Dieťa si nemôže určovať pohlavie

Predseda vlády Robert Fico odštartoval úvahy o zmene Ústavy SR svojím vyhlásením o potrebe budovať „hrádzu proti progresivizmu“ na Devíne 5. júla 2024 pri oslavách svätého Cyrila a Metoda.

Konkrétne podoby zamýšľaných zmien prišli o niečo neskôr a reálne obrysy začali dostávať po tom, ako KDH vyslovilo svoju ochotu dohodnúť sa. Opozičná strana podmienila svoj súhlas zapracovaním vlastných návrhov, ktoré sú však veľmi podobné návrhom koalície.

Samotná zmena základného zákona štátu vyvolala otázky na oboch stranách politického spektra verejnosti.

Ústavné zmeny vyvolávajú aj oprávnené obavy

Relevantné výhrady najmä zo strany odborníkov sa týkajú navrhovaných ustanovení, podľa ktorých by mala mať Ústava SR prednosť pred právom EÚ, ak vznikne medzi normami rozpor. Už dnes totiž existuje niekoľko rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktoré vylučujú možnosť, že by právo EÚ nebolo zvrchované nad právom členských štátov.

Tento princíp vytvoril Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci Costa vs. ENEL z roku 1964, keď vyslovil požiadavku jednotnej aplikácie práva Únie vo všetkých členských štátoch.

O niečo neskôr Súdny dvor EÚ povýšil prednosť úniového práva nad ústavné princípy členských štátov svojím rozhodnutím vo veci Internationale Handelsgesellschaft. V tomto prípade súd vyslovil záver, že európske normy nemôžu byť ovplyvnené skutočnosťou, že odporujú ústavným právam jedného členského štátu. Túto prednosť európskeho práva označil súdny dvor za „absolútnu“ výrokom, že „aj najmenšia technická norma komunitárneho práva je nadradená tej najmilovanejšej ústavnej norme“.

S výkladom Súdneho dvora EÚ sa stotožnil aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. januára 2011, ktorým uznal princíp prednosti práva EÚ. Súd v náleze vyslovil záver, že každé vnútroštátne ustanovenie musí byť v súlade s právom EÚ, aby sa mohlo uplatniť. Teda aj zmeny Ústavy SR.

Vzhľadom na judikatúru súdov bude mimoriadne sporné, či je vôbec možné presadiť tento typ zmeny, a obavy najmä zo strany odbornej verejnosti sú viac ako opodstatnené.

Dve pohlavia ako ohrozenie sexuálnych menšín

Napriek tejto zamýšľanej zmene so zrejme najvážnejšími dôsledkami pre Slovenskú republiku adresuje progresívna časť verejnosti svoje výhrady najmä voči bodu, ktorým by sa mala v Ústave SR zakotviť existencia dvoch pohlaví.

Úplne zrejmý biologický fakt, ktorého spochybňovanie je na úrovni spochybňovania guľatosti Zeme, sa stal terčom výhrad sexuálnych menšín, ktoré sa obávajú o stratu svojich práv. Problém však je, že svoje výhrady postavili na nepodložených argumentoch, ktoré sú vyvracané vedeckými štúdiami.

O „drastických“ ústavných zmenách, ktoré „výrazným spôsobom zasiahnu do života dúhových rodín“, prehovoril pre denník Sme transrodový model a aktivista z občianskeho združenia Liga za duševné zdravie Liberty Simon.

Podľa Liberty Simona ústavné zmeny „výrazným spôsobom načrú do práv queer komunity“ a sú pre túto komunitu, ako aj pre majoritu obyvateľstva „ponižujúce“. Podľa aktivistu sa vláda snaží „obmedziť práva“ sexuálnym menšinám.

Právny poriadok pozná iba muža a ženu už dnes

V praxi by sa ústavné zmeny mali negatívne prejaviť v tom, že „tranzícia nebude možná“ a dotknuté osoby si nebudú môcť meniť svoj rod.

Už pri tomto vyhlásení Liberty Simona je potrebné pripomenúť, že pohlavie a rod sú odlišné pojmy. Navrhovaná zmena Ústavy SR síce bude uznávať iba mužské a ženské pohlavie, no takáto definícia pohlaví je v právnom poriadku zakotvená už dnes v každom ustanovení, ktoré nejakým spôsobom rieši problematiku týkajúcu sa odlišností muža a ženy.

Samotný pojem „rod“ slovenská legislatíva ani nepozná, a preto ho ani nemožno legálne meniť či inak s ním „manipulovať“.

Navrhované vládne zmeny nijako nezasahujú do problematiky medicínskych postupov pri zmene pohlavia osoby. Pohlavie si osoby môžu meniť pri splnení zákonných podmienok aj dnes, a to iba na mužské či ženské. Zakotvenie biologických pohlaví do Ústavy SR to teda nijako nezmení. Nemožno preto racionálne hovoriť o negatívnom zásahu do práv "queer komunity".

Neznalosť zákona o rodine zo strany aktivistu

Liberty Simon ako ďalší negatívny príklad ústavných zmien vo veci pohlaví uvádza „katastrofálne riziká“ v prípade dvoch matiek – lesieb, ktoré majú spolu osvojené dieťa. Ak biologická matka dieťaťa zomrie, podľa Liberty Simona dieťa „ide hneď do domova pre rodiny a deti, čo je absolútne bolestivé“.

Ani tento príklad nie je pravdivý, pretože ak je dieťa osvojené náhradnými rodičmi – aj dvomi matkami –, tí získavajú všetky práva a povinnosti biologických rodičov. Zákon o rodine špecificky stavia záujem dieťaťa nad všetko ostatné a ústavnú starostlivosť vníma až ako poslednú možnosť. V danom prípade by preto dieťa rozhodne ostalo so svojím rodičom – osvojiteľom.

Hoci aktivista zrejme nepozná právnu realitu podobných záležitostí, neváhal ústavné zmeny označiť za „napádanie rodiny“ či „narúšanie fyzickej autonómie transrodových ľudí“. Liberty Simon k týmto zmenám ešte dodal, že znamenajú „iba krôčik od zákazu interrupcií“, hoci sa nič podobné v navrhovaných zmenách nespomína.

Model hovorí aj o obmedzovaní iných práv sexuálnych menšín, no nešpecifikuje, aké konkrétne práva by mali byť obmedzované, prípadne ako. Simon iba hovorí o „ostrakizovaní“ menšín a ich „pravdepodobnom odchode do zahraničia“.

Určovanie pohlavia dieťaťa na základe jeho duše

Aktivista ďalej spomína takzvané intersex osoby, ktoré údajne trpia tým, že lekár im pri narodení vyberá pohlavie na základe pohlavných orgánov. To by sa podľa Liberty Simona „nemalo stať, lebo o rode hovorí duša človeka, a nie to, ako vyzerá telo. A to je zrejme presne o tom, aby sme spadali do tých dvoch kolónok pohlaví“.

Intersexualita zahŕňa široké spektrum vrodených stavov, pri ktorých sa kombinujú chromozómy, genitálie, gonády (vaječníky alebo semenníky) alebo hormonálne profily spôsobom, ktorý nezodpovedá bežným definíciám mužského alebo ženského pohlavia. Tieto stavy sa často označujú ako „poruchy vývoja pohlavia“ (DSD – Disorders of Sex Development). Výskyt takýchto ľudí sa v populácii odhaduje od 0,018 percenta až po 1,7 percenta populácie.

Základný medicínsky proces pri narodení dieťaťa Liberty Simon spochybňuje s tým, že vo „vyspelých krajinách“ sa to deje tak, že „dieťa sa proste vyvíja a samo si určí, ako sa cíti a vlastne ako jeho duša rozpráva. A potom už je to naozaj na tom intímnom živote človeka, aké zmeny vlastne podstúpi“.

V žiadnom prípade nemožno súhlasiť so spochybňovaním základných medicínskych postupov pri narodení dieťaťa a už vôbec nie za predpokladu, že pre extrémne malé percento zdravotných odchýlok by sa mali prepisovať zavedené lekárske procesy. Ani prepisovanie ústavy kvôli mizivej časti obyvateľstva rozhodne neprichádza do úvahy.

Dieťa nemôže o sebe rozhodovať práve pre nezrelosť

Myšlienka, že dieťa je natoľko vyspelé vo svojom počiatočnom štádiu života, že si dokáže samo určiť pohlavie, je mimo akejkoľvek právnej či biologickej polemiky. Práve obmedzené množstvo práv, ktoré dieťa má, je spôsobené jeho mentálnou nezrelosťou. Mentálna nezrelosť dieťaťa je daná jeho vekom a vyvíja sa tým, že je dieťa správne vedené k relevantným poznatkom.

Ak by spoločnosť pripustila, že dieťa je dostatočne vyspelé vybrať si svoje pohlavie na základe „svojej duše“ namiesto lekárom určených fyzických daností ľudského tela, prečo by potom deti nemali mať rovnaký rozsah práv ako dospelí jedinci – a to vrátane držby zbraní a manipulácie s nimi, kúpy a požívania omamných látok, sexuálneho styku či podpisovania zmlúv?

Pri predstave spoločnosti s takto progresívnym smerovaním je väčšine ľudí zrejmé, aké extrémne situácie by mohli nastávať.

Napriek zjavným nedostatkom v každom smere sa k podpore tejto agendy pridal aj poslanec KDH František Mikloško, ktorý odmieta dve pohlavia v Ústave SR, pretože by to podľa jeho názoru znamenalo, že „intersexuáli sú odpad“.

Ako prišiel poslanec Mikloško k tomuto záveru, nie je známe, pretože to zo žiadnych návrhov koalície nevyplýva. Podobne ako z iných právnych ustanovení, ktoré definujú určité skupiny či ich práva, nevyplýva, že osoby nespomenuté v daných právnych predpisoch sú „odpad“.

Aktivista občianskeho združenia pri problematike sexuálnych menšín vyhlásil, že „queer ľuďmi sa rodíme“. „Queer ľudia“ je označenie pre osoby, ktoré sa neidentifikujú ako striktne heterosexuálne, a ide o príslušníkov sexuálnych menšín z LGBT komunity.

Štúdia preukázala vplyv okolia na sexualitu osoby

Ani výrok aktivistu o tom, že sa ľudia „už takými rodia“, nie je podložený žiadnymi relevantnými argumentmi či štúdiami - podobne ako pri jeho predchádzajúcich tvrdeniach.

Obrovská štúdia na vzorke pol milióna ľudí s rôznymi sexuálnymi skúsenosťami, ktorá bola publikovaná vo vedeckom časopise Science, preukázala pravý opak. Daná štúdia sa považuje za najkomplexnejšiu v tomto smere a výskumníci nenašli žiadny dôkaz o existencii jediného „génu homosexuality“, teda potvrdenia, že ľudia sa skutočne rodia s geneticky danými sexuálnymi preferenciami.

Vedci našli medzi približne 30-tisíc génmi ľudského genómu päť variantov súvisiacich so sexuálnou aktivitou osôb rovnakého pohlavia, hoci každý z nich len minimálne ovplyvnil sexualitu jednotlivca. Odhadujú, že známe genetické markery by mohli vysvetliť iba 8 až 25 percent variácií v sexuálnom správaní.

Za zvyšok pravdepodobne zodpovedajú environmentálne faktory, ktoré zahŕňajú všetko od výchovy človeka až po miesto, kde dnes žije.

Uvedené závery štúdie teda hovoria, že viac ako genetické danosti ovplyvňujú sexualitu jedinca práve osoby z jeho okolia. Nemožno preto tvrdiť, že ľudia sa „queer ľudmi rodia“, ale práve naopak, ich prostredie z nich dokáže „vytvoriť“ člena tejto komunity.

Ako príklad by mohol slúžiť práve spôsob výchovy dieťaťa, ktoré nie je vedené racionálnymi metódami rodičov, ale „samo sa rozhoduje o svojom pohlaví, keď to uzná za vhodné“.

Ústavné zmeny o pohlaví nijakým spôsobom neohrozia žiadne menšiny. Ak by obsahovali zákaz konkrétnych komunít, spolunažívania alebo podobných aktivít jednotlivcov, o ohrození či popieraní práv by bolo možné hovoriť.

V tomto prípade však ide iba o ničím nepodložené strašenie, ktoré nemá oporu ani v zákone, ani vo vede.