Kauza Dukovany ukazuje regulačnú moc Bruselu a záujmy Paríža. Pre Slovensko ide o cennú lekciu

Dostavba jadrovej elektrárne Dukovany v Česku je najvýznamnejším infraštruktúrnym projektom v krajine. Hodnota tejto investície presahuje 400 miliárd českých korún a jej dopady majú vplyv na vývoj jadrovej energetiky v strednej Európe.  

Projekt počíta s výstavbou dvoch nových jadrových blokov, pričom prvý by mal byť uvedený do prevádzky v roku 2036. Víťazom tendra na výstavbu dvoch blokov jadrovej elektrátne sa stala juhokórejská spoločnosť Korea Hydro & Nuclear Power (KHNP).

V súťaži porazila francúzsku EDF a americko-kanadský Westinghouse. 

Súdne spory, spochybnenie notifikačného procesu Európskou komisiou a diplomatické trenice s Francúzskom však odhaľujú systémové nedostatky v príprave českého projektu. Slovensko sa z nich môže poučiť.

Symbol boja proti reguláciám z Bruselu

Notifikáciu môžeme vo všeobecnosti definovať ako nástroj, ktorým členský štát EÚ oficiálne informuje Európsku komisiu o plánovanom veľkom investičnom projekte, ktorý môže mať vplyv na hospodársku súťaž a vnútorný trh EÚ.

V marci 2022 Česká republika oficiálne oznámila Európskej komisii svoj zámer podporiť výstavbu a prevádzku novej jadrovej elektrárne Dukovany II.

V originálnom materiáli sa hovorilo o 100-percentnom vlastníctve ČEZ (České energetické závody) a dcérskou spoločnosťou EDU II. Táto notifikácia zahŕňala iba jeden blok jadrovej elektrárne. Zmluva s KHNP však počíta s výstavbou dvoch blokov.

Ministerstvo priemyslu Českej republiky priznalo, že nový investorský model si vyžaduje opätovné schválenie, čo môže trvať mesiace. Tento proces navyše spúšťa aplikáciu takzvaného Nariadenia o zahraničných subvenciách (FSR) Európskej komisie.

To je platné od 12. júla 2023, pričom eurokomisii umožňuje vyšetrovať a napraviť skreslenia na vnútornom trhu spôsobené finančnými príspevkami od mimoeurópskych vlád.

V prípade úplnej opätovnej notifikácie projektu môže Európska komisia na základe článku 10 FSR spustiť hlbšie vyšetrovanie, ktoré môže trvať až 130 pracovných dní, počas ktorých sa proces nikam nepohne.

Česká republika síce formálne podpísala zmluvu, no bez platnej notifikácie a uzavretia procesu s Európskou komisiou, je jej to málo platné. Ide len o prvé dejstvo zápasu.

Renotifikácia a prípadná aktivácia nariadenia FSR v prípade Dukovian premenia projekt na precedens, kde sa stretávajú záujmy Únie, globálnych hráčov a národné priority. Česká republika sa jednoducho ocitla v neľahkej situácii, keď musí hľadať rovnováhu medzi rešpektovaním európskych pravidiel a ochranou svojich strategických potrieb.

Stojí proti nej silný hráč. Francúzi totiž dúfajú, že Európska komisia FSR využije na ochranu ekonomickej pozície najsilnejšieho európskeho hráča na poli jadrovej energetiky – ich EDF.

Táto spoločnosť robí Čechom problémy už dlhšie. Po tom, čo prehrala tender na dostavbu jadrovej elektrárne, podala žalobu a dosiahla predbežné opatrenie, ktorým Krajský súd v Brne dočasne zablokoval podpis zmluvy s KHNP. Energetický gigant tvrdil, že tender bol netransparentný a že KHNP získala neprimeranú podporu od juhokórejskej vlády, čím mala porušiť pravidlá hospodárskej súťaže EÚ.

Česká strana sa voči opatreniu odvolala a Najvyšší správny súd nakoniec predbežné opatrenie zrušil, čím sa otvorila cesta k podpisu kontraktu, ktorý bol definitívne uzavretý 4.  júna 2025.

Dukovany tak nie sú len energetický projekt, ale aj symbol boja proti reguláciám Bruselu, kde verejný záujem členského štátu môže byť v priamom rozpore s geopolitickými ambíciami niektorých členov EÚ či legislatívou a záujmami Bruselu.

Vyriešenie tejto situácie pravdepodobne presiahne funkčné obdobie vlády Petra Fialu. Avšak už teraz sú jasné body procesu, ktoré môžu poslúžiť ako cenná lekcia pre výstavbu novej jadrovej elektrárne na Slovensku.

Ako sa poučiť z chýb suseda

Na rozdiel od postupu Českej republiky by mohol byť vhodnejším riešením medzivládny kontrakt (G2G).

Trh s výrobcami jadrových reaktorov je totiž malý – ich počet vieme v podstate spočítať na prstoch jednej ruky. To znamená, že je dôkladne známy aj modus operandi každého dodávateľa.

Hoci môže tender priniesť zdanlivo najvýhodnejšiu ponuku, aj medzivládne kontrakty majú svoje plusy. Odpadá napríklad byrokratická záťaž verejnej súťaže, čo urýchľuje cestu k výsledku. V prípade Dukovian by tiež postup G2G eliminoval žaloby konkurentov.

Zmluva zároveň podporuje širšiu spoluprácu medzi dvoma vládami, ktorá presahuje samotný projekt. Príkladom môže byť napríklad transfer informácií medzi USA a bulharským priemyslom, ktorý má vyvrcholiť v spoločnom vývoji technológie malých modulárnych reaktorov.

Česko tiež ukázalo, že je nevyhnutné mať vopred známy stabilný investorský model. Teda jasne definovaný počet blokov či vlastnícku štruktúru.

Taktiež je otázne, či je výber mimoeurópskych dodávateľov vhodný. Hoci môže byť cena nižšia, dodávateľ z tretej krajiny vyvoláva diplomatické tlaky vnútri EÚ.

A nakoniec – jadro nie je len technológia, ale aj test politickej zrelosti. Pre úspešný projekt je nevyhnutný konsenzus všetkých strán, od environmentalistov až po priemysel.

Česká cesta k dostavbe Dukovian odhaľuje, ako sa stratégia národného záujmu môže zmeniť na labyrint právnych sporov a diplomatických tlakov. Napriek víťazstvu Juhokórejcov v tendri visí projekt na vlásku. Susedova skúsenosť ukazuje, čo nerobiť. Teraz je rad na nás.