Boj špiónov. Prečo ruská tajná služba vážne podozrieva Čínu

Na verejnosti ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že rastúce priateľstvo jeho krajiny s Čínou je neotrasiteľné – ide o strategickú vojenskú a ekonomickú spoluprácu, ktorá vstúpila do zlatej éry.

Za zatvorenými dverami Lubianky, sídla ruskej tajnej služby FSB, však tajná spravodajská jednotka označuje Čínu za nepriateľa.

Táto doteraz neznáma jednotka varuje, že Čína je vážnou hrozbou pre bezpečnosť Ruska. Podľa jej dôstojníkov sa Peking pokúša verbovať ruských špiónov a získať citlivé vojenské technológie, napríklad aj tým, že oslovuje nespokojných ruských vedcov.

Spravodajskí dôstojníci tvrdia, že Čína pozorne sleduje, čo robí ruská armáda na Ukrajine s cieľom získať čo najviac informácií o západných zbraniach a vojenskej taktike. Obávajú sa, že čínski vedci potajomky pripravujú pôdu na to, aby si Čína v budúcnosti mohla nárokovať časť ruského územia. Tiež varujú, že čínski špióni v Arktíde tajne zbierajú informácie. Pri tom sa tvária, že sú súčasťou ťažobných firiem alebo univerzitných výskumných centier, aby zakryli svoje skutočné úmysly.

Interný dokument FSB

Tieto hrozby sú popísané v osemstranovom internom dokumente FSB, ktorý sa podarilo získať denníku New York Times. Obsahuje pokyny, ako má Rusko postupovať, aby sa ubránilo čínskej špionáži. V dokumente nie je uvedený dátum jeho vypracovania, takže je možné, že ide len o návrh. Z toho, čo je v ňom napísané, však vyplýva, že bol vytvorený pravdepodobne koncom roka 2023 alebo začiatkom roka 2024.

Dokument získala kybernetická zločinecká skupina Ares Leaks, no nezverejnila, ako k nemu prišla. Preto nie je možné jeho pravosť úplne overiť. New York Times ho však poskytli šiestim západným spravodajským agentúram, ktoré ho všetky považujú za autentický. Tento dokument poskytuje doteraz najpodrobnejší pohľad na to, čo si ruská kontrarozviedka skutočne myslí o Číne. Po tom, čo Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, nové spojenectvo Moskvy s Pekingom zmenilo globálnu rovnováhu moci. Toto rýchlo sa rozširujúce partnerstvo je jedným z najvýznamnejších a zároveň najmenej priehľadných vzťahov v modernej geopolitike.

Rusko ustálo roky finančných sankcií, ktoré naň uvalili západné krajiny po jeho vpáde na Ukrajinu. Tým vyvrátilo tvrdenia mnohých politikov a odborníkov, ktorí predpovedali pád ruskej ekonomiky. Za to, že Rusko prežilo, môže vo veľkej miere práve Čína.

Čína je najväčším odberateľom ruskej ropy a dodáva Rusku dôležité počítačové čipy, softvér a vojenské komponenty. Keď západné firmy opustili Rusko, nahradili ich čínske značky. Obe krajiny sú pripravené spolupracovať v mnohých oblastiach, vrátane tvorby filmov a výstavby základne na Mesiaci.

Vladimir Putin a čínsky vodca Si Ťin-pching vytrvalo presadzujú to, čo nazývajú partnerstvom „bez hraníc“. Tajný dokument FSB však ukazuje, že partnerstvo hranice má. 

„Na jednej strane je politické vedenie, ktoré plne podporuje zbližovanie s Čínou,“ povedal Andrej Soldatov, expert na ruské spravodajské služby, ktorý žije v exile v Británii a dokument preskúmal na žiadosť New York Times. „Na druhej strane sú spravodajské a bezpečnostné služby, ktoré sú voči Číne skeptické.“

Hovorca Vladimira Putina Dmitrij Peskov sa k dokumentu odmietol vyjadriť. Čínske ministerstvo zahraničných vecí na žiadosti o komentár k dokumentu nereagovalo.

Dokument naznačuje, že medzi týmito dvoma krajinami, ktoré sa navonok tvária ako priatelia, v skutočnosti prebieha „napätý a neustále sa meniaci“ špionážny boj.

Ako vyplýva z dokumentu, tri dni predtým, ako Putin v roku 2022 napadol Ukrajinu, FSB schválila nový protišpionážny program s názvom „Entente-4“. Tento krycí názov, zjavne ironická narážka na rastúce priateľstvo medzi Moskvou a Pekingom, zakrýval skutočný cieľ iniciatívy: zastaviť čínskych špiónov, aby neohrozovali ruské záujmy.

Načasovanie určite nebolo náhodné. Rusko sústredilo takmer všetky svoje vojenské a spravodajské zdroje na Ukrajinu, ktorá je vzdialená približne 6 500 kilometrov od čínskych hraníc. Moskva sa pravdepodobne obávala, že Peking by mohol túto situáciu využiť vo svoj prospech.

Odvtedy, podľa dokumentu, FSB zaznamenala, že Čína presne takto koná. Čínski spravodajskí agenti zvýšili svoju snahu o nábor ruských úradníkov, odborníkov, novinárov a podnikateľov, ktorí sú blízko k vládnym kruhom v Moskve.

FSB preto prikázala svojim agentom, aby túto „hrozbu“ zastavili a nedopustili, aby sa dôležité strategické informácie dostali k Číňanom. Bolo im nariadené osobne sa stretnúť s ruskými občanmi, ktorí úzko spolupracujú s Čínou, a varovať ich, že Peking sa snaží Rusko zneužiť a získať prístup k pokročilému vedeckému výskumu.

FSB tiež nariadila nepretržité sledovanie používateľov čínskej četovej aplikácie WeChat. To zahŕňalo hekovanie telefónov ľudí, na ktorých sa zameriavali ako na špionážne ciele, a analyzovanie získaných dát pomocou špeciálneho softvéru, ktorý má k dispozícii jedna z jednotiek FSB.

To, že by sa dve autoritárske vlády, Rusko a Čína, ktoré majú spolu takmer 1,6 miliardy obyvateľov a približne 6 000 jadrových zbraní, mohli dlhodobo spojiť, vyvoláva vo Washingtone veľké obavy.

Niektorí členovia Trumpovej vlády si myslia, že ak sa Washington viac otvorí Vladimirovi Putinovi, môže odtrhnúť Rusko od Číny a zabrániť tak tomu, čo minister zahraničia Marco Rubio nazval „dve jadrové veľmoci spojené proti Spojeným štátom“.

„Budem ich musieť rozdeliť a myslím, že to dokážem tiež. Musím ich rozdeliť!“ povedal Donald Trump krátko pred voľbami v novembri.

Ak sa na dokument FSB pozrieme z určitého uhla, potvrdzuje teóriu, že pri správnom prístupe by sa Rusko dalo od Číny oddeliť. Opisuje totiž vzájomnú nedôveru a podozrievavosť na oboch stranách vzťahu. Ďalej uvádza, že Čína hneď po návrate domov podrobuje svojich agentov testom na detektore lži. Taktiež prísnejšie kontroluje 20 000 ruských študentov v Číne a snaží sa naverbovať Rusov, ktorí majú čínskych manželov alebo manželky, ako možných špiónov.

No iný výklad tohto dokumentu vedie k opačnému záveru. Vladimir Putin si podľa všetkého dobre uvedomuje riziká užších vzťahov s Čínou, a napriek tomu sa rozhodol v nich pokračovať. To môže naznačovať, že Spojené štáty majú len malú šancu presvedčiť Rusko, aby zmenilo smer.

„Putin verí, že sa môže ešte viac priblížiť k Číne. Nie je to bez rizika, ale podľa neho sa to oplatí,“ povedal Alexander Gabujev, riaditeľ Carnegieho centra pre Rusko a Euráziu, ktorý dokument na žiadosť New York Times preskúmal. „Zároveň však vidíme, že v samotnom systéme existujú ľudia, ktorí sú voči tomuto prístupu skeptickí.“

Putin si budoval vzťah so Si Ťin-pchingom celé roky. Stretli sa osobne viac než štyridsaťkrát a od invázie na Ukrajinu ich partnerstvo ešte viac prehĺbil. Rusko a Čína majú prirodzenú ekonomickú súhru: Rusko patrí medzi najväčších producentov energie na svete, zatiaľ čo Čína je jej najväčším spotrebiteľom.

To pre ruských agentov kontrarozviedky predstavuje náročnú úlohu. Dokument ukazuje, že sa snažia obmedziť riziká, ktoré predstavujú čínske spravodajské služby, no zároveň nechcú poškodiť vzájomné vzťahy medzi krajinami. Dôstojníkom preto nariadili, aby o nich verejne nehovorili ako o možnom nepriateľovi.

Táto smernica, ktorá bola pravdepodobne napísaná pre pobočky FSB v teréne, nám poskytuje zriedkavý pohľad do vnútorného fungovania jednej z najvplyvnejších zložiek ruských tajných služieb: oddelenia FSB pre kontrarozviedku, známeho ako DKRO. Dokument vypracovala 7. služba DKRO, ktorá je zodpovedná za boj proti špionáži z Číny a ďalších ázijských krajín.

Obavy z toho, že Rusko je príliš zraniteľné voči rastúcej moci Pekingu, sú hlavnou témou tohto memoranda. Nie je však isté, do akej miery tieto obavy zdieľajú ostatní ruskí predstavitelia mimo kontrarozviedky. Aj medzi spojencami je totiž bežné, že sa navzájom špehujú.

„Ako hovorí staré príslovie, neexistuje nič také ako priateľské spravodajské služby,“ povedal Paul Kolbe, odborník z Belferovho centra pre vedu a medzinárodné záležitosti na Harvardskej univerzite, ktorý pôsobil 25 rokov na operačnom riaditeľstve zámorských operácií CIA, vrátane Ruska. „Nemusíte sa ani veľmi snažiť, aby ste u ktoréhokoľvek ruského vojaka alebo agenta tajných služieb našli hlbokú nedôveru voči Číne. Z dlhodobého hľadiska je Čína, napriek neobmedzenému partnerstvu a tomu, aká je užitočná, aj potenciálnou hrozbou.“

Čína sa zameriava na ruské vojenské tajomstvá a vedcov

Krátko po tom, čo ruské jednotky prekročili hranice Ukrajiny, začali do Ruska vo veľkom prichádzať zástupcovia čínskych obranných firiem a inštitútov napojených na čínske tajné služby. Ich cieľom podľa dokumentu FSB bolo lepšie pochopiť prebiehajúcu vojnu.

Čína má špičkových vedcov, no jej armáda nebojovala vo vojne od krátkeho konfliktu s Vietnamom v roku 1979. To medzi čínskymi predstaviteľmi vyvoláva obavu, ako by Čína obstála v prípadnom konflikte so Západom, napríklad kvôli Taiwanu alebo Juhočínskemu moru. Preto sa čínske tajné služby snažia zistiť, ako si ruská armáda vedie vo vojne proti ukrajinským silám, ktoré sú podporované západnými zbraňami a technológiami.

Dokument FSB uvádza, že Peking obzvlášť zaujímajú informácie týkajúce sa bojového nasadenia dronov, modernizácie ich softvéru a spôsobov, ako čeliť novým typom západných zbraní. Peking zároveň očakáva, že vojna na Ukrajine bude dlhá. Konflikt podľa FSB priniesol revolúciu v oblasti vojenskej technológie aj spôsobu vedenia vojny.

Čína dlhodobo zaostáva za Ruskom v oblasti leteckej techniky a podľa dokumentu si Peking stanovil tento sektor za prioritu. Zameriava sa na vojenských pilotov a výskumníkov, ktorí pracujú v oblastiach aerohydrodynamiky, riadiacich systémov a aeroelasticity. Podľa dokumentu sa hľadajú aj ruskí špecialisti, ktorí pracovali na ukončenom projekte ekranoplánu, vojnovej lodi typu vznášadlo, ktorú prvýkrát nasadil Sovietsky zväz.

V správe sa tiež uvádza, že prioritu pri nábore majú bývalí zamestnanci leteckých závodov a výskumných ústavov, ako aj súčasní zamestnanci, ktorí sú nespokojní s ukončením vývoja ekranoplánu ruským ministerstvom obrany alebo ktorí majú finančné problémy.

Z dokumentu nie je jasné, či sa toto verbovanie obmedzuje len na najímanie ruských špecialistov pre čínske firmy, alebo či zahŕňa aj ich nábor ako špiónov.

Dokument taktiež odhaľuje, že Rusko sa veľmi obáva toho, ako Čína vníma vojnu na Ukrajine. Preto sa snaží čínskej špionáži podsúvať len pozitívne informácie o ruských operáciách. Zároveň prikazuje ruským agentom, aby pre Kremeľ pripravili správu o prípadných zmenách v politike Pekingu.

Západní lídri obvinili Čínu, že Rusku dodáva kľúčové komponenty pre zbrane a snaží sa to zatajiť. Dokument FSB túto teóriu potvrdzuje, keď uvádza, že Peking navrhol zriadenie dodávateľských reťazcov pre Moskvu, ktoré by obchádzali západné sankcie. Taktiež ponúkol účasť na výrobe dronov a inej nešpecifikovanej high-tech vojenskej techniky. Dokument však neuvádza, či boli tieto návrhy aj realizované, hoci Čína Rusku už drony dodáva.

Memorandum FSB taktiež naznačuje záujem Číny o žoldniersku skupinu Wagner, čo je Ruskom podporovaná polovojenská skupina, ktorá roky podporovala vlády v Afrike a bojovala po boku ruských vojsk na Ukrajine.

Dokument ďalej uvádza, že Čína plánuje využiť skúsenosti wagnerovských bojovníkov vo svojich vlastných ozbrojených silách a súkromných vojenských spoločnostiach, ktoré pôsobia v krajinách juhovýchodnej Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.

Zo správy však nie je jasné, či FSB verí, že Čína chce naverbovať bývalých bojovníkov Wagnerovej skupiny do svojich vlastných formácií, alebo či sa od nich jednoducho chce len poučiť.

Moskva sa obáva, že Peking sa snaží zasahovať do jej územia

Rusko sa už dlho obáva, že Čína sa snaží zasahovať do jeho územia pozdĺž ich spoločnej hranice, ktorá je dlhá viac ako 4 200 kilometrov. A čínski nacionalisti už roky namietajú proti zmluvám z 19. storočia, ktorými Rusko získalo rozsiahle územia, vrátane dnešného mesta Vladivostok.

Táto otázka je teraz obzvlášť vážna, pretože Rusko je oslabené vojnou a ekonomickými sankciami a je menej schopné ako kedykoľvek predtým brániť sa proti Pekingu. Správa FSB vyjadruje znepokojenie, že niektorí čínski akademici verejne presadzujú územné nároky voči Rusku.

V dokumente sa uvádza, že Čína hľadá dôkazy o „starovekom čínskom obyvateľstve“ na Ďalekom východe Ruska, pravdepodobne aby ovplyvnila miestne obyvateľstvo a podporila tak čínske nároky na tieto územia. V roku 2023 Čína zverejnila oficiálnu mapu, ktorá obsahovala historické čínske názvy miest a oblastí na území Ruska.

FSB prikázala svojim dôstojníkom, aby odhalili podobné snahy o prepísanie histórie. Ide aj o pokusy Číny využívať ruských vedcov a archívy na výskum, ktorého cieľom je nájsť historické spojenie pohraničných oblastí s Čínou.

Memorandum nariaďuje zamerať sa na preventívne opatrenia voči ruským občanom, ktorí sú do týchto aktivít zapojení. Zároveň je nevyhnutné obmedziť vstup cudzincov do krajiny, aby sa zamedzil rast ich vplyvu.

Čína vyvoláva napätie v Strednej Ázii a Arktíde

Obavy z rastúceho vplyvu Číny sa netýkajú len ruského Ďalekého východu. Krajiny Strednej Ázie, ktoré v čase Sovietskeho zväzu podliehali Moskve, sú dnes cieľom novej čínskej stratégie. Podľa správy FSB sa Peking snaží posilniť svoj vplyv v regióne prostredníctvom tzv. jemnej moci.

Údajne Čína začala túto stratégiu uplatňovať v Uzbekistane. Podrobnosti nie sú uvedené, spomína sa len to, že ide o humanitárnu výmenu. Uzbekistan a susedné krajiny sú pre Putina dôležité, keďže obnovenie vplyvu Ruska na územiach bývalého Sovietskeho zväzu považuje za súčasť svojho odkazu.

Správa tiež zdôrazňuje záujem Číny o rozsiahle ruské územia v Arktíde a o Severnú námornú trasu, ktorá sa tiahne pozdĺž severného pobrežia Ruska. Tieto vody boli doteraz pre ľad pre pravidelnú dopravu ťažko priechodné, no očakáva sa, že v dôsledku klimatických zmien budú čoraz frekventovanejšie.

Táto trasa výrazne skracuje čas prepravy medzi Áziou a Európou. Jej rozvoj by Číne uľahčil predaj tovaru na zahraničné trhy.

Rusko sa v minulosti snažilo prísne obmedzovať čínske pôsobenie v Arktíde. Podľa dokumentu FSB si však Peking myslí, že pre západné sankcie bude Rusko nútené obrátiť sa na Čínu, aby mu pomohla s údržbou jeho zastaranej infraštruktúry v tejto oblasti. Ruský plynárenský gigant Novatek sa už teraz spolieha na Čínu, aby zachránila jeho projekt skvapalneného zemného plynu v Arktíde, keďže predtým na tento účel využíval americkú ropnú spoločnosť Baker Hughes.

FSB tvrdí, že čínski špióni pôsobia aj v Arktíde. Podľa správy sa snažia získať citlivé informácie o tom, ako Rusko rozvíja tento región, najmä prostredníctvom spolupráce s univerzitami a ťažobnými firmami.

Napriek týmto problémom správa FSB jasne hovorí, že prísť o podporu Číny by bolo ešte horšie. Dokument preto dôstojníkom prikazuje, aby pred akýmkoľvek dôležitým krokom získali povolenie od najvyšších predstaviteľov ruskej bezpečnostnej služby.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.