Ľudia na celom svete si uvedomujú, aký prínos má voľnejší obchod. Hoci sa roky hovorilo o únave z voľného obchodu a rástol protekcionizmus (ochrana domáceho trhu), dnes už väčšina Američanov súhlasí s tým, že by sa Spojené štáty mali usilovať o globálny voľný obchod. Podobne aj Európska únia rýchlo uzatvára nové dohody o voľnom obchode. Dokonca aj Čína, Južná Kórea a Japonsko, ktoré sú si v regióne geopolitickými rivalmi, sa dohodli na užšej spolupráci.
Voľný obchod – dve strany mince
Hrozba globálnej colnej vojny (tariff war) mnohých presvedčila, že všetci profitujú, keď sa krajiny sústredia na to, v čom sú najlepšie. Tento optimistický pohľad je v ostrom kontraste s víziou obchodu ako hry s nulovým súčtom, kde zisk jednej strany znamená stratu tej druhej. Napriek výhodám má voľný obchod aj svoje nevýhody: oblasť v Amerike nazývaná „Hrdzavý pás“ (Rust Belt) sa stala symbolom týchto negatívnych dopadov nielen pre Američanov, ale aj pre ľudí na celom svete. Mnohé veľké továrne, ktoré kedysi prosperovali, sa zatvorili a celé komunity prišli o prácu, keď firmy presunuli výrobu do zahraničia.
Je dôležité vidieť obe strany mince. Hoci voľný obchod môže mať celkovo pozitívne účinky, nie každý z neho profituje rovnako a niektorí ľudia dokonca trpia. Bohaté krajiny síce môžu z voľného obchodu niečo získať, no ich rast prosperity nie je taký výrazný ako v prípade rozvojových krajín, ktoré vďaka nemu dokážu rýchlo napredovať. Problémom je, že v týchto bohatých krajinách konkrétne skupiny ľudí, napríklad zamestnanci z tradičných priemyselných odvetví, ktoré sa presunú do zahraničia, trpia obrovskými stratami. Prichádzajú o prácu a ich komunity upadajú. No aj napriek tomu odborné štúdie ekonómov z Kodanského konsenzu (Copenhagen Consensus) potvrdzujú, že voľnejší obchod je aj pre bohaté krajiny v prevažnej miere veľmi výhodný.
Ekonómovia preskúmali, čo by sa stalo, keby sa celosvetový obchod zvýšil o päť percent. Zistili, že by to prinieslo reálne a veľmi vysoké náklady. Celosvetovo, pre všetkých zamestnancov a aj s výhľadom do budúcnosti, by to znamenalo náklady vo výške takmer bilióna dolárov v dnešných cenách. K tejto sume sa dopracovali sčítaním všetkých škôd na zárobkoch tých pracovníkov, ktorí prídu o svoje miesta, budú nútení prijímať horšie platené pozície alebo dokonca celkom opustia pracovný trh a prestanú sa zapájať do práce.
Približne 92 percent týchto nákladov vzniká v rozvinutých krajinách. Je to logické, veď práve tu sa nachádza väčšina trhov, ktoré sú otvorené dovozu tovaru z cudziny. Práve tu sú najvyššie mzdy a práve tu sú pracovníci najviac ohrození lacnejšími alebo lepšími výrobkami, ktoré prichádzajú z chudobnejších krajín. Tieto straty sú reálne. Bilión dolárov je obrovská suma pre kohokoľvek.
