Hodvábna slučka v púšti  

V roku 2025 si čínsky projekt Novej hodvábnej cesty (Belt and Road Initiative, BRI) upevnil svoju pozíciu na Blízkom východe. Nie prostredníctvom ďalších sľubov, ale silou zhmotnenou v liatom betóne. Len za minulý rok Čína investovala do infraštruktúry regiónu rekordných 39 miliárd dolárov, pričom takmer polovica smerovala do Saudskej Arábie.

Nie je však dôležitý len rozsah, ale aj načasovanie. Nejde o náhodné projekty, ale o strategické rozhodnutia. Železničné terminály sa prepájajú s vnútrozemskými prístavmi. Vnútrozemské prístavy s optickými komunikačnými uzlami. A tie zas s finančnými centrami. Efekt je kumulatívny: Čína nebuduje len stavby, ale vytvára celé systémy.

Pre investorov to nie je hraničné riziko. Ide o projekty so štátnou zárukou a politickou ochranou, ktoré financujú čínske banky s predvídateľnosťou, ktorej sa západní veritelia len ťažko vyrovnávajú. Tieto projekty často otvárajú ďalšie možnosti v oblasti prevádzky, bezpečnostných technológií a umelej inteligencie v logistike.

Veľký firewall naprieč Perzským zálivom

Fyzická stopa BRI vrhá dlhý tieň. Je to však digitálna infraštruktúra, ktorá má teraz kľúčový strategický význam. V roku 2025 spoločnosť Huawei rozšírila zavádzanie siete 5G v Ománe a Kuvajte. Alibaba Cloud spustila nové dátové centrá v Džidde a Šarjahu. BeiDou, čínsky satelitný navigačný systém, bol spustený do prevádzky v celom Perzskom zálive a synchronizuje logistiku prístavov a dopravné koridory v reálnom čase.

Inteligentné mestá od Neomu v Saudskej Arábii po Lusail v Katare sú prepájané s využitím čínskych protokolov. Peking prináša komplexné riešenia: hardvér, softvér, ukladanie dát a často aj cloudovú suverenitu, ktorú požadujú miestne samosprávy. Keď štáty Perzského zálivu chcú rozpoznávanie tváre pomocou umelej inteligencie na kontrolu hraníc, neobracajú sa na Silicon Valley, ale na Šen-čen.

Pre investorov to znamená zamerať sa nielen na telekomunikačných gigantov, ale aj na základnú infraštruktúru budúcich ekonomík: satelitné siete, API rozhrania pre finančné technológie, kontrakty na suverénne cloudové služby a cezhraničné koridory elektronického obchodu, ktoré sú postavené na čínskej infraštruktúre.

Od petrodolárov k petrojüanom

Najväčšia zmena však nie je len v betóne alebo kódovaní, ale predovšetkým v mene. V marci 2025 spoločnosť Saudi Aramco uzavrela kontrakt na surovú ropu s čínskou spoločnosťou Sinopec, ktorý bol vyrovnaný v jüanoch. Nebol prvý, ale bol najväčší – 6,2 miliardy dolárov za dva roky. O niekoľko týždňov nasledovala spoločnosť ADNOC (Národná ropná spoločnosť Abú Zabí), ktorá uzavrela niekoľkoročnú dohodu o dodávkach skvapalneného zemného plynu s čínskou ENN Group (Energy Holdings Limited), ktorá bola tiež denominovaná v jüanoch.

Tieto dohody majú silný politický význam. Neznamenajú zosadenie dolára z trónu, ale jeho presunutie mimo centra pozornosti. Pre producentov znamenajú platby v jüanoch zníženie expozície voči volatilite dolára a zneužívaniu systému SWIFT ako zbrane. Čína tak získava väčšiu kontrolu nad tým, ako sa obchoduje s ropou a inými surovinami, a to aj z hľadiska financií.

Pomaly, ale isto sa likvidita presúva tam, kde sa obchoduje s komoditami. V špeciálnej zóne Dukm v Ománe už čínske firmy prevádzkujú petrochemické komplexy určené pre ázijské aj africké trhy. Južné ropné polia v Iraku prechádzajú expanziou v hodnote 900 miliónov dolárov, ktorú vedie spoločnosť Geo-Jade Petroleum, pričom financovanie vybavenia zabezpečuje Čína.

Z hľadiska dlhodobého kapitálu to znamená zásadnú zmenu v prepojení medzi energetickým a finančným sektorom. Investovanie do finančných nástrojov a obchodov v čínskych jüanoch, do zelených dlhopisov súvisiacich s energetikou a do spoločných finančných platforiem medzi štátnymi investičnými fondmi krajín Perzského zálivu a čínskymi bankami už nie je len o špekuláciách. Je to strategické rozhodnutie.

Konfucius v Káhire a vplyv infraštruktúry

Kým Západ hlása hodnoty, Čína stavia školy. V roku 2025 boli otvorené nové Konfuciove inštitúty v Ammáne, Džidde a Káhire ako súčasť snahy naučiť mandarínsku čínštinu 100-tisíc študentov na Blízkom východe do roku 2028. Peking popritom investuje do mediálnych partnerstiev, distribuuje vysielanie CGTN Arabic po celej severnej Afrike a začleňuje čínske pohľady do regionálnych informačných tokov.

Práve spojenie kultúry a kapitálu robí snahu o ovplyvňovanie bez nátlaku účinnou. V Gaze stavia Čína poľné nemocnice pod značkou BRI a zabezpečuje logistiku chladiaceho reťazca pre vakcíny prostredníctvom dcérskych spoločností Sinopharmu. Lekárska pomoc prichádza bez tlačových konferencií, no s využitím satelitných pripojení a smerovačov Huawei.

Pre firmy pôsobiace v politicky citlivých zónach tento kultúrny presah nie je len naoko. Znižuje to odpor, skracuje procesy povoľovania a uľahčuje schvaľovanie pracovných povolení. Takzvaná mäkká sila nie je len o pocitoch. Je to mazivo pre tvrdšie formy kapitálu. V čínskom modeli nie je Konfuciov inštitút nikdy ďaleko od centra diania.

Perzský záliv sa orientuje na Východ

V roku 2025 sa krehká rovnováha štátov Perzského zálivu preklopila. Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty boli oficiálne prijaté do BRICS+ a Egypt ich pravdepodobne bude čoskoro nasledovať. Regionálne hlavné mestá sa s rozhodnosťou uberajú smerom na Východ. Nie z protizápadnej ideológie, ale z pragmatickej snahy diverzifikovať svoju závislosť.

Čína nepriťahuje veľkolepou stratégiou, ale konkrétnymi a detailnými ponukami. Spoločné výskumné centrá pre umelú inteligenciu a kvantové výpočtové technológie. Pilotné programy na výmenu digitálnych mien. Nasadzovanie poľnohospodárskych technológií v klimaticky náročných oblastiach. Od Dubaja po Dahrán je dnes Čína partnerom nielen v obchode, ale je aj partnerom do budúcnosti.

Geopolitické dôsledky sú druhoradé. Pre kapitál je dôležitá štruktúra: nové spoločné investičné fondy medzi saudskoarabským Verejným investičným fondom (Public Investment Fund - PIF) a čínskym štátnym investičným fondom China Investment Corporation, duálne kótovanie ETF fondov BRI na burzách v Abú Zabí a Šanghaji a vznik projektových dlhopisov, ktoré sú kryté infraštruktúrou a denominované v jüanoch. Budúcnosť regionálneho rastu sa dnes programuje v arabčine aj v mandarínčine.

Zhrnutie

Čínska prítomnosť na Blízkom východe nie je ideologická kampaň – je to obchodný model. Prináša prístavy a platobné systémy, elektrárne a jazykové školy, laboratóriá AI a financovanie obchodu. Kým Washington pripravuje stratégie pre Indo-Pacifik a Brusel sa dohaduje o uhlíkových clách, Peking buduje – systematicky, trpezlivo a často neviditeľne. Iniciatíva Novej hodvábnej cesty bola kedysi vnímaná len ako slogan. Dnes je však už základným pilierom. Naprieč Blízkym východom sa tento pilier upevňuje do komplexnej štruktúry. Kde sa platí jüanmi, tam prichádzajú strategické rozhodnutia. A v súčasnosti Čína už nie je len "prichádzajúcou silou". Ona už je tam.