Tancujú draho. Na vývoj humanoidov išlo za dekádu viac než sedem miliárd dolárov

Stránka Sprievodca humanoidnými robotmi uvádza 47 rôznych humanoidov od 38 rôznych výrobcov a článok v časopise Technology Review komentuje, že humanoidy vyrába 160 spoločností na celom svete.

Mnohí z týchto výrobcov sú startupy, ktoré získali stovky miliónov dolárov rizikového kapitálu. Napríklad spoločnosť 1X Technologies získala približne 125 miliónov dolárov a firma Apptronik 350 miliónov dolárov. Od roku 2015 firmy vyvíjajúce humanoidných robotov získali viac ako 7,2 miliardy dolárov.

Ďalšími producentmi sú existujúce spoločnosti, ktoré sa pokúšajú o humanoidy. Tesla vyvíja svoj Optimus humanoid, Unitree robota G1, Boston Dynamics humanoida Atlas. Rôzni čínski výrobcovia elektrických vozidiel, napríklad Xpeng, Xiaomi a Nio, skúšajú svoje sily v oblasti humanoidov.

Tie sú zároveň čoraz schopnejšie. Spoločnosť Boston Dynamics predvádza humanoidné schopnosti už roky, pričom najnovšia verzia robota Atlas zobrazuje jeho schopnosť behať, plaziť sa a robiť kotrmelce. Spoločnosť Unitree predviedla svoj model G1 s tým, ako robí kung-fu, box či dokonca saltá.

Rôzne humanoidy majú teraz schopnosť chodiť plynulou chôdzou. Nedávno sa v Pekingu konal humanoidný polmaratón, na ktorom súťažilo 21 humanoidných robotov (hoci preteky dokončilo len šesť z nich, a to s výraznou pomocou ľudských asistentov).

Je skvelé vidieť, že sa títo roboti pohybujú podobným spôsobom ako ľudia, ale ako povedal bývalý vedúci výskumu OpenAI Bob McGrew: „Manipulácia je ťažký problém, ktorý musíme vyriešiť, aby boli humanoidní roboti užitoční.“ Hodnota humanoidného robota nespočíva v tom, či dokáže tancovať, behať alebo sa prehadzovať, ale v tom, ako dokáže manipulovať s predmetmi v reálnom svete. A hoci sa manipulačné schopnosti zlepšujú, zdá sa, že majú pred sebou ešte veľmi dlhú cestu.

Ide o prípad Moravcovho paradoxu. Úlohy, ktoré sa zdajú náročné na inteligenciu, sú často relatívne jednoduché pre stroj, zatiaľ čo úlohy, ktoré sú pre človeka jednoduché, je často neuveriteľne ťažké automatizovať. Je triviálne prinútiť počítač, aby počítal zložité výpočty, ale zostrojiť robota, ktorý dokáže otvoriť obal náplasti a správne ju nalepiť – čo dokáže aj dvojročné dieťa –, je oveľa ťažšie.

Aký pokrok uvidíme v oblasti obratnosti? Jednou z možných ciest je, že humanoidní roboti sa budú uberať podobnou cestou ako samojazdiace autá: roboti sa postupne stávajú čoraz schopnejšími a obratnejšími, ale zlepšovanie je pomalé a namáhavé, riešenie okrajových prípadov je ťažké a zavádzanie je veľmi pomalé.

Samojazdiace autá takisto nemusia byť najlepšou paralelou pre umiestnenie humanoidných robotov. Takéto vozidlo musí byť veľmi spoľahlivé, aby sa mohlo užitočne nasadiť vzhľadom na vysoké náklady v prípade nehody. V závislosti od toho, kde sú nasadené, to nemusí platiť pre humanoidných robotov, najmä ak sú najvážnejšie poruchy v štýle, že je „nesprávne presunutý objekt a treba to skúsiť znova“.

Pomalé, ťažkopádne plnenie úloh môže byť v mnohých situáciách prijateľné, ak je alternatíva drahšia alebo inak nežiaduca. Robotický vysávač nemusí ísť najefektívnejšou cestou, teda ako upratať podlahu za čo najmenej času, aby bol užitočný. Stačí, aby väčšinu času pracoval autonómne.

Humanoidní roboti by mohli byť podobní.

Budúcnosť možno patrí humanoidom – no ich skutočný prínos sa neukáže na výstavách, ale v skladoch, nemocniciach a domácnostiach.

Samozrejme, hoci sa zručnosť zlepšuje, nie je zaručené, že humanoidná forma zvíťazí. Humanoidný robot má zjavné výhody – pekne zapadá do sveta, ktorý bol navrhnutý na prácu pre ľudí, ale na mnohé úlohy sú pravdepodobne lepšie iné robotické formy.

Zdroj: ZPDZ