Peking – tvorca v utajení

Keď sa lídri ASEAN-u zišli v Kuala Lumpure na samite v roku 2025, kamery zachytili obvyklé rituály – skupinové podania rúk, vyhlásenia o solidarite a uhladené komuniké o zachovaní mieru v regióne. Pre Peking však toto stretnutie nie je diplomatickou zdvorilosťou. Ide o aktualizáciu stratégie.

Peking nevníma ASEAN len ako blok, v ktorom sa dá lobovať. Považuje ho za ekosystém, ktorý treba prispôsobiť. A čoraz viac sa mu darí. Investície do dát, umelej inteligencie a technológií menia juhovýchodnú Áziu na sieť vedenú Čínou. Cieľom však nie je dominancia v západnom zmysle slova. Ide o začlenenie Pekingu do existujúcich systémov, v ktorých bude hlavným koordinátorom.

Ako sa Čína zapája

Od roku 2020 vzrástol obchod Číny s ASEAN-om o viac ako 58 percent a v roku 2024 dosiahol 1,08 bilióna dolárov. V súčasnosti tento región predstihol EÚ v pozícii najväčšieho obchodného partnera Číny.

Ambície Pekingu na samite v roku 2025 však ďaleko presahujú exportné čísla. Snaží sa zakotviť svoju ekonomickú a inštitucionálnu logiku ako štandardný rámec regiónu tým, že presadzuje väčšiu implementáciu Regionálneho komplexného ekonomického partnerstva (RCEP), podporuje regionálnu infraštruktúru, internacionalizáciu renminbi [jüanu, pozn. red.] a potichu odsúva západné iniciatívy, ako je Indo-pacifický ekonomický rámec (IPEF) pod vedením USA.

Čínski vyjednávači chcú, aby ASEAN urýchlil harmonizáciu regulácií v oblasti logistiky elektronického obchodu a prahových hodnôt digitálnych daní. Indonézia, Vietnam a Filipíny už skúšobne používajú colné odbavenie navrhnuté Čínou, aby urýchlili digitálny obchod v rámci združenia. Peking zároveň spustil moduly technickej pomoci a bezplatne ponúka ministerstvám krajín ASEAN-u cloudové audítorské nástroje a nástroje na klasifikáciu ciel na báze umelej inteligencie. Nie sú to však dary. Ide o spôsoby, ako sa Peking dokáže zapojiť.

Uzatváranie obchodov, určovanie podmienok

Peking sa neobmedzuje výlučne na softvér. Očakáva sa, že čínski diplomati zabezpečia formálnu podporu ASEAN-u pre tri zásadné infraštruktúrne koridory: železnicu Čína – Laos – Thajsko – Malajzia, panázijskú digitálnu optickú sieť a obnovený logistický pás cez Kambodžu a Mjanmarsko. Zatiaľ čo Japonsko a USA naďalej predkladajú alternatívy, ako je Blue Dot Network a PGII [partnerstvo G7 pre globálnu infraštruktúru a investície, pozn. red], Čína má jednu výhodu, ktorá týmto krajinám chýba: kapitál, ktorý už funguje na trhu. Len v roku 2024 sa čínske firmy podieľali na zákazkách v oblasti infraštruktúry v rámci ASEAN-u sumou 37 miliárd dolárov, čo je viac ako Japonsko, USA a EÚ dohromady.

Skutočná inovácia však nespočíva v liatí betónu či pokladaní káblov, ale v tom, ako Peking pretvára prepojenosť. Nejde o „projekty“ v tradičnom zmysle. Sú to koridory: viacuzlové, vzájomne prepojiteľné a čoraz viac digitálne. Neslúžia len na prepojenie miest. Zlaďujú celé procesy.

Schválením týchto trás ASEAN formálne ustanovuje čínsku logistickú kostru ako východiskový základ pre regionálny obchod. Ide o znižovanie závislosti od námorných úžin (napríklad Melackého prielivu) a zvyšovanie efektivity cezhraničných tokov vďaka inteligentným prístavom a nákladným listom založeným na blockchaine.

Čína popritom dosahuje stabilné pokroky vo finančnej infraštruktúre. V roku 2024 sa 8,7 percenta obchodu medzi ASEAN-om a Čínou realizovalo v jüanoch, pričom v roku 2018 to bolo len 2,4 percenta. Peking na samite presadzoval hlbšie využívanie svojej meny prostredníctvom dvoch nových zúčtovacích centier renminbi, zriadených v Kuala Lumpure a v Bangkoku. Navyše v rámci tohto dôležitého vývoja Menový úrad Singapuru oznámil, že jeho projekt vzájomnej kompatibility QR kódov bude do roku 2026 podporovať pilotné testy digitálneho jüanu.

Nejde o pokus zosadiť dolár z trónu. Je to snaha o regionalizáciu štruktúry transakcií, zníženie napätia a vytvorenie platobnej vrstvy, ktorá bude lepšie prispôsobená regionálnym rastovým cyklom. Pre investorov je to jasný signál: financovanie cezhraničného obchodu v renminbi sa stáva nielen životaschopným, ale aj nákladovo konkurencieschopným. Podľa fóra pre finančnú spoluprácu Číny a ASEAN-u stúpol počet renminbi akreditívov v Indonézii iba v prvej polovici roka 2025 o 41 percent.

Vyjadrovanie so zámerom

Jazyk v čínskej diplomacii nie je na okrasu. Nesie hlboký význam. Pekinské tézy budú opäť odeté do známych výrazov: „ázijské riešenia ázijských problémov“, „inkluzívny multilateralizmus“, „spoločný rozvoj“ a neustále sa rozširujúce „spoločenstvo pre spoločnú budúcnosť ľudstva“. Západným diplomatom sa môže zdať, že ide o neškodné frázy. No nejde.

Každá fráza je nástrojom na nenápadné preusporiadanie suverenity, rozvoja a zahraničného pôsobenia štátov ASEAN-u. „Ázijské riešenia ázijských problémov“ je premyslené odmietnutie mimoregionálnej podmienenosti, najmä z rámcov ako IPEF alebo Quad, ktoré spájajú prístup na trh so strategickým prispôsobením. Pozícia vnútorných rokovaní ASEAN-u ako úplných a sebestačných implicitne spochybňuje oprávnenosť angažovanosti Západu v indo-pacifickom regióne.

„Inkluzívny multilateralizmus“ funguje ako ideologické zrkadlo „poriadku založeného na pravidlách“ pod vedením USA. Zatiaľ čo v druhom prípade ide o pevný súbor noriem formovaných vyspelými ekonomikami, pekinská formulácia nabáda na flexibilné prispôsobovanie na základe výsledkov, nie podľa krajiny, z ktorej tá-ktorá iniciatíva pochádza. To má pre štáty ASEAN-u so strednými príjmami obrovskú výhodu: podľa prieskumu Inštitútu Yusofa Ishaka ISEAS z roku 2025 sa 76 percent politických elít združenia domnieva, že Čína „zvýšila svoj vplyv v ASEAN-e bez toho, aby požadovala politické prispôsobenie“, čo predstavuje nárast o 12 bodov oproti roku 2022. V krajinách, ako je Malajzia a Brunej, v ktorých Čína výrazne investovala do právnych technológií a digitálnych štandardov, tento podiel presahuje 80 percent.

Azda najsilnejšia fráza „spoločenstvo pre spoločný osud“ nefunguje ako slogan, ale ako inštitucionálna filozofia. Znamená to, že regionálna stabilita nie je vedľajším produktom zmlúv alebo blokov, ale výsledkom trvalej funkčnej vzájomnej závislosti. Zakomponovaním tejto frázy do dialógov medzi ASEAN-om a Čínou a do komuniké zo samitov Peking kodifikuje novú formu legitimity – takú, v ktorej je blízkosť ospravedlnením vplyvu, nie ideológia.

Kam smeruje inteligentný kapitál

Čínou podporované infraštruktúrne fondy so zameraním na ASEAN zaznamenali už v prvom štvrťroku 2025 čistý prílev vo výške 18,6 miliardy amerických dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o 27 percent. Veľká časť tohto kapitálu mieri do logistiky, nehnuteľností, uzlov colných koridorov a digitálnych colných zón – práve tých aktív, ktoré sa inštitucionalizujú prostredníctvom harmonizácie RCEP a schválenia koridoru Novej hodvábnej cesty.

V Malajzii prekonal čínskym kapitálom podporovaný logistický REIT, kótovaný na burze Bursa Kuala Lumpur, svojich domácich konkurentov o 280 bázických bodov v prvom polroku. Prispel k tomu dopyt po prenájme zo strany obchodných platforiem využívajúcich umelú inteligenciu a regionálnych prevádzkovateľov chladiarenských reťazcov.

Ďalšou oblasťou, do ktorej Čína intenzívne investuje, je digitálna infraštruktúra. V súčasnosti je rozširovanie optických vlákien v Mjanmarsku a Kambodži, podporované spoločnosťou Huawei, začleňované do hlavného digitálneho plánu ASEAN na rok 2026, čo čínskym firmám poskytuje výhodu prvej iniciatívy vo všetkom – od zavádzania 5G mobilných sietí na vidieku až po cezhraničnú lokalizáciu dát. Ponaučenie pre investorov: Čína nestavia len potrubia. Štandardizuje protokoly.

Medzitým sa iniciatívy IPEF s podporou USA nepodarilo pretaviť do projektov, ktoré by bolo možné financovať. Ich podmienky zamerané na ESG a na bezpečnosť môžu potešiť politikov vo Washingtone, ale nemajú dostatočnú odozvu na miestnych ministerstvách, ktoré sú poverené ich realizáciou. Pre fondy, ktoré hľadajú reálne aktíva, vzniká vákuum, ktoré Čína rýchlo vypĺňa – nie silou, ale nenápadne.

Zhrnutie

Čína od krajín ASEAN-u nepožaduje lojalitu. Zvyky, ktoré si buduje, robia akýkoľvek prejav lojality zbytočným. S každým vybudovaným koridorom, každým podpísaným protokolom a každou uzavretou obchodnou dohodou v jüanoch sa Peking stáva menej partnerom a viac systémom samotným. Čína nie je len pri stole. Čína je stôl.