Kto viac počúva hlas lesa. Vlastníci alebo ochranári?

Vyše 40 percent rozlohy Slovenska pokrývajú lesy. Ovplyvňujú hospodárenie krajiny s vodou, zabraňujú erózii pôdy, produkujú kyslík, sú domovom pre zvieratá i našu ubolenú dušu. Film Zuzany Piussi Hlas lesa  kladie množstvo otázok, ale najzávažnejšia je asi jedna – je les hospodárskym územím, zmyslom ktorého je produkcia dreva, alebo má iný účel?

Od tejto dilemy sa odvíja prvá časť filmu – na jednej strane vlastníci lesa, ktorí v ňom vidia aj potencionálny zisk, na druhej strane ochranári, ktorí les nevlastnia, vidia ho ako celospoločenskú hodnotu a chcú rozhodovanie vlastníkov obmedziť.

Rovnako ako pri predchádzajúcej snímke – Pachová stopa sa vo filme objaví vysoko odborný problém –riešenie invázie kôrovca ničiaceho lesný porast. Existuje niekoľko ciest, ako sa s týmto problémom vysporiadať. Nevedia sa na tom zhodnúť ani odborníci a pre diváka to môže byť problém.

Veľkým prínosom filmu je časozber materiálu, a preto záber na vyrúbanú holinu po napadnutí kôrovcom, ktorá sa z drastického výrubu nespamätala ani za sedem, rokov povie viac, ako tucet odborných názorov. Škoda, že sa autorka nevenovala aj javu, ktorý oba krajné pohľady do istej miery zohľadňuje – zónacia lesa a jej podmienky od prísne chránených porastov úplne mimo ľudského zásahu po čisto hospodárske lesy.

Po prvej časti filmu, v ktorej autorka ponúka niekoľko pohľadov a urputne sa pokúša dopátrať pravdy, nasleduje časť, ktorá sa venuje medveďovi. Tá sa mi páčila podstatne menej.

Aj tu ide o polemiku medzi ochranármi a poľovníkmi, ale autorský pohľad je publicistickejší, zjednodušený a spolitizovaný. Pytliaci sú zobrazení ako tupohlavci a ochranári ako proroci, lenže aspektov problému premnoženia veľkého predátora je oveľa viac.

Medveď sa naozaj vyskytuje aj tam, kde predtým nebol a jeho blízkosť pri obydliach vzbudzuje oprávnený strach. Tento hlas v celom filme chýba.

Vo chvíli, keď mám medveďa na záhrade, alebo ho stretnem priamo v dedine, potrebujem riešenie a dobré rady nepomáhajú. Téma môže byť spolitizovaná, ale to neznamená, že to nie je vážny problém. Autorka s ním pracuje len ako so zástupným spoločensko-politickým fenoménom. A to je chyba.  

Film Hlas lesa je vo svojej prvej časti zaujímavý, ponúka nové pohľady a téma je natoľko široká a nosná, že by úplne stačila na celú snímku. Pretože les je obrovským bohatstvom nás všetkých a bez neho by sa kvalita nášho života prudko znížila.