Svet čaká biotechnologický ChatGPT moment. Kto vedie v globálnych pretekoch?

Čína leje do výskumu každý rok desiatky miliárd dolárov. Ak chcú USA udržať krok, budú musieť otvoriť peňaženky, inak v strategickej oblasti biotechnológií stratia prvenstvo veľmi rýchlo.

Foto: Peng Bin/VCG via Getty Images

V roku 2022 vytvoril Kongres Spojených štátov Národnú bezpečnostnú komisiu pre nové biotechnológie (NSCEB). Ide o nezávislý orgán, ktorého cieľom je posudzovať dosahy biotechnológií na národnú bezpečnosť.

Zakladajúca správa komisie konštatuje, že v žiadnom strategickom odvetví nejde len o ekonomiku, ale aj o obranu štátu. Biotechnológie vo všeobecnosti zahŕňajú „dizajn a inžinierstvo biologických systémov“, čo zahŕňa oblasti od farmácie, poľnohospodárstva, energetiky až po obranné technológie.

Pre USA sa preto biotechnológie stávajú podľa NSCEB novým technologickým bojiskom, pričom komisia varuje, že Čína verejne deklarovala snahu využiť biotechnológie na dosiahnutie globálnej ekonomickej a vojenskej dominancie.

Čína ich dokonca vyhlásila za strategickú prioritu. Ešte v roku 2024 investovala podľa NSCEB približne 34,5 miliardy dolárov do vedy a technológií, medzi ktoré spadajú aj biotechnológie, a v roku 2025 plánuje vyčleniť prostriedky v hodnote až 55 miliárd dolárov.

Peking podporuje najmä ich využitie v zdravotníctve (biopharma) a v genetike, čo ukazujú aj vládne dokumenty. Nový systém financovania je však veľmi neprehľadný – prostriedky prideľujú rôzne ministerstvá, nadácie aj regionálne úrady. Ako upozorňuje čínsky odborník podieľajúci sa na výskume: "Peniaze už nie sú problém, ten je v systéme financovania." Často dochádza k duplicitám a plytvaniu, keďže koordinácia medzi úrovňami vlády slabne.

V Číne však nepumpovala peniaze do odvetvia len vláda. Rástli aj súkromné investície, hoci len zriedkavo dosahovali úroveň USA. V rokoch 2018 až 2019 bola Čína druhým najväčším prijímateľom rizikového kapitálu pre biotechnológie na svete (v objeme cca 60 miliárd dolárov), ale USA za rovnaké obdobie získali okolo 212 miliárd.

Tento rast súkromných investícií v USA sa však spomalil po pandémii, keďže mnohé firmy obmedzili vedu a výskum.

NSCEB momentálne odhaduje, že investície Číny do tohto segmentu vzrástli za poslednú dekádu 400-násobne. Medzi priekopnícke spoločnosti patrí napríklad WuXi Biologics, ktorá dnes vo vývoji biologických liekov zamestnáva okolo 38-tisíc ľudí a má obrat takmer šesť miliárd dolárov.

Čínska biofarmaceutická výrobná kapacita predstavuje približne desať percent celosvetového objemu, čo je tretie miesto na svete za Spojenými štátmi a Európskou úniou. Táto infraštruktúra sa však buduje rýchlym tempom – kľúčové opatrenia, ako napríklad otvorenie trhu pre kontraktačných výrobcov liekov v roku 2016, podnietili bezprecedentný nárast kapacít. Čína zároveň oficiálne ohlásila ďalšie stimuly pre biotechnológie, aby tento sektor rástol ešte rýchlejšie.

Najnovšia správa spomínanej komisie hovorí veľmi jasne, že USA začínajú v biotechnológiách zaostávať za Čínou. Podľa komisie je Washington na križovatke - buď prijme agresívnu zmenu kurzu, alebo "porážku".

Jej hlavným odporúčaním je, aby Spojené štáty vyčlenili aspoň 15 miliárd dolárov na vývoj biotechnológií v najbližších piatich rokoch. Takáto investícia má zosilniť financovanie výskumu, stimulovať firmy k inováciám a vyrovnať konkurenčné podmienky voči štátom podporovanému sektoru v Číne. Bez takejto podpory by Amerike hrozilo zbrzdenie vlastných inovácií.

Komisia zároveň zdôrazňuje zásadné nedostatky: americké výdavky na vedu a výskum ako podiel HDP dlhodobo klesajú a verejné financovanie vedy čelí zmrazeniu grantov a rozpočtovým škrtom. Bez strategických zásahov podľa správy hrozí, že Čína prevezme globálne vedenie.

NSCEB zároveň varuje pred rizikom závislosti - až 90 percent najbežnejších liekov, ako je ibuprofén či paracetamol, dovážajú Američania z Číny. V prípade globálneho konfliktu by tak antagonisti mohli využiť toto "úzke hrdlo" a odpojiť USA od základných liekov či iných biotechnologických tovarov.

Kľúčovým faktorom v globálnych pretekoch je aj vzdelanie a pracovná sila.

Čína do škôl masívne investuje. Výdavky na vzdelanie stúpli z 2,5 percenta HDP v roku 1998 na viac ako štyri percentá HDP od roku 2012. Rozvíja aj technické vzdelávanie v takzvaných STEM odboroch [veda, technológie, inžinierstvo a matematika, pozn. red.] a počet doktorandov sa tam zvyšuje. Stále má však problém udržať expertov v krajine. Približne 90 percent čínskych odborníkov v oblasti umelej inteligencie, ktorí ukončili štúdium v USA, tam aj naďalej zostalo.

To je jednou z výhod Spojených štátov, ktoré dlhodobo priťahujú zahraničných študentov. Viac ako 75 percent medzinárodných doktorandov v oblasti STEM odborov, ktorí študujú v USA, v krajine zotrvá najmenej desať rokov. V správe NSCEB sa však zdôrazňuje, že americký systém vzdelávania by mal lepšie prepájať školy s modernými laboratóriami a podporovať interdisciplinárne študijné programy, aby študenti boli pripravení nastúpiť do dynamického biotechnologického odvetvia.

Komisia varuje, že ide o kľúčovú globálnu súťaž o budúcnosť biotechnológií, ktorú neradno podceniť.

Čína bude podľa svojej analýzy pravdepodobne pokračovať v osvedčenom recepte, ktorý sa napríklad osvedčil v automobilovom priemysle - najprv skopírovať (kritik by povedal ukradnúť) cudzie know-how, potom ho rýchlo zaviesť do praxe a nakoniec ovládnuť vďaka inováciám (podporeným štátom) trh a získať geopolitickú výhodu.

Čínsky MCF program (vojensko-civilná integrácia) navyše posúva civilné objavy priamo do zbrojných programov. Ide napríklad o výskum genetických modifikácií či „zlepšovanie“ populácie. Teda o oblasť, ktorá sa úzko dotýka aj bezpečnosti.

Spojeným štátom tak neostáva nič iné, než zvyšovať investície do svojho inovačného ekosystému. Analytici NSCEB totiž pripomínajú, že Amerika historicky vyhráva práve tým, že má množstvo inovatívnych firiem a výskumných centier. Ak teda USA chcú udržať krok, musia urýchliť tempo domácich inovácií.

Komisia nakoniec predpovedá, že svet čaká „biotechnologický ChatGPT moment“. Teda akýsi prielom, ktorý zásadne zmení hru. Ak sa ho ako prví chopia Číňania, tak nie je vylúčené, že sa svet bude musieť začať prispôsobovať novému hegemónovi. A možno nielen v oblasti umelej inteligencie a biotechnológií.