Politika

Merz na návšteve Bieleho domu. Odhovorí Trumpa od obchodnej vojny?

Nemecký líder sa pri svojich doterajších zahraničných cestách sústredil na Európu, ako vidno na zozname krajín, ktoré navštívil – od Francúzska a Poľska cez Brusel až po Ukrajinu. Jednej krajine sa však doteraz vyhýbal.

Friedrich Merz na letisku vo Washingtone. Foto: Michael Kappeler/picture alliance via Getty Images

Publikované: 5. júna 2025 | 14:00

Autor: Samuel Burda,

Spolkový kancelár Friedrich Merz vo štvrtok navštívi amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby ho presvedčil k pokračujúcej podpore Ukrajiny, európskej bezpečnosti a transatlantického obchodu.

Len deň predtým vyhlásil eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič, že rokovania o clách na oceľ a hliník sa „hýbu správnym smerom“. Trump následne ohlásil ukončenie „obchodného prímeria“ a podpísal nariadenie zvyšujúce clo na 50 percent.

Mohlo by Vás zaujímať Šefčovič po Trumpovom zvýšení ciel: Rokovania pokračujú správne a primeraným tempom

Šéf Bieleho domu už v minulosti Nemcov kritizoval pri mnohých príležitostiach. Už v roku 2017 zvýšil clá na nemecké autá, opakovane sa tiež vyhrážal, že prestane podporovať európskych spojencov v NATO, ak tí nezvýšia svoje obranné výdavky.

Naproti tomu Merz v predvolebných debatách avizoval „dosiahnutie nezávislosti od USA“, keďže Trumpova administratíva je „do veľkej miery ľahostajná voči osudu Európy“. Podľa týždenníka Politico by sa mal „pripraviť na prepad, aký zažili prezidenti Ukrajiny a Južnej Afriky“.

Odkedy sa stal kancelárom, Merz s Trumpom niekoľkokrát telefonoval a pri jednej príležitosti ho pozval aj do rodiska jeho starého otca Friedricha Trumpa, ktorým je mesto Kallstadt v Bavorsku. Politico v tejto súvislosti pripomenulo, že obaja lídri majú podnikateľskú minulosť, konexie vo finančnom sektore a sú fanúšikmi golfu. To sú podľa týždenníka témy, od ktorých sa môže Merz odraziť.

Osobitnou kapitolou, s ktorou sa musí kresťanskodemokratický líder vyrovnať, je republikánska podpora Alternatívy pre Nemecko (AfD). Národno-konzervatívnu a protiimigračnú stranu označujú domáce médiá za „krajne pravicovú“, jej podpora z Trumpovej strany preto v Berlíne budí hrôzu.

Je otázne, ako sa kancelár postaví k predošlým vyjadreniam, ako bolo februárové vystúpenie viceprezidenta JD Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, kde kritizoval európsky „strach zo slobody slova“, či slová ministra zahraničia Marca Rubia, ktorý začiatkom mája označil Nemecko za „tyraniu v preoblečení“ za kategorizáciu AfD ako „potvrdenej pravicovo extrémistickej strany“ Spolkovým úradom pre ochranu ústavy (BfV).

Ako sa pre britský denník Financial Times vyjadril bývalý šéf európskej diplomacie Josep Borrell, Trump hodlá s európskym lídrom riešiť niekoľko tém, s ktorými môže akoby hrať šach. V prípade odmietnutia amerických návrhov na obchodnú dohodu by mohol prestať podporovať Ukrajinu či naopak, vyhlásil exdiplomat.

„Môže sa nás pokúsiť stlačiť a môže nás zatlačiť do kúta zo všetkých troch strán. Mohol by nám povedať: ‚Ak mi nedáte dobrú obchodnú dohodu, potom nebudeme podporovať Ukrajinu.‘ Alebo: ‚Ak ma budete tlačiť, aby som podporil Ukrajinu, potom budeme naliehať, aby ste zvýšili vaše vojenské výdavky pre NATO,‘“ vysvetlil Borrell, ktorého v novembri nahradila estónska expremiérka Kaja Kallasová.

„My vnímame Ukrajinu, európsku obranu a obchod ako samostatné témy, ale pre Trumpa nie, ten vidí opakujúce sa tváre, ktoré ho stále otravujú otázkami,“ povedal pre FT jeden z anonymných európskych diplomatov.

„Takže sme v podstate jeden príspevok [na sociálnych sieťach, pozn. red.] alebo jedna poznámka na tlačovej konferencii od katastrofy v troch pre Európu existenčných otázkach: obrane, hospodárstve a bezpečnosti,“ dodal.