pokúšajú sa zvonka dostať do ich hlavy – do podstaty ich tvorby, ktorá ich odlišuje od ostatných ľudí. Nie som si istá, že je to možné. 

Prehliadka francúzskeho filmu Crème de la Crème prináša v tomto ročníku niekoľko životopisných diel. A keďže má tento rok 150. výročie narodenia hudobný skladateľ Maurice Ravel, môžeme vidieť aj dielo nazvané podľa jeho slávnej skladby Bolero.

Tento film má všetko, čo by ste asi čakali – popisuje skladateľov život, ťažkosti pri tvorbe. (Nešlo mu to ľahko.) Ukazuje ľudí, ktorí verili v jeho talent, i tých druhých. Sledujeme mlčanlivého muža na turné po Amerike, kde sa zoznámi s jazzom, vidíme ho vo verejnom dome. Jeho výraz sa mení len málokedy – to podstatné – spôsob, akým mozog vníma svet, zvuky, ako ich štruktúruje, nám ostáva neznámy.

Ravel nie je zobrazený ako vášnivý človek, skôr ako introvert, ktorý sa vzťahu so ženou bojí. Má zážitok zdravotníka, no krutosť zákopov a priamu hrôzu prvej svetovej vojny nepoznal. Aj táto skúsenosť ostáva záhadou.

Výsledok filmu poznáme – je ním nádherná a nesmrteľná skladba – a na jej prvé tóny netrpezlivo čakáme. Film má zbytočne dlhú stopáž, akosi sa v ňom nie je čoho chytiť. Tlak zo strany zadávateľky – tanečnice Idy Rubinsteinovej je skôr primeraný ako krutý,  súd, ktorý je s touto skladbou spojený, snímka nerozoberá. Áno, je tu láska – vzťah dvoch zložitých osobností plný náznakov a toho, čo by sa mohlo stať viac, ako toho, čo sa skutočne stalo. Ani zobrazenie doby nie je významné.

Film má na konte skúsená režisérka Anne Fontaineová. Vlastne sa dielu nedá nič hrozné vyčítať – je realizované po všetkých stránkach profesionálne. Režisérka sa v minulosti venovala inej francúzskej ikone
– Coco Chanel, ktorú stvárnila Audrey Tatouová. Jej život bol dramatickejší a film bol postavený na kontrastoch: chudobná krajčírka – bohatý milenec, láska – práca, opulentnosť krinolín – jednoduchý kostým. Pokiaľ je výsledkom vašej tvorby niečo hmatateľné (odev), s čím máte osobnú skúsenosť, ten príbeh je vám bližší, hoci jedinečnosť samotnej návrhárky je tiež záhadou.

Filmu Bolero vlastne chýba iba zmysel. 

Tvorba hudby je záhadou. Má síce technické pravidlá, ale samotná melódia je zázrak. Nevieme, ako sa to deje a je to vlastne dobre. Umelá inteligencia prinesie v najbližšej dobe vlastné skladby. Nesmieme však zabúdať, že budú vznikať na podklade všetkých známych melódií. Ani ona nedokáže nič viac. Tvorivosť nášho mozgu stále zostáva záhadou.