Taraba: Obce z Podpoľania sa rozhodli zodpovedne. Elektráreň Málinec bude

Výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Málinec na Slovensku predsa len bude. Vo štvrtok o tom informoval minister životného prostredia Tomáš Taraba po podpísaní memoranda za účasti starostov z Málinca a Látok ako aj zástupcov pätnástich obcí z Podpoľania.

Podľa šéfa envirorezortu sa starostovia a primátori k tejto otázke postavili zodpovedne. Dodal, že rešpektuje aj rozhodnutie dvoch obcí, ktoré projekt odmietli. „Ak tu z politických dôvodov nechceli byť podpísaní, my ich do tohto projektu nemáme dôvod tlačiť,“ ozrejmuje Taraba.

Stavba PVE podľa šéfa envirorezortu prinesie ekonomický rast, ale aj benefity pre celé hospodárstvo Slovenska, nehovoriac o samotnom regióne.

„Veľmi detailne a pravidelne sme rokovali s predstaviteľmi obcí, výsledkom čoho je dnešná dohoda. Je to memorandum, ktoré definuje veľmi jasný záväzok realizovať prečerpávaciu vodnú elektráreň,“ hovorí minister s dôvetkom, že obyvatelia Podpoľania budú mať každoročne z fungovania vodnej elektrárne príjem.

Memorandum predložia vláde

V memorande bolo podľa neho definované napríklad aj to, že obce si ročne rozdelia zo solidárneho fondu 2,5 milióna eur. Tieto financie budú naviazané na prevádzku a činnosť budúcej prečerpávacej vodnej elektrárne.

Minister zároveň zdôrazňuje, že Málinec musí zostať zdrojom pitnej vody aj počas výstavby PVE.

Taraba plánuje memorandum predložiť budúci týždeň na vláde. Verí, že ho kabinet podporí a v regióne Podpoľania sa budú môcť realizovať aj infraštruktúrne projekty vyplývajúce z memoranda na výstavbu vodovodov a kanalizácií, a to ešte skôr ako začne samotná výstavba PVE.

Čo sa týka technického riešenia prečerpávacej vodnej elektrárne, ministerstvo plánuje použiť takzvaný švajčiarsky model. To znamená, že všetky potrubia, ktorými bude prúdiť voda, budú vedené pod zemou, aby nerušili ráz krajiny.

Celkové náklady na výstavbu vodnej elektrárne sa odhadujú na úrovni 1,8 miliardy eur a jej výkon má byť 2 400 MWh. Rezort chce spolupracovať so spoločnosťami, ktoré už majú skúsenosti s týmto typom stavieb.

Podľa ministra parametre zaraďujú túto prečerpávaciu vodnú elektráreň medzi najväčšie v Európe. Ako uviedol, už v súčasnosti prebiehajú rokovania so susednými štátmi, aby z výhod tohto projektu mohli profitovať aj oni. Tento ambiciózny zámer podľa Tarabu nezaťaží štátny rozpočet, keďže nebude financovaný z verejných zdrojov.

Šéf envirorezortu zároveň zdôrazňuje, že rozsiahle vodné stavby sa na Slovensku v minulosti nebudovali primárne pre zisk, ale predovšetkým na ochranu obyvateľstva pred povodňami.

„Táto PVE bude zisková a rentabilná, ale primárny cieľ je, aby sme na Slovensku pre náš priemysel a domácnosti vedeli dodávať stabilný zdroj elektrickej energie. Bez PVE budeme potrebovať drahé baterky, ktoré nemajú takú kapacitu a sú ekologickou záťažou,“ vysvetľuje.

Najdôležitejšia je garancia pitnej vody

Starosta obce Málinec Igor Lacko tvrdí, že vzniku memoranda s envirorezortom predchádzali „hodiny a dni neustálej komunikácie".

Zastupiteľstvo dalo súhlas až po zadefinovaní podmienok. Prioritou bola garancia zásobovania pitnou vodou pre celý región. „To, že nejakí aktivisti spochybňujú odborníkov, alebo profesorov, tak k tomu sa vyjadrovať nebudem,“ hovorí Lacko.

Odmieta výčitky, že vodu predali za solidárny fond, pretože tento balík peňazí podľa jeho slov využijú v prospech komunity a na rozvoj obce. Za pozitívum označil aj vylúčenie ukladania jadrového odpadu z ich intravilánu. „Memorandum zverejníme aj na našej stránke, aby ste mohli vidieť, čo máme garantované zo strany envirorezortu,“ dodáva.

Aj starosta obce Látky Mário Kubiš označil za najdôležitejšiu časť memoranda záväzok o dodržiavaní kvality pitnej vody a jej dodávok ako doteraz.

„Aktivisti nám vykrikovali, že táto podmienka v memorande nie je, hoci o tom vedeli. Boli s nami na sedeniach a až po zapracovaní týchto požiadaviek obecné zastupiteľstvo jednohlasne schválilo podpis memoranda,“ objasňuje.

Kubiš zdôrazňuje, že chráni svojich občanov aj pitnú vodu tým, že v memorande sú jasne stanovené podmienky – ak by sa nedodržali, výstavba sa nebude môcť uskutočniť.

Upriamuje pozornosť na fakt, že ľudia v tomto regióne žijú v druhom a treťom ochrannom pásme vodnej nádrže Málinec a doteraz nemajú čističku odpadových vôd. „Kde sú tí ľudia, ktorí nám zobrali peniaze na čističku? Kde sú tí aktivisti, a prečo nerobili vtedy takéto tlačovky, že sa môže znečistiť voda v nádrži?" pýta sa.

Starosta Látok považuje za dôležitý úspech memoranda to, že obsahuje záruku majetkového vysporiadania a v obci nebude možné ukladať jadrový odpad. „Rokovania s ministerstvom životného prostredia boli dlhé a neboli jednoduché. Nakoniec sme sa jednomyseľne zhodli, že memorandum podpíšeme, a obec ma týmto rozhodnutím poverila,“ uzatvára Kubiš.