Pozn. red.: V posledných hodinách sa výmena názorov medzi Elonom Muskom a Donaldom Trumpom prudko vystupňovala. Došlo k tomu po napísaní textu.

Vzťahy zrejme dosť ochladli

V skutočnosti vzťahy medzi „prezidentským kamošom“, ako sa Musk sám nazýval, a Trumpom dosť ochladli. A vinu za to nesie práve DOGE. Ukázalo sa, že zníženie vládnych výdavkov je oveľa ťažšie, ako sa môže zdať – politicky aj prakticky. V tomto smere môže Muskov príbeh slúžiť ako varovanie pre rôznych napodobniteľov po celom svete.

Musk sa spočiatku prezentoval ako de facto spoluprezident, ktorého úloha – znížiť štátne výdavky – mu dávala právomoc zasahovať do chodu ostatných štátnych orgánov. Netrvalo dlho a svojimi rozhodnutiami začal vyvolávať veľkú nevôľu.

Jedným z takýchto momentov bolo napríklad februárové nariadenie Muska, aby federálni zamestnanci poslali e-mail s popisom toho, čo dosiahli za posledný týždeň. Šéfovia ministerstiev a agentúr nariadili svojim podriadeným, aby Muskovu žiadosť ignorovali, tvrdiac, že Musk tým prekračuje svoje právomoci.

Musk však pokračoval v sporoch, a to aj so svojimi kolegami. Ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi údajne vyčítal, že nevyhodil dostatočný počet ľudí. Sťažoval sa, že minister dopravy Sean Duffy pokračuje v zamestnávaní ľudí, ktorí mali za Bidena na starosti progresívnu agendu.

A s ministrom financií Scottom Bessentom sa pohádal o to, kto by mal viesť americký daňový úrad. Bessenta údajne označil za „Sorosovho agenta“ (Minister totiž predtým pracoval pre investičnú spoločnosť založenú miliardárom Georgom Sorosom). Podobne aj Trumpovho ekonomického poradcu Petera Navarra nazval Musk „hlúpejším ako vrece tehál“ a pridal ešte pár ďalších urážok.

Projekt vykazoval slabé výsledky

Samotný projekt DOGE pritom vykazoval slabé výsledky. Musk sľuboval znížiť federálne výdavky o dva bilióny dolárov, neskôr to revidoval na jeden bilión, nakoniec sa podľa údajov samotného DOGE podarilo ušetriť "len" 175 miliárd dolárov (a aj toto číslo mnohí spochybňujú).

Príklad. DOGE zahrnul do svojich výpočtov zrušenú vládnu zmluvu v hodnote 1,9 miliardy dolárov, kritici však poukázali na to, že sa zrušila už za Joea Bidena. DOGE len slabým argumentom oponoval, že za Bidena bola len pozastavená a až teraz sa úplne zrušila.

Celý Muskov tím sa navyše správal ako slon v porceláne. Riadil sa heslom Move fast and break things [Rýchlo vpred, aj za cenu rozbíjania vecí, pozn. red.], ktoré si Musk priniesol zo Silicon Valley. Rýchlo však zistil, že osekať federálnu byrokraciu nie je také jednoduché, ako vyhodiť zamestnancov technologického start-upu.

Iste, podarilo sa eliminovať niektoré neefektívne alebo politicky sporné programy. Zároveň však DOGE v nadmernej horlivosti a bez premyslenia dôsledkov zrušil napríklad niektoré granty na výskum rakoviny alebo dostal do finančných problémov u Američanov populárne inštitúcie, ako sú napríklad správy národných parkov. Nehovoriac o tom, že mnohé zrušené programy a dotácie boli schválené Kongresom – a zrušiť alebo odobrať peniaze im môže opäť len Kongres. DOGE tak v podstate okamžite narazil na súdy, ktoré nariadili vrátenie odobratých finančných prostriedkov.

Štyri posvätné kravy

Nakoniec však hlavným dôvodom, prečo DOGE neuspel – a ani nemohol uspieť –, je to, že drvivú väčšinu federálneho rozpočtu tvoria štyri „posvätné kravy“: ide predovšetkým o dôchodkový systém Social Security, federálne zdravotné programy Medicare a Medicaid a výdavky na obranu. Zrušenie akejkoľvek položky z týchto štyroch by si vyžadovalo mimoriadnu politickú odvahu. Spolu tvoria asi 79 percent federálneho rozpočtu. Ak k tomu pripočítame fakt, že zvyšných 21 percent tvoria z veľkej časti napríklad obsluha štátneho dlhu a ďalšie povinné výdavky, nezostáva veľa oblastí, v ktorých by sa dalo ušetriť.

A v tom pravdepodobne spočíva posledná príčina rozchodu Muska s Trumpom. Trumpova víťazná koalícia bola totiž vždy veľmi nesúrodá: na jednej strane ju tvoria technooptimisti zo Silicon Valley, ktorých hlavným predstaviteľom je práve Musk, ktorí vyznávajú minimálny štát, dereguláciu a voľný obchod, a na druhej strane sú národní konzervatívci presadzujúci naopak zásahy štátu do ekonomiky, napríklad prostredníctvom obchodnej politiky a ciel. Práve pre clá Musk nadával Navarrovi – ich hlavnému stúpencovi v Bielom dome – do hlupákov.

Musk tiež kritizoval legislatívny balík nazvaný po trumpovsky „jeden veľký krásny zákon“, o ktorom samotní vládni analytici hovoria, že do roku 2034 zvýši rozpočtový deficit o 3,8 bilióna dolárov. Podľa Muska balík podkopáva prácu tímu DOGE. „Myslím, že návrh zákona môže byť veľký alebo môže byť krásny, ale neviem, či môže byť oboje,“ vyhlásil.

Posledným prezidentom, ktorému sa podarilo dosiahnuť rozpočtové prebytky, bol Bill Clinton v rokoch 1998 až 2001 (vládu už vtedy viedol George Bush mladší, ale rozpočet zostavovali ešte demokrati). Podarilo sa to vďaka hospodárskemu rozmachu, zvýšeniu daní, rozpočtovej zodpovednosti a cielenému a premyslenému škrtaniu vládnych výdavkov (Clintonovi sa podarilo znížiť počet vládnych zamestnancov o približne 17 percent).

Elonovi Muskovi určite nemožno upierať snahu, ale pristúpil k veci príliš chaoticky. Jeho odchod predznamenáva definitívnu porážku amerických rozpočtových jastrabov.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.