V Rusku niet toho, kto by primal ľudí k ráznemu očkovaniu

Rusko zovrela tretia vlna pandémie. Chorobnosť a úmrtnosť na covid skoro každý deň láme nové rekordy. Vláda by mala urgentne konať a robiť niečo mimoriadne, ale v rozpakoch zastala a bezmocne iba sleduje udalosti.

Problém je, že Rusi masívne odmietajú uplatňovanie protiepidemických zákrokov. Nebúria sa, neorganizujú protesty, ale jednoducho ignorujú nariadenia orgánov. Nosia rúška len formálne, na brade, aby si nenarušili dýchanie. Nedodržiavajú žiadne odstupy. Nie každé verejné miesto ponúka dezinfekciu rúk. A tak možno pokračovať.

Naozaj zlé je to v prípade očkovania – väčšina obyvateľstva ho ani neplánuje. Hoci Sputnik V asi nie je v ničom horší ako západné a čínske vakcíny a novoobjavený KoviVak môže byť azda bezpečnejší ako ostatné, ľudia vidia v očkovaní neopodstatnené riziko a boja sa ho viac ako samej choroby.

Za normálnych okolností by sa úrady snažili tento trend zvrátiť prísnejším trestaním neposlušných občanov. V tom majú veľké skúsenosti. Keby sme neboli na prahu volieb, už by sme určite počuli o rozhodných aktivitách orgánov. Ale v realite sa odohráva niečo divné.

Pandémia ide bokom, dôležitejšie sú voľby

Niektorí vysokopostavení úradníci vyhlasujú povinnú vakcináciu. Iní, nemenej vysokopostavení, im to vyvracajú. Niektorí žiadajú urgentný lockdown, iní tvrdia, že ten nie je ani v pláne. Avizované obmedzenia týkajúce sa návštev reštaurácií už dvakrát posunuli na neskoršie termíny, a to, opakujem, na vrchole pandémie.

Vyzerá to tak, že orgány sa niečoho obávajú. Ale vlastne čoho alebo koho? Politická opozícia je úspešne potlačená. Ako sme už konštatovali, osoby neprijateľné pre moc zbavili možnosti kandidovať vo voľbách. Zdalo by sa, že úspechu vládnych síl už nemôže nič brániť.

Avšak pandémia zázračne rozvrátila celú situáciu. Faktom je, že najvzdelanejšia časť verejnosti – tradičný prameň opozičných nálad – vedome podporuje aj propaguje očkovanie a iné proticovidové opatrenia. V tomto sa stala spojencom moci. A početní covid-disidenti a antivaxeri patria do takzvanej Putinskej väčšiny, ktorá je základom stability režimu.   

Čo to? Ruská moc musí ísť po prvý raz spolu so svojimi oponentmi proti vlastnému elektorátu. Ak sa voliči po nadmernom tlaku naštvú, ktovie, ako sa vyjadria vo voľbách. Nevypukne masové protestné hlasovanie, čo bude schopné ohroziť kremeľské plány?     

Nerozhodnosť orgánov sa odvíja odtiaľto. Jednotné Rusko – strana moci, ako ju nazývajú, pretože nedeleguje svojich členov do vládnych orgánov, ale, naopak, je zložená z tých, ktorí už sú pri moci – musí uskutočniť volebnú kampaň v podmienkach, keď je situácia zlá a ďalej sa zhoršuje. No nemôže ponúkať radikálne zákroky, pretože voliči ju obvinia.

Možno si myslíte, že takáto situácia je prospešná pre liberálnu opozíciu. Ale nie je to tak. Tá si nedovolí kritizovať reštriktívne obmedzenia a očkovanie, pretože sama na nich trvá. A preto nebude pre voličov o nič lepšia ako moc.

Okrem toho má dosť vnútorných problémov. Alexej Navaľnyj je vo väzbe, jeho organizácia je prakticky zničená. Iné rozptýlené skupiny oponentov Kremľa majú len malú šancu, aby zozbierali podpisy (čo je povinné pre mimoparlamentné strany) a potom ich pripustili k voľbám. Vyzerá to tak, že jedinou reálne opozičnou stranou na hlasovacích lístkoch bude Jabloko.

Javlinskij je stále tu, ale mimo hry  

Jabloko založili začiatkom 90. rokov Grigorij Javlinskij, Jurij Boldyrev a Vladimír Lukin (poslední dvaja ju neskôr opustili) a jej názov zložili zo začiatočných písmen priezvisk zakladateľov. Strana bola dosť populárna, najmä vo veľkých mestách a dostala sa do parlamentu. Avšak po roku 2007 už nemá vlastných poslancov v štátnej Dume, má iba reprezentantov v niektorých regionálnych zastupiteľstvách.    

Javlinskij si medzitým aspoň čiastočné uchránil autoritu. Teraz sa snaží oživiť stranu a aktívne ju pripravuje na voľby. Ale už jeho prvé kroky spôsobili v opozičných kruhoch škandál. Odsúdil politiku Navaľného, ktorý je teraz akousi svätou kravou opozície, a odmietol zaradiť jeho priaznivcov na kandidátku Jabloka. Navyše vyhlásil, že nechce, aby podporovatelia Navaľného hlasovali za túto stranu.

Takže žiadny opozičný blok okolo Jabloka zjavne nevznikne. Javlinskij bol okamžite obvinený zo zrady a zo sprisahania s Kremľom. Povráva sa, že mu sľúbili návrat jeho strany do parlamentu, ak nebude kolaborovať s Navaľným a jeho spojencami.

Kedysi som osobne poznal Javlinského, aj s ním komunikoval v prvej zostave Dumy. Bol som vtedy nezávislý poslanec, jednotlivec, ale dosť medializovaný. Raz som sa ho opýtal, či by bolo vhodné, aby som sa pripojil k jeho frakcii. Odpovedal: „Máte svoju povesť a treba dobre zvážiť, či nám tá vyhovuje.“ Pamätám si, urazilo ma to – predtým som naivne dúfal, že moja povesť nie je až taká zlá. Teraz sa na základe vlastnej skúsenosti nečudujem, že odmietol prijať ľudí schopných jeho stranu výrazne posilniť.

Javlinskij je podľa mňa nekompromisná osobnosť, s ktorou sa vždy dalo len ťažko na niečom dohodnúť. A nepredstavujem si, v akej situácii by šiel proti vlastným zásadám – už určite nie pre miesto v parlamente. Nikdy by nepovedal ako Henrich Navarrský: „Paríž stojí za omšu.“ Ako ekonóm je liberál, ako politik je dôsledný demokrat. Tu vidím koreň odmietnutia Navaľného, ​​ktorého úprimne považuje za nacionalistu inklinujúceho k autoritárstvu.