Muži v USA „zdrhajú“ z univerzít. Dievčatám zostanú diplomy a krmivo pre mačky

Okrem výprav do iných názorových bublín mi jeho rubrika s komentármi slúži ako referenčný bod, keď neviem, čo si mám o niečom myslieť.

Je to jednoduché. Ak toto periodikum propaguje jablko, vyvodím, že bližšie k mojej chuti bude hruška. Ak vynáša nadovšetko hrušku, nechám si poradiť a uprednostním jablko. Funguje to veľmi dobre, bohužiaľ. Takmer dokonalá absencia iného druhu ovocia, nedajbože ďalších požívatín, podáva neradostné svedectvo o šedi našich tanierov.

Napríklad práve na výroku „Trump sa bojí vzdelaných ľudí, pretože ho nevolia“ sa dá predostrieť oveľa pestrejšia paleta chutí, než len to, že za Trumpa môžu nedovzdelaní idioti.

Únos tamojších vysokých škôl radikálnou ľavicou nepriniesol len atraktívne semináre o intersekcionalizme foriem útlaku a normalizácii antisemitizmu. Menej známym (zatiaľ) je masívny trend mužského exodu zo štúdia.

V akademickom roku 2020/21 tvorili ženy 59,5 percenta amerických vysokoškolákov. Za predchádzajúcich päť rokov ubudlo univerzitám jeden a pol milióna študentov – a muži vtedy tvorili 70 percent. Tendencia pokračuje. Do desiatich rokov majú na jedného študenta pripadať dve študentky. V 50. rokoch minulého storočia to bolo naopak. Americké univerzity generujúce kurzy o drviacej pästi patriarchátu aktuálne riešia, ako zariadiť, aby im nejakí muži zostali.

Aké cenné je dnes vzdelanie? Prečo prišlo toľko mladých mužov k záveru, že im to za to nestojí? A čo je to „to“? Darí sa mladíkom na univerzitách reálne horšie ako dievčatám a je to pre me too? Začiatok exodu by tomu časovo zodpovedal. Vytláča ich extrémne ľavicová agenda, mizandria [chorobný odpor žien k mužom, pozn. red.], afirmatívne programy, ktoré síce mužov nediskriminujú cielene ako schopných belochov pre slabších černochov, ale rozhodne produkujú prostredie, v ktorom sa necítia vítaní.

A dievčatá? Aký mechanizmus ich k štúdiu stále priťahuje, zatiaľ čo mladíkov už odpudzuje?

Hromadný útek mužov z univerzít jej jav známy ako male flight: fenomén, keď muži začnú opúšťať nielen univerzity, ale aj určitú profesiu, záujmové skupiny alebo koníčka vo chvíli, keď v ňom ženy dosiahnu určité percento a pre mužov sa pocitovo sfeminizuje.

Bodom zlomu sa zdá 60 percent. Následkom male flight je už existujúci education gap, ale lopta bude tentoraz na opačnej strane ihriska, než sme z rozprávania o rôznych iných „gapoch“ zvyknutí. Som veľmi zvedavá, ako z tohto progresivisti vykorčuľujú.

Potom tu je tá vec so sexom. Čoho je málo, to je vzácnejšie, menšina mužov si bude v kampusoch určovať pravidlá randenia, takže študentky môžu na exkluzivitu a trvalý záväzok, teda na to, čo je výhodné pre ne, zabudnúť.

U žien navyše evolučne funguje niečo, čomu sa hovorí hypergamia: ženy naprieč kultúrami javia výraznú tendenciu vyberať si partnera s vyšším sociálnym statusom, teda aj s vyšším vzdelaním. Taká vysoká prevaha vysokoškolsky vzdelaných žien pre ne reálne znamená menšie šance na vlastnú rodinu, viac konzerv krmiva pre mačky a samotu.

Rozhodnutie neštudovať alebo nedoštudovať má aj finančnú logiku. Platba za štúdium vzrástla od 80. rokov o takmer dvesto percent. Lenže zamestnávatelia v posledných zhruba piatich rokoch výrazne znižujú „papierové“ nároky na uchádzačov a priorizujú schopnosti.

Podľa predvlaňajšej štúdie skončilo 40 percent absolventov v pozíciách, na ktoré sa žiadny diplom nevyžaduje (Fed v New Yorku), navyše miera nezamestnanosti tohtoročných absolventov prekonáva celonárodný priemer. Predražené diplomy už neznamenajú ani lepšie zárobky, ale ani isté pracovné miesto.

Päťdesiatjeden percent absolventov z generácie Z považuje svoje štúdium za vyhodené peniaze. Aj to má svoj názov – degree reset. Je zrejmé, že diplomy budú strácať na hodnote a muži si to uvedomili skôr ako ženy.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.