Trumpova obchodná vojna verzus globálna prosperita
Ľudia na celom svete si uvedomujú, aký prínos má voľnejší obchod. Hoci sa roky hovorilo o únave z voľného obchodu a rástol protekcionizmus (ochrana domáceho trhu), dnes už väčšina Američanov súhlasí s tým, že by sa Spojené štáty mali usilovať o globálny voľný obchod. Podobne aj Európska únia rýchlo uzatvára nové dohody o voľnom obchode. Dokonca aj Čína, Južná Kórea a Japonsko, ktoré sú si v regióne geopolitickými rivalmi, sa dohodli na užšej spolupráci.
Voľný obchod – dve strany mince
Hrozba globálnej colnej vojny (tariff war) mnohých presvedčila, že všetci profitujú, keď sa krajiny sústredia na to, v čom sú najlepšie. Tento optimistický pohľad je v ostrom kontraste s víziou obchodu ako hry s nulovým súčtom, kde zisk jednej strany znamená stratu tej druhej. Napriek výhodám má voľný obchod aj svoje nevýhody: oblasť v Amerike nazývaná „Hrdzavý pás“ (Rust Belt) sa stala symbolom týchto negatívnych dopadov nielen pre Američanov, ale aj pre ľudí na celom svete. Mnohé veľké továrne, ktoré kedysi prosperovali, sa zatvorili a celé komunity prišli o prácu, keď firmy presunuli výrobu do zahraničia.
Je dôležité vidieť obe strany mince. Hoci voľný obchod môže mať celkovo pozitívne účinky, nie každý z neho profituje rovnako a niektorí ľudia dokonca trpia. Bohaté krajiny síce môžu z voľného obchodu niečo získať, no ich rast prosperity nie je taký výrazný ako v prípade rozvojových krajín, ktoré vďaka nemu dokážu rýchlo napredovať. Problémom je, že v týchto bohatých krajinách konkrétne skupiny ľudí, napríklad zamestnanci z tradičných priemyselných odvetví, ktoré sa presunú do zahraničia, trpia obrovskými stratami. Prichádzajú o prácu a ich komunity upadajú. No aj napriek tomu odborné štúdie ekonómov z Kodanského konsenzu (Copenhagen Consensus) potvrdzujú, že voľnejší obchod je aj pre bohaté krajiny v prevažnej miere veľmi výhodný.
Ekonómovia preskúmali, čo by sa stalo, keby sa celosvetový obchod zvýšil o päť percent. Zistili, že by to prinieslo reálne a veľmi vysoké náklady. Celosvetovo, pre všetkých zamestnancov a aj s výhľadom do budúcnosti, by to znamenalo náklady vo výške takmer bilióna dolárov v dnešných cenách. K tejto sume sa dopracovali sčítaním všetkých škôd na zárobkoch tých pracovníkov, ktorí prídu o svoje miesta, budú nútení prijímať horšie platené pozície alebo dokonca celkom opustia pracovný trh a prestanú sa zapájať do práce.
Približne 92 percent týchto nákladov vzniká v rozvinutých krajinách. Je to logické, veď práve tu sa nachádza väčšina trhov, ktoré sú otvorené dovozu tovaru z cudziny. Práve tu sú najvyššie mzdy a práve tu sú pracovníci najviac ohrození lacnejšími alebo lepšími výrobkami, ktoré prichádzajú z chudobnejších krajín. Tieto straty sú reálne. Bilión dolárov je obrovská suma pre kohokoľvek.
Musíme si však uvedomiť, že voľný obchod prináša aj významné výhody. Ten istý presun výroby, kvôli ktorému továrne opustili staré priemyselné oblasti, zároveň umožnil obrovské úspory pri masovej výrobe. Vďaka tomu si dnes môžu spotrebitelia po celom svete kúpiť lacné a často aj pomerne kvalitné výrobky vo veľkých obchodných reťazcoch.
Stredná trieda v Amerike si vďaka zahraničnému obchodu zvýši svoju kúpnu silu približne o 29 percent. Inými slovami, priemerný Američan zo strednej triedy si za každý svoj dolár dokáže kúpiť takmer o tretinu viac vecí, ako keby žiadny obchod so zahraničím neexistoval. Najchudobnejších desať percent amerických spotrebiteľov vníma tento efekt ešte výraznejšie. Ich kúpna sila sa zvýši až o 62 percent. To znamená, že si za rovnaké peniaze môžu dovoliť takmer o dve tretiny viac tovarov a služieb vďaka medzinárodnému obchodu.
Náklady voľného obchodu treba riešiť spravodlivo
Keď spočítame prínosy voľného obchodu v bohatých krajinách OECD, sú oveľa vyššie ako náklady: 6,7 bilióna dolárov. Celkovo to znamená návratnosť sedem dolárov za každý dolár nákladov. Áno, vlády by sa mali viac snažiť pomôcť pracovníkom, ktorých by voľnejší obchod najviac zasiahol. Ale aj po zohľadnení takmer bilióna dolárov nákladov zostáva viac ako šesť biliónov dolárov vo forme výhod, ktoré môžu bohaté krajiny získať. Bola by to veľká chyba, keby vlády ignorovali tieto oveľa väčšie zisky len preto, že sú s tým spojené aj značné náklady.
Ešte dôležitejšie je, že výskum ukazuje, že voľný obchod je mimoriadne prospešný aj pre chudobnejšie krajiny. Práve preto je smutné, že politici sa úplne vzdali myšlienky multilaterálneho voľného obchodu. Voľnejší obchod totiž môže priniesť obrovské zisky najchudobnejším krajinám sveta. A keď sa najchudobnejším krajinám sveta darí lepšie, celý svet je potom silnejším a stabilnejším miestom.
Krajiny s nízkymi a strednými príjmami, kde žijú štyri miliardy ľudí, pocítia z voľnejšieho obchodu určité náklady, tie sú však relatívne nízke – asi 15 miliárd dolárov. Napriek tomu by ich zisky z voľnejšieho obchodu predstavovali úžasných 1,4 bilióna dolárov. Pretože ekonomiky chudobnejších krajín sú oveľa menšie, tieto zisky pre ne znamenajú oveľa väčší prínos. A keďže ich náklady sú oveľa nižšie, každý dolár, ktorý ich voľný obchod "stojí", im prináša až 95 dolárov vo výhodách. To je naozaj úžasná návratnosť investícií.
V dnešnom svete, ktorý zápasí s nerovnosťou a ekonomickou neistotou, zostáva voľnejší obchod jedným z najsilnejších nástrojov pre spoločné globálne blaho. Hoci náklady voľného obchodu najmä v bohatých krajinách sú reálne a musia sa riešiť inteligentnejšími a spravodlivejšími pravidlami, jeho prínosy sú príliš významné na to, aby sme ich prehliadali. S výnosom takmer sedem dolárov na každý jeden dolár nákladov pre bohaté krajiny a mimoriadnym výnosom 95 dolárov pre chudobnejšie krajiny je voľnejší obchod výhodný pre všetkých. Cesta vpred nie je protekcionizmus, ale reforma, ktorá zabezpečí, že zisky z obchodu budú nielen väčšie, ale aj lepšie rozdelené.