Primátor Vallo sa ospravedlnil za zákaz Rembrandta pre Bratislavské Hanusove dni

O tejto pozoruhodnej téme sme sa rozprávali s riaditeľom festivalu Jurajom Šústom. Denník Štandard je mediálnym partnerom BHD.

Aktualizácia: Po uskutočnení rozhovoru sa Jurajovi Šústovi ozval primátor Bratislavy Matúš Vallo s ospravedlnením, že ide o chybu úradníčky a nie o oficiálnu a zámernú politiku mesta. Organizátori ospravedlnenie prijali. Z tohto dôvodu sme zmenili aj pôvodne plánovaný titulok rozhovoru.  

Prípravy na tohtoročné Hanusove dni sú v plnom prúde, začínajú sa už budúci piatok. Kedy ste sa vlastne dozvedeli, že nemôžete propagovať svoj plagát na mestských citylightoch?

Myslím si, že je to niečo vyše týždňa. Dostali sme odkaz od firmy, ktorá sa nám stará o billboardy, že môžu zverejniť iba jeden z vizuálov, keďže zmluva s mestom zakazuje vizuály s náboženskou tematikou na mestských citylightoch.

Išlo konkrétne o Rembrandtovu olejomaľbu stretnutia otca s márnotratným synom, alebo aj o iné vyobrazenia vašej propagácie?

Išlo o tento vizuál, ale mali sme pripravené dva. Ten s Fabriciom Hadjadjom schválili a je prítomný na citylightoch v Starom meste. Druhú verziu s motívom Márnotratného syna nám zamietli.

Rembrandt sa považuje za veľkého umelca baroka a jedného z najväčších maliarov vôbec. Na obraze nie je žiaden priamy náboženský symbol, je tam len otec a syn. Vysvetlili vám, ako sa dopracovali k záveru, že ide o neprípustný náboženský symbol, ktorý nepatrí na verejnosť?

Nechcem sa púšťať do polemiky, čo je a čo nie je náboženský symbol. Podobenstvo o márnotratnom synovi je súčasťou kresťanskej kultúry, patrí medzi najznámejšie príbehy tohto žánru Nového zákona. Viaceré tieto príbehy sú súčasťou európskej kultúry a sú súčasťou našej identity. Nie je to teda náboženský symbol v najužšom zmysle, ako je napríklad kríž, ale tento motív určite súvisí s kresťanskou vierou. Na tieto obrazy sú hrdí aj tí ľudia, ktorí vieru nepraktizujú. Je to súčasť našej kultúry.  

Aj keby boli rovno neveriaci, je tam symbol otca so synom, ktorý je všeobecný a nadnáboženský, napokon takmer všetci geniálni umelci tohto obdobia tvorili maľby s náboženskými symbolmi...

...áno, dokonca aj Picasso, všetci maľovali biblické motívy, či boli veriaci alebo neveriaci. To sa považovalo za kánon, Ukrižovanie alebo Zmŕtvychvstanie sú archetypálne motívy európskej maľby.

Ale aj keby išlo o explicitne náboženský symbol, stále platí, že náboženstvo je jeho súčasťou a náboženská sloboda garantuje právo na prítomnosť náboženských prvkov vo verejnom priestore. Osobitne, ak ide o náboženstvo, ktoré patrí medzi základy našej európskej identity. V pluralitnej demokracii by sa to malo rešpektovať a v tomto by sme sa mali znášať.   

Čo bolo dôvodom tohto zákazu a ako si ho mesto obhájilo?

Zrušili nám to na základe akéhosi nariadenia vyplývajúceho zo zmluvy z roku 1990, ktorá sa nedala verejne dohľadať. Vypýtali sme si ju teda cez infozákon. Zmluva je uzatvorená medzi firmou, ktorá mestské citylighty spravuje a mestom Bratislava, zastúpeným Národným výborom hlavného mesta. Podľa zmluvy na mestských citylightoch nesmú byť vizuály s politickým alebo náboženským obsahom, respektíve takým, ktorý porušuje dobré mravy.

Národný výbor z roku 1990?

Je možné, že tá formulácia je ešte spred Novembra 1989, daný zákon platil ešte za komunizmu a zrejme dodnes je tá zmluva v platnosti.   

A súčasné vedenie mesta ju teraz kdesi vylovilo a na základe nej vám zakázali plagát?

Neviem, či Bratislava postupuje podľa tohto zákona, ktorý má zrejme pôvod ešte v časoch komunizmu, alebo ho začala aplikovať až v posledných rokoch. To by muselo povedať mesto, ale pôsobí to zarážajúco.

BHD o týždeň otvára štrnásty ročník. Niekedy predtým na vás toto nariadenie použili?

Dobrá otázka, ale pravda je, že teraz máme prvýkrát citylighty. Vizuály na BHD sme už v Bratislave mali, napríklad raz na nich bola scéna z Michelangelovej Sixtínskej kaplnky, na ktorej je známy motív stvorenia človeka - dve ruky, ktoré sa takmer dotýkajú.

A žiaden Národný výbor sa neozval?

(Úsmev). Nie, vtedy nie.

BHD sa otvorene profilujú ako diskusný a intelektuálny festival duchovnej kultúry, náboženský rozmer sa tam nedá prehliadnuť. Ako by ste túto stránku zadefinovali?

My sme hrdí na charakter nášho festivalu a jeho východiská. Myslíme si, že dobrá spoločnosť má byť zdravým spôsobom pluralitná a rôzne partikulárne identity, či už kultúrne, národné, vrátane náboženskej, by mali byť rešpektované, pokiaľ nenarúšajú ľudskú dôstojnosť a základné ľudské dobrá. 

V záujme pestrosti a tolerancie by spoločnosť nemala vyzerať ako nejaký pokosený futbalový trávnik alebo betónová plocha, kde sa všetky partikularity zrušia a vymažú. Náš festival nielen priznáva náboženský charakter, ale nie je sektársky. Naopak, je otvorený rozumovému hľadaniu, obhajobe a diskusii. Na festivale vystupujú ľudia, ktorí sú z liberálneho sveta, prípadne sa cítia mimo kresťanského sveta. Tie diskusie sa vedú naprieč svetonázormi, nielen medzi ľuďmi s pevnou identitou.

Kto reprezentoval tento rozmer na festivale?

Sme napríklad hrdí na diskusiu medzi slávnym liberálnym politickým filozofom Ivanom Krastevom a poľským konzervatívnym filozofom Ryszardom Legutkom. Obaja patria k najvýraznejším európskym predstaviteľom oboch prúdov. Na festivale vystúpili mnohé známe postavy liberálneho prostredia, od Pavla Hardoša, Michala Havrana, Tomáša Hudáka, Zuzany Kovačič-Hanzelovej, Andreja Kisku a Michala Hvoreckého. Takisto aj viacerí liberálni politici.

Na plagáte je nápis „O Bohu, živote a vesmíre“, je tam aj poznámka, že podujatie sa koná pod záštitou arcibiskupa Stanislava Zvolenského. V tom nebol náboženský problém ohrozujúci dobré mravy?

Nekomunikovali nám to, problém bola len Rembrandtova maľba. Horizont tém, ktoré by mali byť prípustné vo verejnom priestore, by mal byť širší ako len úzko materialistický sekulárny pozitivizmus. Patria do toho aj metafyzické otázky, čo je rozmer, ktorý chceme do spoločnosti priniesť.

Heslom tohtoročného BHD je Rok zmierenia. Čo bude obsahom diskusií?

Festival má niekoľko rozmerov. Každý rok sa snažíme do Bratislavy zavolať dôležitých mysliteľov. Minulý rok to bol Robert George z Princetonu. Tento rok to bude francúzsky intelektuál, spomínaný Fabrice Hadjadj, konvertita z anarchistického ateizmu na katolicizmus. Patrí k dôležitým hlasom vo verejnej francúzskej diskusii, je autorom vyše desiatky kníh a divadelných hier. Popri ňom príde Zac Crippen, predstaviteľ amerického katolicizmu, hovoriť o digitálnej evanjelizácii.

Druhý rozmer festivalu sú domáce debaty. Každý rok sa snažíme priniesť niečo, čím spoločnosť žije a debaty spraviť tak, aby obsahovali kresťanský hlas, ale aj polemiku s inými svetonázorovými prúdmi. Budem mať debatu s pani Zuzanou Wienk. Bude tam aj súčasne obľúbený formát „Ako zachraňovať demokraciu“, kde bude docent Marian Kuna s Emíliou Sičákovou-Beblavou.

Všetky debaty sú rámcované formou zmierenia, keďže v Cirkvi je jubilejný rok. Ešte je otázne, či sa nám podarí zorganizovať aj aktuálnu diskusiu k zmene Ústavy.   

Foto - Matúš Zajac/Štandard