Agroturizmus a predaj z dvora: veterinári si podľa farmárov pomýlili kompetencie

Slovensko je vidiecka krajina, a tak má prirodzené podmienky na rozvoj agroturizmu. V rámci neho rezonuje často skloňovaná téma predaja z dvora. Je určený farmárom, ktorí v záujme zachovania tradícií a rozmanitosti v zásobovaní vyrábajú a ponúkajú potraviny, či už ide o špeciality alebo tradičné výrobky, priamo pre konečného spotrebiteľa alebo miestnu maloobchodnú prevádzkareň.

Týmto spôsobom môžu teda malí farmári a výrobcovia jednoducho a legálne predávať svoje produkty priamo zákazníkom bez nutnosti komplikovaného podnikateľského procesu, pričom musia dodržiavať základné pravidlá o pôvode tovaru, registrácii a limitovaní množstiev.

Podľa platných nariadení takto vedia ponúknuť mäso, ryby, surové mlieko, vajcia, včelí med, ovocie či zeleninu, ako aj vybrané spracované produkty rastlinného pôvodu. Povinná je však registrácia na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS).

Registrovaný nie je schválený

Predseda združenia mladých farmárov pôsobiacich pod skratkou ASYF Marián Glovaťák pozitívne hodnotí rozhodnutie vlády zaviesť predaj z dvora na Slovensku medzi rokmi 2010 až 2012, pretože týmto krokom sa výrobcovia rozdelili na registrovaných a schválených. "Bol to veľmi dobrý nápad, lebo ten schválený producent je už v podstate zabehnutý, má priestory a funguje," myslí si.

Myšlienka predaja z dvora viedla aj k zavedeniu registrovaných farmárov – predstupňa k schválenému producentovi. „Vyskúšaš si to, naučíš sa a sám zvážiš, že to chceš robiť. Chceš sa napríklad pustiť do produkcie nejakého nektáru,“ vysvetľuje pre Štandard mladý poľnohospodár.

Dodáva, že na to, aby to niekto mohol skúšať doma v zjednodušených podmienkach, sa musel najprv zaregistrovať u veterinárov. Pridelenie registračnej pečiatky znamenalo, že začínajúci producent je pod dohľadom a je na ňom, ako svoju produkciu prípadne rozvinie.

V podstate teda až do stupňa "schválený". „Tak to bolo myslené,“ hovorí predseda ASYF, podľa ktorého však máme momentálne na Slovensku pri predajoch z dvora problém týkajúci sa jednotlivých veterinárnych úradov.

Niektoré regionálne veterinárne správy totiž podľa neho robia prísne kontroly tak u registrovaných, ako u schválených chovateľov či pestovateľov. „Ako keby chýbala taká politická vôľa a sila urobiť poriadok v tých stupňoch,“ zdôrazňuje Glovaťák s dôvetkom, že prísne podmienky odrádzajú hneď od začiatku ľudí, ktorí by chceli začať.

Problém v predaji z dvora pre byrokratické prekážky zo strany regionálnych veterinárnych správ vidí aj minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak.

Ide však ďalej, keď tvrdí, že Európska únia so svojím Green Dealom ide systematicky proti poľnohospodárom s cieľom obmedziť produkciu v jednotlivých štátoch. „My sme z EÚ dostali nadiktované, čo môžeme a nemôžeme v oblasti poľnohospodárstva. A tak sú nastavené dotácie,“ hovorí pre Štandard.

Myslí si, že v tejto oblasti je nevyhnutné zjednodušiť legislatívu, pretože podľa neho je dnes situácia taká, že ak chce registrovaný producent registrovať jednu sviňu, tak je pod takým úmorom, ako keby mal tisíckusový chov.

Okrem toho je tu opatrenie z dielne bývalého kabinetu, ktoré farmárom komplikuje život a na ktoré upozorňuje Glovaťák – zavedenie povinnosti zabíjačky dobytka na registrovanom bitúnku Matovičovou vládou. „Nemôžem si urobiť doma zabíjačku býka a rozporciovať ho vo svojej kuchyni, lebo som registrovaný producent a mám dvoch býkov,“ objasňuje farmár.

Kladie rečnícku otázku, čo by sa tomu mohlo stať, keď ľudia bežne varia doma. "Mám sledovaný chov veterinárom. A keď vieme jesť divinu, ktorú nikto nesleduje, tak aký máme problém s malými registrovanými chovateľmi?" pýta sa.

Dodáva, že v niektorých parametroch to pripomína lobby väčších producentov – znepríjemniť život začínajúcej konkurencii.

Schválenie návrhu poslanca Jaroslava Karahutu počas Matovičovej vlády, ktorým sa zriadili farmárske bitúnky, čo uškodilo registrovaným producentom a išlo zbytočne proti farmárom, podrobil kritike aj Huliak.

Podľa neho je výsledkom to, že vlastnú kravu musíte pod stresom natlačiť do dobytčiaka a odniesť ju na bitúnok. "Kde vám za 500 či 600 eur spracujú kravu a pritom neviete, či to bola vaša," reaguje pre Štandard.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč však pre Štandard potvrdil, že ak by prišla požiadavka na zrušenie farmárskych bitúnkov zdola, čiže od registrovaných chovateľov, je ochotný o tom diskutovať. Zatiaľ však podobná požiadavka rezortu doručená nebola.

Predaj z dvora funguje dobre

Takáč riešenie situácie okolo predaja z dvora vníma ako jednu zo svojich úloh v agrorezorte. „Viete, každý nám tu hovoril, že tento systém nefunguje. Pritom, aj keď to ľudia možno tak necítia, tak podľa analýz sme zistili, že predaj z dvora u nás práveže funguje dobre,“ hovorí s dôvetkom, že táto oblasť radikálny zásah nepotrebuje.

To však podľa neho neznamená, že tento systém pomoc nepotrebuje. Práve naopak, agrominister je presvedčený, že je ho potrebné vylepšovať. Preto aktuálne pracujú na tom, aby zvýšili limity pre registrovaných producentov, inak povedané, koľko môžu predať a spracovať. "A to aj pre divinu," dodáva.

Priestor na zlepšenie, respektíve zjednodušenie procesov v tejto oblasti pre registrovaných producentov vidí aj v prebratí niektorých kompetencií veterinárnych správ samosprávami.

Aj z tohto dôvodu rezort spolupracuje so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS), aby mohli registrácie a zápisy robiť sami. „V podstate ten starosta pozná takmer každého svojho občana a takto nemusíme nútiť občana ísť niekde na veterinárny úrad za účelom registrácie. Ten úradník by s tým mohol pomôcť,“ vysvetľuje minister.

So zástupcom ZMOS-u už k tejto téme rokovali a podľa ministra našli aj riešenie a systém, cez ktorý by to mohlo ísť. Takáč verí, že tieto kroky pomôžu a bude to fungovať ešte lepšie.

K agroturizmu treba mať vzťah

Štandard k problematike oslovil aj poslanca opozičnej SaS Alojza Hlinu, ktorý má v segmente dlhoročné skúsenosti. Pri otázke predaja z dvora hovorí, že aj keď sa objavujú výhrady voči niektorým systémovým veciam, niekedy je to skôr o vyplakávaní, než reálnom podnikaní konkrétnych krokov.

„Skutočné poľnohospodárstvo uživí aj toho skutočného poľnohospodára a nemusí byť na úrade práce, len musí chcieť. Je to však drina,“ myslí si. Na druhej strane zas podľa neho nemôže štát úplne každého ťahať za ručičku a ukazovať mu, čo musí robiť. "Avšak ľudia, ktorí sa pre túto cestu rozhodnú, tak tým treba dať červený koberec," konštatuje.

Podľa poslanca musí byť aj pri otázke predaja z dvora, respektíve tej registrácie dohľadateľnosť. Ako hovorí, možno je to niekedy aj výhovorka a farmárom sa niekedy nechce papierovať. Pritom podľa neho nie sú predpisy až také zlé, horšie je vnímanie úradníkov vymáhajúcich ich dodržiavanie.

Hlina je presvedčený, že zo strany úradu by mala skôr existovať snaha pomáhať poľnohospodárom, než im veci znepríjemňovať. „Ale toto je zase možno také naše prekliatie. Veci dokážeme zneužívať a následne si sami sebe vo forme úradu staviame a robíme rôzne prekážky,“ vysvetľuje pre Štandard poslanec.

Dodáva, že ak sa povie slovo regulácia, tak to znie zle. Lenže podľa neho má štát právo a dokonca povinnosť nastavovať hranice a vymedziť prostredie. Dôležitá je však miera, pretože tých podnikateľov alebo aj začínajúcich poľnohospodárov v tom prostredí treba nechať sa hýbať.

Predaj z dvora je pre rozvoj tradičnej výroby a jej nadväznosti potrebný. Dôležité je podľa Hlinu dať zákazníkovi nejaký zážitok, nejakú emóciu. „Pôjdeme do Tatier na hory a dole v dedine je farma, kde majú ovce a tam si dáme syr. Ten agroturizmus je o tom, že poskytujete zážitok a niečo, čo ten program vytvorí. Ale to sa treba naučiť a potrebujete mať k tomu vzťah,“ dodáva.

V súvislosti s podnikaním v tomto odvetví neopomenul ani kauzu haciend. Podľa neho tu sú ľudia, ktorí sektor rozvíjajú, tvrdo pracujú a postavili si penzióny za vlastné. "A na druhej strane si tu nejakí gauneri postavili penzióny za štátne a ešte aj kazili trh. Preto si nemyslím, že štát tu má niekoho učiť podnikať za naše peniaze, veď je to šialené,“ objasňuje poslanec.

Aby tento sektor fungoval, má štát podľa neho myslieť na infraštruktúru a nedeformovať zbytočne podnikateľské prostredie.