Auto a rodinný dom sa môžu stať luxusom, vraví odborník o dôsledkoch najnovšieho klimatického balíčka EÚ

Európska komisia (EK) v stredu predstavila klimaticko-energetický balíček s názvom Fit for 55, ktorý obsahuje konkrétne opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent oproti roku 1990. Obsahuje mnohé veľmi ambiciózne opatrenia. Má balík šancu prejsť schvaľovaním členskými štátmi a Európskym parlamentom?

Veľmi ťažko predpovedať, ale krátka odpoveď je, že šancu má, pretože dôsledky opatrení sú rozložené na roky dopredu.

Balík obsahuje aj viacero nepopulárnych zmien, zdražovanie cestovania aj bývania. Podpredseda EK Frans Timmermans očakáva negatívnu reakciu, zároveň však tvrdí, že je to nevyhnuteľné pri každej veľkej zmene. Ako ho prijmú Európania?

Reakcie môžu byť rôzne, v závislosti od politických preferencií. Niektorým je to málo, iných prekvapia dôsledky, ktoré sa však objavia oneskorene a momentálne sú ťažko odhadnuteľné. Je viac než pravdepodobné, že aspoň v niektorých štátoch sa objavia protesty, ako sme to videli pri demonštráciách Hnutia žltých viest vo Francúzsku. Vtedy sa ukázalo, že aj pomerne malé zvýšenie cien pohonných hmôt spôsobilo veľké celoštátne protesty a problémy francúzskej vláde.

Spýtam sa inak. Štandardný legislatívny proces v EÚ obvykle trvá roky, ciele sú stanovené do roku 2030. Očakávajú sa spory štátov a tlak obyvateľov. Je teda reálne, že sa ambiciózne klimatické ciele podarí naplniť?

Závisí to od mnohých faktorov. Počas pandémie sa ukázalo, že keď stlmíme ekonomickú aktivitu, výrazne klesajú emisie… (smiech) Tie klimatické ciele sú skutočne veľmi ambiciózne. Nevieme, ako sa napokon skončia rokovania, ale pri takýchto veľkých zmenách bývajú obvykle kompromisy kompromisov. Tie čísla ešte nie sú finálne, uvidíme, ako budú vyzerať po schválení.

Ako sa prišlo na to, že do roku 2030 máme znížiť emisie práve o 55 percent? Je to výsledkom nejakého kompromisu? Zelení a europarlament žiadali oveľa viac, priemysel menej. Máme brať vážne prístup EK, keď v Bruseli berú vážne aktivistku Grétu Thunbergovú a nechajú ju vystupovať v inštitúciách EÚ? Do akej miery rozhoduje emócia?

Ťažko za tým vidieť nejaký vedecký podklad. Skôr vidím predbiehanie sa politikov v tom, kto bude „väčší environmentalista a záchranca sveta“ a tú emočnú stránku. Navyše, keď sa stanovovali percentá, tak za nimi ešte neboli konkrétne opatrenia a dôsledky. To sa potom ľahko stanovujú percentá.

Neodhryzla si EÚ týmto záväzkom príliš veľké sústo? Pocítia to ľudia, má to vplyv aj na konkurencieschopnosť Európy vo svete.

Tá stratégia je veľmi rozdrobená s množstvom opatrení. Keď už chceme reálne znižovať emisie, tak rozumným nástrojom je uhlíková daň a uhlíkové clo. Zakazovanie niektorých typov automobilov a cielené dotácie nie sú dobrou cestou. Je to zväčša neefektívne a spojené s podvodmi, videli sme to pri dotáciách na obnoviteľné zdroje energie na Slovensku, napríklad pri solárnych paneloch. Druhá vec, dnes nevieme, ktoré alternatívne pohony budú neskôr dominovať, môžeme stúpiť vedľa. Veľmi podporujeme elektromobily, ale možno sa ukáže lepšie riešenie.

Je podľa Vás nevyhnutné zakázať autá so spaľovacím motorom do roku 2035, ako to navrhuje EK? Druhá strana mince je tá, že malé elektromobily sa takmer nepredávajú, na odbyt idú veľké SUV autá s ťažkými batériami. Ozývajú sa aj hlasy, že elektromobily nie sú ekologickou alternatívou.

Preto navrhujem, aby to po uvalení dane z uhlíka vyriešil voľný trh. Zdraženie palív by viedlo výrobcov k tomu, že budú investovať do úsporných alebo úplne nových technológii. Tento zákaz ako ekonóm nemôžem považovať za dobrý nástroj. Nemusí to byť vôbec efektívnejšie, ani výrazne ekologické. Každý takýto zásah pokriví trhové prostredie.

Hovorili sme o uhlíkovom cle, spomeňme daň z nerecyklovateľných plastov, alebo rozšírený systém emisných povoleniek (ETS) na dopravu a budovy, čo je veľká novinka. Na splatenie 750-miliardového balíka EÚ prichádza so zoznamom nových takzvaných vlastných zdrojov, ktoré sú v podstate daňami, clami a poplatkami. Budú dostatočné a nehrozí aj tak zvýšenie príspevkov členských štátov do únijného rozpočtu?

Áno, je to tu riziko. Zatiaľ máme len plány, z čoho ten fond financovať. Uvidíme, ktoré z nových poplatkov prejdú. Niektoré, napríklad uhlíkové clo, sa určite sa presadia, niektoré ďalšie len možno. A keď niektoré nie, tak hrozí, že budú musieť členské štáty zvýšiť členské príspevky. Nebolo by to prvý raz v európskej histórii.

Vyššie príjmy z nových únijných daní bude spravovať Brusel, čím značne pokročila európska finančná integrácia. Ako sa to prejaví na deľbe moci medzi členskými štátmi a EK? Zodpovedajú tomu európske zmluvy? Čaká nás vytvorenie európskeho ministra financií?

Sú tu veľmi vážne právne otázky. Článok 310 Zmluvy o Európskej únii hovorí, že európsky rozpočet má obsahovať všetky príjmy a výdavky, a musí byť vyrovnaný. Teraz vytvárame nejaký nový fond, ktorý je z pôžičiek. Buď mimo rozpočtu, čo je zakázané, alebo bude v rozpočte, lenže ten potom nie je vyrovnaný. Výdavky budú krátkodobo vyššie ako príjmy. Nikto to nerieši, hoci je to vážny problém. Nevylučujem, že budú nasledovať súdne procesy, ako keď nemecké súdy posudzovali nové nástroje Európskej centrálnej banky.

Ako je možné, že sa to doteraz neriešilo? Veď viaceré štátne plány obnovy vrátane slovenského sú už schválené, idú sa posielať peniaze.

To je dobrá otázka.

Spýtam sa inak, je možné, že sa niečo také schválilo a Nemecko s Francúzskom o tom nevedeli?

(Smiech) Odpoveď je už v otázke. Samozrejme, že nie. V Nemecku sa to zlomilo pri európskych dlhopisoch. Hrozilo, že viaceré štáty budú mať pre pandémiu problémy splácať vlastné dlhy, prípadne budú veľké politické krízy. Možno to je dôvod, prečo na to nemecká vláda prikývla.

Viac ako polovica peňazí z Fondu obnovy však ide na zelené projekty a digitalizáciu. Z toho sa priamo nedajú oživovať verejné financie.

Okrem právnej je tam ekonomická rovina. Ten fond mal na začiatku slúžiť na postpandemické oživenie. Podľa mňa však kritici právom hovoria, že oživenie sa koná už teraz, veľká väčšina peňazí príde až o rok či dva, keď by už bolo oživenie aj bez tohto fondu. Druhá vec, už teraz cítiť veľké inflačné tlaky práve z dôvodu, že národné rozpočty mali pre pandémiu obrovské deficity a centrálne banky zaplavovali ekonomiku lacnými peniazmi. S vakcináciou to v EÚ nevyzerá úplne zle a oživenie by už nemusela nejaká veľká ďalšia vlna pandémie zastaviť, skôr ho len spomalí. V skratke, ekonomické odôvodnenie Fondu obnovy je chabé. Preto ho potom asi odôvodnili skôr cez tie environmentálne ciele.

Presne na to som sa chcel spýtať, v istom momente sa Fond obnovy a Európsky zelený dohovor začali natoľko prelínať, že sa postupne stali úplne nerozlíšiteľnými. Ideme zachraňovať európske ekonomiky investíciou do zelených opatrení, ktoré majú otvorený koniec.

To ste vystihli, ani ja by som to lepšie nenaformuloval. (smiech) Tá prepojenosť je očividná. Najväčšia kríza od druhej svetovej vojny sa zrazu spojila s ekologickými cieľmi. Tie tu boli veľmi dlho. Využila sa príležitosť, keď prišla pandémia. Členské štáty sa ľahšie motivujú financiami, ako keď z Bruselu dostávajú zákazy a príkazy.

Fond obnovy bol najprv prezentovaný ako jednorazová záležitosť, ale objavujú sa návrhy od južných štátov, aby sa stal trvalým nástrojom. Očakávate tento vývoj? Čo bude robiť Únia s príjmami z nových daní, keď splatí tých 750 miliárd eur?

Hneď mi napadol ekonóm Milton Friedman, ktorý povedal, že nič nie je trvalejšie, ako dočasné vládne opatrenia. Môže to byť aj tento prípad, očakával by som to. Často sa integrácia v EÚ presne takto prehlbovala. Bola kríza, našlo sa riešenie a už to tak zostalo. Je to veľmi pravdepodobné.

Keď sa presunieme na Slovensko, z vašich slov mi vyplýva, že tie peniaze nebudú využité veľmi efektívne. Sú veľmi účelovo viazané. Okrem toho sme svedkami personálneho rozkladu ministerstva pre informatizáciu, regionálny rozvoj a investície (MIRRI), ktoré má európske fondy a digitalizáciu zastrešovať. Slovensko má dlhodobo problémy s efektívnym čerpaním eurofondov. Budeme schopní v reálnom čase čerpať šesť miliárd z Fondu obnovy navyše a využívať ich na zmysluplné projekty?

Z vašej otázky cítiť veľký skepticizmus a ja ho zdieľam. Z historických skúsenosti vieme, že nedokážeme čerpať ani tie klasické eurofondy. Na konci minulého roka sme boli predposlední v čerpaní. Ešte nemáme vyčerpané peniaze z minulého rozpočtového obdobia. Druhá vec je obrovská korupcia, ktorá sa týka verejného obstarávania, ale hlavne eurofondov. Slovensko je unesený štát a ukazuje sa, aké rozmery dosahovala korupcia za vlády Roberta Fica.

Keďže ste maďarskej národnosti a politicky aktívny, nedá mi nespýtať sa. Pred týždňom sa objavili správy, že eurokomisia Maďarsku neschváli národný plán obnovy, pretože okrem iného nedostatočne bojuje proti korupcii. Nedá sa poprieť, že mnohí oligarchovia blízki Viktorovi Orbánovi profitujú z eurofondových projektov, hovorí sa dokonca o organizovanej schéme. Považuje toto rozhodnutie EK, hoci ešte nie oficiálne, za opodstatnené, alebo skôr účelové vzhľadom na spory medzi Bruselom a Budapešťou?

Určite je to opodstatnené, EÚ sa nemôže len prizerať, ako sa rozkrádajú európske zdroje. Aj Maďarsko je ďalší príklad uneseného štátu. EÚ nemá dostatočné mechanizmy kontroly, tak potom reaguje takto.

Nie je to účelové rozhodnutie? Pred chvíľou sme hovorili o Slovensku, ktoré má vážne problémy s korupciou a slovenský plán obnovy je už schválený. Bulharsko je v rebríčku korupcie, špeciálne pri eurofondoch, na chvoste a nezaznamenal som, že by ho EK v súvislosti s plánom obnovy takto kritizovala.

Aj v Rumunsku je obrovská korupcia. Samozrejme, konanie EK môže súvisieť s tým, ako reaguje maďarská vláda. Necháva, nech sa fondy kradnú, inštitucionalizuje korupciu, otvorene provokuje a podobne. Pravdepodobne to súvisí aj s tým posledným LGBT zákonom, ale aj s blokovaním rôznych krokov v zahraničnej politike EÚ. Orbán to prehnal, tak EK útočí na posledné citlivé miesto, peniaze.

Čoho sa ľudia na Slovensku dočkajú, ak sa schvália opatrenia prezentované Európskou komisiou? Slovensko ako vzorný žiak v EÚ, ktorý neodvráva, kleslo v dobiehaní priemeru EÚ za ostatných päť rokov zo 78 na 71 percent priemeru EÚ.

Tie čísla sú problémové, pretože Eurostat tam revidoval posledné údaje, ale tie staršie nechal bezo zmeny. Ja som tomu najprv sám naletel, podobne myslím aj Ivan Mikloš [exminister financií, pozn. red.] v nejakom článku. Nedobiehame Západ pomalšie, skôr stagnujeme. S obdobím počas vlád Mikuláša Dzurindu sa to nedá porovnať. Ďalšie vlády nepriniesli žiadne väčšie reformy a napriek miliardám z Bruselu sa nevieme posunúť vpred. Ďalšia vec je, ako využívame eurofondy. Keď vydláždime námestie a ďalšie peniaze sa rozkradnú, neprinesie to ekonomický rast.

Viaceré štáty, napríklad Poľsko, Slovinsko či Luxembursko, už vyslovili obavu, že emisné povolenky na dopravu a budovy najviac zasiahnu najchudobnejších obyvateľov. Zdraženie palív dvíha aj ceny potravín a spotrebného tovaru. Stane sa vlastné auto a rodinný dom pre chudobnejších Slovákov nedostupným luxusom?

Je to veľmi reálna hrozba. Zatepľovanie domov a výmena kotlov si vyžaduje veľkú investíciu. Aj keď poskytnete štátnu dotáciu, stále potrebujete dosť financií. Ľudia v chudobnejších regiónoch a seniori nemajú tisíce eur na tú spoluúčasť. Do toho veľmi rastú ceny stavebnín. Rovnako je to s autami, keď sa zakážu autá so spaľovacím motorom a ceny elektromobilov výrazne neklesnú, časť ľudí bude mať problém.  

Zdaní sa aj letecké palivo, ktoré malo od druhej svetovej vojny výnimku. Zelení politici tvrdia, že pravidelné lietanie na dovolenku je luxus, zaznievajú aj návrhy na minimálnu cenu leteniek.

Letectvo zodpovedná len za dve percentá emisií a časť z toho je nákladná doprava. Navyše skoro polovica osobnej leteckej dopravy je vnútroštátna, najmä v USA, Číne a Rusku, nie v Európe. Problém nie je v dovolenkároch, ktorí letia raz za rok, ale v častých pasažieroch. V leteckej doprave sa naozaj za desiatky rokov podarilo stlačiť spotrebu paliva, preto to beriem skôr ako emocionálny argument.

Komisia na oplátku sľubuje, že polovicu výnosov z ETS vráti späť chudobným domácnostiam. Je taký systém na celoeurópskej úrovni reálny a má na to EK presné dáta? Budú nejaké národné prepočítavacie koeficienty?

Zatiaľ žiaden systém na úrovni domácnosti a jednotlivcov v EÚ nefunguje. V EÚ nie je spoločné zdravotné, sociálne poistenie alebo minimálna mzda. Zrejme to pôjde cez štáty, uvidíme, či to bude efektívne a bez korupcie.

Nie je lepším riešením namiesto toho obmedzenie emisií najväčších znečisťovateľov? US Steel plánuje pece na uhlie nahradiť tými na vodík a elektrickú energiu. Stačilo by to?

V priemysle sa dajú robiť skokové zmeny, ale možnosti sme pomaly vyčerpali. Preto EÚ ide už na úroveň áut a domácností. Druhá vec, na Slovensku sme dotovali všetky možné obnoviteľné zdroje, predražením tiež jadrové elektrárne, aj ťažbu a spaľovanie uhlia na Hornonitrí. Nemali sme priority, teraz na to máme príležitosť. Máme obrovskú výhodu, že máme jadro a EÚ ho zatiaľ uznala ako nízkoemisný zdroj, hoci je to veľmi drahé. Vďaka tomu sa môžeme vzdať uhlia a ľahšie dosiahnuť klimatické ciele. Náš energetický mix je omnoho výhodnejší ako český a poľský.

Slovensko má momentálne podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na úrovni 16 percent, aj vďaka spaľovaniu biomasy. A do roku 2030 by sme mali dosiahnuť 40 percent. Je to reálne a považujete biomasu za obnoviteľný a udržateľný zdroj? Kritici namietajú, že pestovanie týchto plodín a rýchlorastúcich drevín si vyžaduje neprimerane veľké množstvo vody.

V strednej Európe máme veľa takzvaných starých obnoviteľných zdrojov – socialistické vodné elektrárne a spaľovne, v ktorých spaľujeme drevo. Ideálne by bolo spaľovať potravinový odpad a nie kvalitné drevo alebo poľnohospodárske plodiny. Preto u nás zatiaľ biomasa nie je veľmi ekologický a udržateľný zdroj. Nové OZE sú už ekonomicky konkurencieschopné a máme veľkú šancu zvyšovať ich podiel.