Pri novele ústavy sa zrejme „odpojí“ od KDH Mikloško. Pridá sa k nemu niekto z Hlasu?

Najsilnejšia vládna strana Smer s KDH nikdy nevládla. Teraz by išlo o účelové spojenectvo v konkrétnom prípade. Politici KDH sa môžu odvolávať na to, že držia svoju dlhoročnú hodnotovú líniu. Pre niektorých je však spolupráca so Smerom problematická.

Opozičné strany PS aj SaS dlhodobo odrádzajú KDH od tohto kroku. Líder KDH Milan Majerský má svoju interpretáciu toho, o čo ide jeho hnutiu. „KDH je 35 rokov to isté, nikto nám nemôže povedať, že toto nie je náš hodnotový svet, že sme sa teraz snažili privlastniť si ho alebo obsadiť. My tieto hodnoty obhajujeme celých 35 rokov,“ priblížil.

Na stole boli najskôr dva návrhy ústavného zákona. Koalícia verziu KDH v apríli hlasovaním odmietla a do druhého čítania prešla vládna podoba ústavných zmien, ktorá sa sčasti inšpirovala kresťanskými demokratmi.

Len dve pohlavia, adopcie a výchova detí

Vládny návrh novely ústavy hovorí o zvrchovanosti Slovenskej republiky vo veciach národnej identity, tvorenej základnými kultúrno-etickými otázkami. V ústave má pribudnúť, že SR uznáva len pohlavie muža a ženy. Zaviesť sa má princíp rovnosti medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za rovnakú prácu.

Návrh zároveň rieši otázku adopcií. Maloleté dieťa si môžu osvojiť manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s rodičom dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Osvojiť si ho môže aj osamelá osoba, ak je to v záujme dieťaťa. Musí však o tom rozhodnúť súd.

Do ústavy by sa malo zakomponovať právo rodiča rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese v školách a školských zariadeniach, ak je nad rámec štátneho vzdelávacieho programu. Vzdelávanie a výchova v oblasti intímneho života a sexuálneho správania by mali byť možné len so súhlasom zákonného zástupcu.

Podmienky KDH a KÚ

Táto podoba zmien sa bude pravdepodobne meniť a dopĺňať. Vlastné návrhy má KDH, Kresťanská únia (KÚ) a Hlas.

KDH chce presadiť posilnenie výhrady vo svedomí, zákaz surogátneho materstva, teda zákaz obchodovania s deťmi, a zakotvenie práva dieťaťa na to, aby poznalo svojich rodičov, že „mama je žena a otec je muž“.

V kuloároch sa podľa informácií Štandardu hovorí, že aspoň v jednej veci by mal Smer vyjsť KDH v ústrety, aby sa posilnili šance na prijatie ústavnej novely.

Predseda KDH Majerský nepovedal, ako sa poslanci jeho hnutia zachovajú, ak by niektorá z ich priorít neprešla. „Uvidíme, aká bude finálna verzia,“ podotkol Majerský. Chce presadiť všetko, s čím prišli. KDH priebežne rokuje so Smerom aj s KÚ.

Kresťanská únia má dve podmienky. Jednou je, že Slovensko uznáva len dve pohlavia, mužské a ženské, ktoré sú dané biologicky. Druhou podmienkou je, že počaté dieťa má právo na život. Zákon ustanoví, či a za akých podmienok je možné vykonať umelý potrat.

„Nechceme v ústave zakázať interrupcie. Chceme tým nakloniť misku váh v prospech práv nenarodeného dieťaťa,“ povedal predseda KÚ Milan Krajniak. Podľa neho dnes o rozsahu práv nenarodeného dieťaťa a o práve na súkromie rozhoduje ústavný súd. „Týmto návrhom to vraciame späť do rúk parlamentu,“ doplnil Krajniak.

Jeden volebný obvod

Prijatie vládnej novely komplikuje požiadavka Hlasu vypustiť z ústavy, že Slovensko je jedným volebným obvodom. Podľa predsedu strany Matúša Šutaja Eštoka je potrebné otvoriť diskusiu o tejto zmene, ktorú Igor Matovič (hnutie Slovensko) zabudoval do ústavy „zo strachu pred ľuďmi“. Šéf Hlasu považuje za neprijateľné, aby viac ako tretina poslancov pochádzala z Bratislavy.

Líder SNS Andrej Danko návrh Hlasu komentoval tak, že takáto kreativita sa musí dať preč. „Sme strana, ktorá má zastúpené regióny. Slovensko je malý štát, aby malo viac obvodov,“ zdôraznil. Podľa neho by malé politické strany zanikli a „ja to nedovolím“.

KÚ má podobne ako SNS problém s tým, aby sa z ústavy odstránil jeden volebný obvod. „KÚ nezahlasuje za zmenu ústavy, pokiaľ by mala z nej vypadnúť veta, že Slovensko je jedným volebným obvodom,“ povedal Štandardu Krajniak. Je zásadne proti tomu, aby vládna koalícia „mohla manipulovať“ s volebným systémom vo svoj prospech.

Líder opozičného KDH Milan Majerský sa k téme jedného volebného obvodu nechcel vyjadrovať, lebo zatiaľ nevidí jednotu ani v samotnej koalícii.

Obavy SNS a KÚ nezdieľa líder Hlasu Šutaj Eštok. Štandardu povedal, že novela ústavy „určite na jednom volebnom obvode nepadne“.

Tesná ústavná väčšina a kto sa nemusí pridať

Pri hlasovaní o ústavných zmenách v prvom čítaní stačila jednoduchá väčšina. Podporilo ju 81 poslancov vrátane Anny Záborskej a Richarda Vašečku z KÚ. Pri záverečnom schvaľovaní musí hlasovať za aspoň 90 poslancov.

Strany vládnej koalície majú dovedna 79 poslancov. Ďalších 11 mandátov má KDH a k tomu možno ešte pripočítať dva hlasy KÚ, čo je dohromady 92 hlasov. To sú však len formálne počty. Je pravdepodobné, že zmeny v ústave nepodporí poslanec František Mikloško (KDH) – ani nie tak pre samotný obsah novely, ale preto, že KDH bude spolupracovať pri novele s Ficovým Smerom.

Mikloško svoj postup nechcel komentovať. Odkázal, že platí jeho nedávne vyjadrenie. Podľa neho ide o návrh „urobený so zlým úmyslom“ a „nevie si predstaviť, že by sa s tým stotožnil“. „Robert Fico povedal, že vykostí KDH, a teraz sa chce nejakým spôsobom hrať. Voči tomu je jediný možný oprávnený postoj
– hrdosť. Nikto nás tu nebude vykosťovať a nikto sa s nami nebude hrať, aby sme mu nejakým spôsobom podliehali,“ povedal portálu Pluska.

Holečková: Sympatický postoj Mikloška

Opozičné PS a SaS nabádajú kresťanských demokratov, aby so Smerom pri novele ústavy nespolupracovali. Poslankyňa Martina Bajo Holečková (SaS), ktorá bola pôvodne v KDH, oceňuje postoj Mikloška.

„So Smerom sa nespolupracuje a KDH by si malo spomenúť, ako dopadla posledná spolupráca s týmito ľuďmi. Pre mňa je veľmi sympatický postoj poslanca Františka Mikloška. Presne takto by sme sa mali zachovať,“ uviedla pre Štandard Bajo Holečková.

Otázkou je, či sa aj v koalícii neobjaví niekto, kto bude mať výhrady. Napríklad bývalý rebelujúci poslanec Ján Ferenčák (Hlas), ktorý bol v skupine migaľovcov. K novele ústavy sa pre Štandard vyjadril neurčito. „Terajšia realita je taká, že sa rokuje. Vidím to tak, že sa hľadá konsenzus, aby sa naplnila deväťdesiatka, ale či sa naplní, je skôr otázka na KDH,“ poznamenal.

Zmeny v ústave sa dostanú v parlamente na rad zrejme v posledných dňoch aktuálnej schôdze. Ak by sa rokovanie medzi Smerom a KDH či ďalšími stranami naťahovalo, nedá sa vylúčiť aj variant, že sa rozhodne po letnej prestávke.