Vyše 40 percent rozlohy Slovenska pokrývajú lesy. Ovplyvňujú hospodárenie krajiny s vodou, zabraňujú erózii pôdy, produkujú kyslík, sú domovom pre zvieratá i našu ubolenú dušu. Film Zuzany Piussi Hlas lesa kladie množstvo otázok, ale najzávažnejšia je asi jedna – je les hospodárskym územím, zmyslom ktorého je produkcia dreva, alebo má iný účel?
Od tejto dilemy sa odvíja prvá časť filmu – na jednej strane vlastníci lesa, ktorí v ňom vidia aj potencionálny zisk, na druhej strane ochranári, ktorí les nevlastnia, vidia ho ako celospoločenskú hodnotu a chcú rozhodovanie vlastníkov obmedziť.
Rovnako ako pri predchádzajúcej snímke – Pachová stopa sa vo filme objaví vysoko odborný problém –riešenie invázie kôrovca ničiaceho lesný porast. Existuje niekoľko ciest, ako sa s týmto problémom vysporiadať. Nevedia sa na tom zhodnúť ani odborníci a pre diváka to môže byť problém.
Veľkým prínosom filmu je časozber materiálu, a preto záber na vyrúbanú holinu po napadnutí kôrovcom, ktorá sa z drastického výrubu nespamätala ani za sedem, rokov povie viac, ako tucet odborných názorov. Škoda, že sa autorka nevenovala aj javu, ktorý oba krajné pohľady do istej miery zohľadňuje – zónacia lesa a jej podmienky od prísne chránených porastov úplne mimo ľudského zásahu po čisto hospodárske lesy.
