Hlasovanie o ruských sankciách: veľké politické haló, žiadna právna relevancia

Schvaľovanie ekonomických sankcií voči Rusku zo strany Európskej únie je predmetom rozporných nálad verejnosti. Jedna časť tvrdí, že je potrebné trestať neoprávnený útok Ruskej federácie voči Ukrajine, druhý tábor hovorí o nulovej efektivite a poškodzovaní hospodárskych záujmov samotnej EÚ.

Návrh poslancov Národnej rady SR Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramlovej na prijatie uznesenia o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii sa nesie v duchu odmietavého postoja s dôrazom na to, že prijaté sankcie škodia aj Slovenskej republike.

Národná rada konštatovala hospodárske negatíva sankcií

V uznesení Národná rada SR konštatuje, že sankčná politika a obchodné obmedzenia voči Ruskej federácii prispievajú k rastu cien energií a narúšajú dodávateľské reťazce, čo oslabuje konkurencieschopnosť a hospodársky prospech slovenských podnikov.

Daná formulácia má byť aj odpoveďou na výhrady prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý odmietol nedávne referendum o sankciách proti Rusku aj s odôvodnením, že nie je zrejmé, či sankcie skutočne škodia Slovenskej republike.

Samotné uznesenie má zaväzovať členov vlády Slovenskej republiky, aby v rámci medzinárodných organizácií, ktorých je Slovensko členom, nehlasovali za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii.

Návrh uznesenia prekvapivo prešiel po tom, ako zo 76 prítomných poslancov zahlasovalo za uznesenie 51 z nich, pretože opozícia sa odmietla prezentovať na hlasovaní, čím znížila potrebný počet hlasov na schválenie návrhu.

Podľa predstaviteľov SNS je uznesenie záväzné

Po schválení uznesenia sa okamžite otvorila právna polemika o tom, či tento krok vôbec má nejakú relevanciu.

Predseda SNS Andrej Danko spolu s bývalým predsedom Najvyššieho súdu SR a prezidentským kandidátom Štefanom Harabinom obhajovali uznesenie ako právne záväzný dokument, od ktorého sa členovia vlády nemôžu odchýliť.

Danko tvrdí, že uznesenie NR SR zaväzuje slovenskú vládu, aby nehlasovala za protiruské sankcie, s odôvodnením, že „vláda sa spovedá parlamentu, a nie parlament vláde“. „Čo je záväznejšie pre vládu ako uznesenie Národnej rady?“ položil otázku.

Štefan Harabin v tomto smere zdôraznil, že „akékoľvek sankcie podľa medzinárodného práva ukladané aj Európskou úniou môžu byť prijaté iba vtedy, keď ich podľa článkov 39 a 41 Charty OSN schváli Bezpečnostná rada OSN. Keď sa tak nestalo a Európska únia voči Rusku odobrila viac ako 25-tisíc sankcií, hrubo porušila svoju zmluvnú základňu – Zmluvu o EÚ a Zmluvu o fungovaní EÚ“.

Harabin sa odvoláva aj na článok 103 Charty OSN: „Ak by došlo k stretu záväzkov Organizácie Spojených národov podľa tejto Charty s ich záväzkami podľa akejkoľvek inej medzinárodnej dohody, majú prednosť záväzky podľa tejto Charty.“

Podľa Harabina je schvaľovanie protiruských sankcií „neústavné“ a všetci tí, ktorí za ne hlasovali, „nerešpektovali Ústavu SR, pretože podľa Ústavy SR je Slovenská republika povinná dodržiavať medzinárodné zmluvy (Charta OSN)“.

Právo EÚ pôsobí autonómne

V tomto smere je potrebné podotknúť, že uvedený článok rieši konflikt záväzkov z Charty OSN s inými medzinárodnými zmluvami, ale nevylučuje autonómne sankcie EÚ, ktoré sú súčasťou jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Právnym základom rozsiahlych sankcií EÚ voči Rusku sú najmä rozhodnutia Rady Európskej únie, ktoré sú založené na článkoch Zmluvy o fungovaní EÚ, ale predovšetkým na článku 29 a 31 Zmluvy o EÚ. Sankcie sú uvalené na základe porušení medzinárodného práva a zásad, ako je napríklad porušenie územnej celistvosti Ukrajiny.

EÚ môže ukladať vlastné sankcie aj bez rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN. Takéto autonómne sankcie sú plne legálne a sú bežnou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie. Slovenská republika teda schvaľovaním sankcií neporušuje Chartu OSN ani Ústavu SR, pretože sa opiera o právo EÚ, ktoré pôsobí autonómne popri Charte OSN.

Schválené uznesenie nemá žiadnu právnu váhu

Ani schválené uznesenie NR SR nemá z hľadiska právnej relevancie žiaden právne záväzný charakter voči vláde v zmysle legislatívnej normy.

Ide o politický akt – vyjadrenie vôle, postoja či odporúčania, ktoré vláda nie je povinná právne rešpektovať. Parlament môže vláde vyjadriť nedôveru, ak nebude rešpektovať politické usmernenia NR SR, no nemôže jej priamo prikázať, ako má hlasovať v Rade EÚ, tak ako si to predstavuje Andrej Danko.

Ústavný právnik Vincent Bujňák verejnosti vysvetlil, že „Národná rada schvaľuje dva druhy všeobecne záväzných právnych predpisov – ústavný zákon a zákon. Ani jeden z týchto predpisov však nebol prijatý, keďže parlament prijal len uznesenie.“

Bujňák pripomína, že „ide len o politické odporúčanie, ktoré nie je všeobecne záväzný právny predpis“.

SNS nesplnila podmienky záväznosti uznesenia

Uznesenie Národnej rady SR, ktoré má byť záväzné pre vládu SR v záležitostiach Európskej únie, musí spĺňať špecifické podmienky stanovené v ústavnom zákone o spolupráci NR SR a vlády v záležitostiach EÚ.

Národná rada môže podľa tohto zákona schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky aj k ďalším záležitostiam Európskej únie, ak ju o to požiada vláda alebo najmenej pätina poslancov Národnej rady SR.

Ak Národná rada SR schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, člen vlády je týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní SR v príslušnom orgáne Európskej únie.

Zákon však v takom prípade stanovuje podmienku, že dané stanovisko musí navrhnúť vláda alebo najmenej pätina poslancov parlamentu. Pätinu poslancov tvorí 30 poslancov, no uznesenie navrhli iba štyria z nich, a preto nespĺňa podmienky záväznosti.

Iniciatíva poslancov SNS tak nie je nijako záväzná pre nikoho, a to preto, že nedokázali zvoliť vhodnú formu a ich právny výklad o záväznosti nemá žiadne opodstatnenie.

Premiér Fico vie, že nie je uznesením viazaný

O čisto „politickom charaktere“ daného uznesenia otvorene hovorí aj premiér Robert Fico. Schválený návrh z dielne SNS označil za „politický dokument, ktorý nebol prijatý na základe ústavného zákona, a preto to nie je právne záväzný dokument“.

Predseda vlády ďalej tvrdí, že „je to politický nástroj, o ktorý sa môžeme oprieť“, a o existencii tohto uznesenia už informoval aj predsedu Európskej rady Antónia Costu. Dobre teda vie, že nie je týmto dokumentom nijako právne viazaný, no môže ho politicky využiť pri svojich postojoch na pôde EÚ.

Ficovi je dlhodobo vyčítaná „dvojtvárnosť jeho politiky“ – na Slovensku používa tvrdú rétoriku o suverénnych postojoch krajiny a nezmyselnosti protiruských sankcií, no v zahraničí premiér za ne vždy zahlasoval.

V súčasnosti sa tak môže pri ďalšom hlasovaní v Bruseli zdržať s odôvodnením, že si to želá jeho krajina a má na to písomný doklad. O tom už bol informovaný predseda Rady. Skutočnosť, že tento dokument nie je nijako právne záväzný, zrejme nikto skúmať nebude.

Opoziční aj koaliční babráci

Babráctvo opozície, ale aj samotných predkladateľov uznesenia zabezpečilo, že Fico môže byť pri hlasovaní v EÚ vnímaný spôsobom, že by síce rád zahlasoval za sankcie, ale vlastne nemôže. Je viazaný uznesením vlády, no bez skutočného právneho postihu.

Ak by sa Fico predsa len rozhodol zahlasovať za protiruské sankcie výmenou za ústupky pre Slovensko zo strany EÚ v oblastiach, v ktorých to krajina bude potrebovať, vždy sa môže odvolať na právnu nezáväznosť uznesenia.

Robert Fico je ostrieľaný politik a právnik. Je nepresvedčivé tvrdiť, že by nevedel o tom, že prekladaný návrh z dielne SNS nemá v skutočnosti žiadnu váhu. Ak by chcel, mohol na to svojho koaličného partnera upozorniť, nenechať ho v mylnej predstave o právnej záväznosti uznesenia. A zabezpečiť riadne hlasovanie o dokumente tak, aby bol záväzný v zmysle ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády SR v záležitostiach Európskej únie.

Nič z toho sa neudialo, čo dáva predsedovi Smeru široký manévrovací priestor.  

Tak či onak, z danej situácie bude môcť premiér politicky ťažiť na úkor iných.