Putovanie po stopách andského pápeža

Peru nenápadne premenilo pamiatku na svojho adoptívneho syna na koncept, ktorý spája duchovný rozmer s predstavou národnej identity. Nová turistická iniciatíva s názvom „Cesty pápeža Leva XIV.“ prechádza štyrmi regiónmi a vedie po stopách Roberta Prevosta, amerického augustiniánskeho misionára, ktorý sa stal peruánskym občanom. A dnes je z neho pápež.

Súčasťou tejto pútnickej trasy sú katedrály, semináre a dedinské cesty, po ktorých kedysi kráčal muž, ktorý bol dlhé roky v týchto oblastiach prítomný výraznejšie než samotný štát. Jeho vplyv siahal ďaleko za rámec kázania z kazateľnice. Staral sa o duchovné potreby ľudí, koordinoval humanitárnu pomoc a formoval vzdelávanie duchovných spôsobom, ktorý zanechal trvalú pečať na živote miestnych komunít.

Toto je však viac než len pocta minulosti. Je to premyslená stratégia štátu, ako premeniť vieru ľudí na kolektívne vedomie. Toto vedomie chce potom využiť na posilnenie občianskej identity a tú napokon premeniť na kapitál.

Katolícka identita ako kultúrna stratégia

Na rozdiel od mnohých iných latinskoamerických štátov nezmizol katolicizmus v Peru z verejného života. Namiesto toho naďalej slúži ako sila, ktorá spája spoločnosť a zabezpečuje historickú kontinuitu od čias kolónie až po republiku. Vplyv cirkvi je zrejmý nielen v architektúre, ale aj v morálnych zásadách, ktoré ovplyvňujú verejný život.

Dokonca aj dnes sa približne 64 percent Peruáncov stále hlási ku katolíckej viere napriek prebiehajúcej premene náboženskej scény, ktorú formujú škandály v cirkvi, rozmach evanjelických hnutí a zrýchľujúci sa proces sekularizácie.

V tomto kontexte pontifikát pápeža Leva XIV., muža, ktorý väčšinu svojej dôležitej duchovnej práce vykonal v Piure a v Chiclayo, ponúka Peru akýsi duchovný návrat ku koreňom. Uvedená iniciatíva spája jeho misijné pôsobenie v mestách a regiónoch ako Trujillo, Lambayeque, La Libertad a Callao s novou mapou významných lokalít. Ide o starostlivo vytvorenú trasu, ktorá oživuje spomienky a je určená pre pútnikov aj vlastencov.

Táto trasa je stelesnením úcty aj stratégie zároveň. Nezobrazuje len miesta bohoslužieb, ale aj to, ako si Robert Prevost vybudoval dôveru naprieč celým územím. Jazdil na koni do vzdialených farností, slúžil omše v provizórnych kaplnkách, vzdelával duchovných napriek logistickým prekážkam a koordinoval pomoc počas záplav. Tieto činy boli síce skromné, no ich celkový dosah bol obrovský najmä v oblastiach, kde bola štátna pomoc minimálna.

Posvätením tejto trasy Peru znova potvrdzuje význam cirkvi. Nie však ako inštitúcie plnej prísnych pravidiel, ale ako jedného z posledných zdrojov, ktoré dokážu ľudí spájať. Táto iniciatíva sa snaží prepojiť národnú identitu s morálnou osobnosťou, ktorá sa síce zdanlivo nachádza mimo politického rámca, no pre ľudí je známa a dôveryhodná. Týmto spôsobom obchádza nefunkčnosť svetskej moci.

Od púte k zisku

Cestovný ruch sa stal jedným z najrýchlejšie rastúcich odvetví v Peru. Jeho príspevok k národnému HDP predstavuje viac ako 2,1 percenta a podporuje viac ako 1,4 milióna pracovných miest v oblasti hotelierstva, dopravy a miestnych služieb. Napriek tomu je náboženský turizmus stále nedostatočne rozvinutý. Dokonca aj veľmi obľúbené podujatia, ako napríklad procesia Señor de los Milagros (Pána zázrakov), ktorá každoročne priláka milióny ľudí, trpia nedostatočnými investíciami do logistiky a slabými odozvami po skončení podujatia.

Vo svete je takýto prístup už osvedčený. Napríklad v Mexiku je uctievanie Panny Márie Guadalupskej základom pre pútnický cestovný ruch v hodnote miliónov dolárov. Súčasťou je kvalitná verejná infraštruktúra, rozvinutý maloobchod a dostatok miestnych pracovných príležitostí. Poľsko dokázalo premeniť spomienku na svätého Jána Pavla II. na rozsiahlu sieť svätýň a pútnických trás, pričom každé z týchto miest je pevne prepojené s národným príbehom utrpenia, odporu a morálnej obnovy.

Peruánska republika sa prostredníctvom Ministerstva zahraničného obchodu a cestovného ruchu pokúša o podobnú premenu. Tým, že štát dáva pastoračnej ceste pápeža Leva XIV. formálny rámec, snaží sa premeniť miesta, ktoré sú známe len lokálne, na aktíva národného významu. Interné prognózy naznačujú, že mestá, ktoré na rozdiel od hlavných centier, ako je Cusco, Lima a Arequipa, boli doteraz často na okraji záujmu turistov, očakávajú nárast návštevnosti o 20 až 30 percent.

Je dôležité podotknúť, že táto púť sa nezameriava na historické pamiatky. Zahŕňa 17 vybraných miest s kostolmi, seminármi, verejnými námestiami a trhmi a spája ich do trasy založenej na nedávnych udalostiach, nie na starodávnych legendách. Cieľom nie je vytvoriť statický pamätník svätosti, ale dynamický priestor na kultúrnu spoluúčasť a interakciu.

Technický výbor, ktorý dohliada na realizáciu tohto projektu, už začal spolupracovať s regionálnymi samosprávami v otázkach týkajúcich sa certifikácie a dopravnej infraštruktúry. V Lambayeque prebiehajú hodnotenia dostupnosti a regionálne úrady skúmajú možnosti, ako spojiť pútnickú trasu s gastronomickými chodníkmi, remeselnými trhmi a historickými pamiatkami. Tým chcú vytvoriť kombinovaný občiansko-náboženský koridor, ktorý má duchovný aj komerčný význam.

Nová národná hrdosť

Historicky bol vzťah medzi Peru a cirkvou vždy zložitý a plný rozporov. Obdobia hlbokej úcty sa striedali s útlakom a snaha o spoluprácu sa miešala s tichým nepriateľstvom. Od 20. storočia sa štát s premenlivým úspechom pokúša vytvoriť obraz sekularizovaného štátu, pričom sa naďalej spolieha na náboženské rituály, ktoré mu slúžia na upevnenie spoločenskej autority.

Posledné desaťročia, poznačené prezidentskou nestabilitou, korupčnými škandálmi a kolapsom dôležitých inštitúcií, zanechali verejný sektor v zlom stave. Národná jednota, ktorá sa kedysi opierala o občianske hodnoty alebo lojalitu k politickým stranám, dnes prežíva už len ako nostalgické divadlo: vojenské prehliadky bez jasného smerovania krajiny a ústavná rétorika vzdialená od skutočných problémov verejného života.

V tejto situácii sa náboženská symbolika opäť objavuje ako dôveryhodnejší prostriedok spoločenskej súdržnosti. Tým, že sa Peru vnútri krajiny vydáva po stopách pápeža Leva XIV., nenápadne ponúka model vodcovstva, ktorý je úplne odlišný od mocenských hier hlavného mesta. Predstavuje osobnosť, ktorá pracovala v tichosti, viedla ľudí prostredníctvom služby a budovala dôveru bez veľkého rozruchu.

Toto je iný druh politického posolstva. Taký, ktorý nestavia na sľuboch ani na známych osobnostiach, ale na skutkoch oddanosti, ktoré zostali v pamäti ľudí. V centre tohto úsilia nestojí pápež Lev XIV., ale kňaz Robert Prevost, ktorého tichý odkaz teraz pôsobí ako liek pre celý národ.

Úspech tejto iniciatívy nebude závisieť len od počtu návštevníkov alebo finančného zisku. Oveľa dôležitejšie bude, či sa tento nový príbeh, ktorý spája občianske a náboženské hodnoty, skutočne zakorení. To znamená, či Peruánci začnú vnímať túto cestu nielen ako súbor zastávok, ale ako alternatívny vzor národnej hrdosti.

Text bol pôvodne publikovaný na webe Statement.com. Vychádza so súhlasom redakcie.