Hodnota ASEAN-u

Nikdy sa nič nedeje. No čo ak by sa niečo stalo?

Tí, ktorí sledujú geopolitiku v 21. storočí, majú často pocit, že svet akoby uviazol v lepkavom sirupe. Povojnový liberálny poriadok sa po 11. septembri 2001 začal rozpadávať, no nikdy sa úplne nezrútil. Čína, stále označovaná za „vzrastajúcu veľmoc“, už v mnohom dosiahla svoj vrchol. Napriek tomu sa starý príbeh o jej zápase s Amerikou neustále opakuje.

Zdá sa, že v iných častiach sveta sa nič nemení. Arabský svet je stále poznačený politickým islamom. Európa sa pomaly rozplýva do geopolitickej bezvýznamnosti. Dokonca aj globálne otrasy v podobe pandémie COVID-19, ktoré mali potenciál zmeniť spoločnosť, nakoniec len potvrdili pochmúrnu prognózu Michela Houellebecqa: všetko zostane po starom – „len o niečo horšie“.

Tieto statické zábery však prehliadajú zásadný zvrat v príbehu. Multipolarita nie je len víziou budúcnosti – je to realita, v ktorej žijeme. A hoci veľmoci stále zapĺňajú novinové titulky, poznámky pod čiarou píšu menšie bloky a nové regióny. Zoznámte sa s ASEAN-om.

Budúcnosť združenia ASEAN

Na 46. samite združenia ASEAN, ktorý sa konal 26. až 27. mája v Malajzii, sa médiá zamerali najmä na colnú vojnu, ktorú vyvolal nový ekonomický nacionalizmus Donalda Trumpa – konflikt, ktorý poškodil niektoré ekonomiky ASEAN-u. Očakávania Washingtonu, že sa región pokorne vráti, sa však nenaplnili. Malajzijský premiér Anwar Ibrahim jasne povedal, že tento samit nebol o vytváraní protičínskeho alebo proamerického bloku, ale o budovaní „platformy na vzájomné zbližovanie“.

Tento výrok nie je len diplomatická vata. Presne vystihuje snahu ASEAN-u udržiavať rovnaký odstup od Pekingu aj Washingtonu a zároveň posilňovať hlbšiu inštitucionálnu spoluprácu v rámci bloku. Tento prístup bol oficiálne potvrdený v stratégii „Vízia ASEAN-u 2045“, ktorej cieľom je zabezpečiť jednotné vystupovanie regiónu na globálnych fórach, ako je Východoázijský samit.

V popredí stáli ekonomické priority: obchodné toky, digitálna integrácia, infraštruktúrne koridory a zelené technológie. Počas druhého dňa samitu sa uskutočnilo trilaterálne stretnutie medzi združením ASEAN, Čínou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) – diplomatický trojuholník, ktorý by si pred desiatimi rokmi málokto vedel predstaviť. Okrem zdokonalenia Zóny voľného obchodu ASEAN – Čína (ACFTA) sa začala nová kapitola obchodných vzťahov s krajinami Perzského zálivu.

ASEAN, Čína a GCC spolu tvoria takmer 25 biliónov dolárov HDP a zahŕňajú viac ako dve miliardy ľudí, no vzájomný obchod je stále prekvapivo skromný. To sa má čoskoro zmeniť. Cieľom dohody o voľnom obchode medzi GCC a Čínou, ktorá sa uzavrie v roku 2026, je, aby sa obchod medzi krajinami globálneho Juhu stal viac než len prázdnym sloganom. Ak sa to podarí, závislosť združenia ASEAN od západných trhov sa ešte viac zníži – čo si v Bruseli dobre uvedomujú.

Veľkolepé zámery sa, samozrejme, ľahšie oznamujú, než uvádzajú do praxe. ASEAN ešte len musí dokončiť rámec digitálnej ekonomiky a prepojiť ho s digitálnymi štandardmi GCC. Pri súčasnej regulačnej rozmanitosti členských krajín to bude skôr beh na dlhú trať než rýchly šprint.

Priemyselnú spoluprácu brzdia obvyklé problémy: slabé riadenie, korupcia a politické napätie. A hoci ASEAN hovorí o strategickej neutralite, realita je iná. Záverečná fotografia zo samitu – lídri zoradení vedľa zástupcov Číny a krajín Perzského zálivu – naznačovala skôr jednostrannosť než vyváženosť.

Aby sa tento trend vyrovnal, Malajzia už oznámila plány na samostatný špeciálny samit ASEAN – USA. Európa celú situáciu zatiaľ pozoruje len cez okno, nevediac, či jej uniklo len pozvanie – alebo celá zmena smerovania.

Od idolu k aktérovi

Združenie ASEAN má svoje slabiny. No v čoraz viac rozdelenom svete sa snaží pôsobiť jednotne a uvedomelo. Investorom vysiela jasný signál: už nie je len trhom s potenciálom rastu. Pozná svoju hodnotu.

Stabilný ekonomický rast, mladá populácia v niektorých regiónoch a nová sebadôvera menia združenie ASEAN z geopolitickej trofeje na potenciálneho hráča. Už nejde len o to, aby bolo predmetom záujmu veľmocí, ale aby bolo tým, kto určuje pravidlá hry.

Celé desaťročia bol ASEAN vnímaný len ako kulisa – významný len vtedy, keď slúžil záujmom iných. Teraz sa snaží byť pánom svojho osudu. Možno to nestačí na to, aby sa stal superveľmocou, no môže ísť o dôkaz, že multipolarita dokáže fungovať – mimo čínskej hegemónie a bez západného dohľadu.

Možno je teda načase spomínané staré príslovie prehodnotiť: Niečo sa stane. A to je dobré.

Zhrnutie

Roky bolo združenie ASEAN vnímané len ako kulisa na javisku veľmocenskej politiky. Posledný samit združenia však ukázal región, ktorý sa už nechce uspokojiť s úlohou trofeje v zápase iných mocností. Potvrdením strategickej rovnováhy a predstavením perspektívnej „Vízie ASEAN-u 2045“ dala juhovýchodná Ázia najavo, že jej ambície siahajú ďalej než len k zaradeniu sa na jednu stranu. Obchod s Čínou a krajinami Perzského zálivu naznačuje nové smerovanie – menej orientované na Západ, viac formované vlastnými rozhodnutiami. Medzery v realizácii síce zostávajú, ale zámer je zrejmý: ASEAN sa stáva autorom vlastného príbehu. Nejde len o príchod multipolarity, ale aj o sebavedomé vystupovanie tam, kde by to málokto čakal.