Tereza Šimůnková

V akademickom roku 2020/21 tvorili ženy 59,5 percenta amerických vysokoškolákov. Za predchádzajúcich päť rokov ubudlo univerzitám jeden a pol milióna študentov – a muži vtedy tvorili 70 percent. Tendencia pokračuje. Do desiatich rokov majú na jedného študenta pripadať dve študentky. V 50. rokoch minulého storočia to bolo naopak. Americké univerzity generujúce kurzy o drviacej pästi patriarchátu aktuálne riešia, ako zariadiť, aby im nejakí muži zostali.

Aké cenné je dnes vzdelanie? Prečo prišlo toľko mladých mužov k záveru, že im to za to nestojí? A čo je to „to“? Darí sa mladíkom na univerzitách reálne horšie ako dievčatám a je to pre me too? Začiatok exodu by tomu časovo zodpovedal. Vytláča ich extrémne ľavicová agenda, mizandria [chorobný odpor žien k mužom, pozn. red.], afirmatívne programy, ktoré síce mužov nediskriminujú cielene ako schopných belochov pre slabších černochov, ale rozhodne produkujú prostredie, v ktorom sa necítia vítaní.

A dievčatá? Aký mechanizmus ich k štúdiu stále priťahuje, zatiaľ čo mladíkov už odpudzuje?

Hromadný útek mužov z univerzít jej jav známy ako male flight: fenomén, keď muži začnú opúšťať nielen univerzity, ale aj určitú profesiu, záujmové skupiny alebo koníčka vo chvíli, keď v ňom ženy dosiahnu určité percento a pre mužov sa pocitovo sfeminizuje.

Bodom zlomu sa zdá 60 percent. Následkom male flight je už existujúci education gap, ale lopta bude tentoraz na opačnej strane ihriska, než sme z rozprávania o rôznych iných „gapoch“ zvyknutí. Som veľmi zvedavá, ako z tohto progresivisti vykorčuľujú.

Potom tu je tá vec so sexom. Čoho je málo, to je vzácnejšie, menšina mužov si bude v kampusoch určovať pravidlá randenia, takže študentky môžu na exkluzivitu a trvalý záväzok, teda na to, čo je výhodné pre ne, zabudnúť.

U žien navyše evolučne funguje niečo, čomu sa hovorí hypergamia: ženy naprieč kultúrami javia výraznú tendenciu vyberať si partnera s vyšším sociálnym statusom, teda aj s vyšším vzdelaním. Taká vysoká prevaha vysokoškolsky vzdelaných žien pre ne reálne znamená menšie šance na vlastnú rodinu, viac konzerv krmiva pre mačky a samotu.

Rozhodnutie neštudovať alebo nedoštudovať má aj finančnú logiku. Platba za štúdium vzrástla od 80. rokov o takmer dvesto percent. Lenže zamestnávatelia v posledných zhruba piatich rokoch výrazne znižujú „papierové“ nároky na uchádzačov a priorizujú schopnosti.

Podľa predvlaňajšej štúdie skončilo 40 percent absolventov v pozíciách, na ktoré sa žiadny diplom nevyžaduje (Fed v New Yorku), navyše miera nezamestnanosti tohtoročných absolventov prekonáva celonárodný priemer. Predražené diplomy už neznamenajú ani lepšie zárobky, ale ani isté pracovné miesto.

Päťdesiatjeden percent absolventov z generácie Z považuje svoje štúdium za vyhodené peniaze. Aj to má svoj názov – degree reset. Je zrejmé, že diplomy budú strácať na hodnote a muži si to uvedomili skôr ako ženy.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.