Čo hrozí Ficovi pre protiruské sankcie? Od parlamentu nič. Riskuje pred voličmi
Premiér Robert Fico rieši dilemu, ako sa postaviť k ďalšiemu balíku protiruských sankcií, ktoré ohlásil Brusel. Či naďalej zostane európskym hráčom alebo sa jednoznačne postaví na slovenskú pozíciu ich odmietania, ako ju ponúka svojim voličom.
Robert Fico. Foto: Stefano Costantino/SOPA Images/LightRocket via Getty Images
Nejde pritom o niečo, čo by nebolo dlhodobo známe. Predseda vlády a líder najsilnejšej vládnej strany Smer opakuje, že sankcie proti Ruskej federácii nemali vplyv na ukončenie vojny na Ukrajine a Rusko dokáže s nimi žiť. Navyše, v niektorých prípadoch majú dosah na slovenskú ekonomiku.
Premiérovi však komplikuje politický život nedávno prijaté uznesenie parlamentu o protiruských sankciách. Išlo o rozhodnutie, ktoré prekvapilo celú politickú scénu, lebo ani koalícia a ani opozícia nerátali s tým, že prejde. Stalo sa tak vďaka hlasom Smeru [okrem štyroch neprítomných poslancov Smeru – pozn. red] a SNS.
Štyria poslanci SNS na čele s jej lídrom Andrejom Dankom navrhli text uznesenia, ktorým parlament „zaviazal“ členov vlády, aby v rámci medzinárodných organizácií a spoločenstiev, ktorých je Slovenská republika členom, či medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná, nehlasovali za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii.
Vláda má zároveň aktívne presadzovať opatrenia na stabilizáciu energetického trhu, elimináciu cenovej volatility a ochranu strategických záujmov slovenského hospodárstva.
Silné a politické rozhodnutie parlamentu
Premiér Fico upozornil, že rozhodnutie parlamentu nevychádza z ústavného zákona o spolupráci vlády a Národnej rady v otázkach európskych záležitostí, je to politické uznesenie, ktoré, samozrejme, „je veľmi silné“.
Znamená to, že zákon by pri nerešpektovaní uznesenia neporušil.
Tvrdil, že poslanci Smeru „vedeli, čo robia, aj ja som o tom vedel, ako budú hlasovať“. Uznesenie označil za silný politický nástroj, o ktorý sa môže oprieť v diskusiách v Európskej rade.
Nový balík sankcií
Téma, ktorú otvorili poslanci v parlamente, je stále v centre pozornosti. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová totiž v utorok predstavili 18. balík sankcií voči Moskve. Opatrenia Bruselu sa podľa Leyenovej zamerajú na ruský energetický a bankový sektor.
Leyenová spresnila, že v oblasti energetiky eurokomisia navrhla zákaz transakcií spojených s plynovodmi Nord Stream 1 a Nord Stream 2. To znamená, že žiadny prevádzkovateľ z EÚ sa nebude môcť priamo či nepriamo zapojiť do transakcií týkajúcich sa plynovodov. Znížiť sa má tiež cenový strop ropy zo 60 dolárov na 45 dolárov za barel.
Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP
Európsky hráč Fico verzus jeho veto
Premiér Fico na sociálnej sieti oznámil, že SR nepodporí pripravovaný 18. sankčný balík, pokiaľ jej Európska komisia neposkytne reálne riešenie krízovej situácie, do ktorej sa Slovensko dostane po úplnom zastavení dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska.
„Žiadne pokiaľ. Nepodporiť a bodka,“ napísala jedna z diskutujúcich v komentári pod statusom predsedu vlády k téme sankcií. Podobných reakcií sa vyskytlo viac.
Na prijatie sankcií je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov EÚ. Otázkou je, či premiér bude vetovať sankcie, ktoré poškodzujú slovenskú ekonomiku alebo už nepodporí žiadne sankcie, ako ho k tomu politicky zaväzuje rozhodnutie poslancov Smeru a SNS. Z doterajších premiérových slov je to ťažké predpovedať.
„Platí ešte raz, ak bude sankcia, ktorá by nás poškodzovala, nikdy za ňu nezahlasujem,“ povedal Fico v nedeľu na tlačovej besede. Dodal, že ak niekto chce prísť s návrhom, že sa zastaví dovoz jadrového paliva na Slovensko z Ruskej federácie, nemôže to podporiť, lebo môžeme zatvoriť päť jadrových reaktorov.
O niečo neskôr premiér nehovoril, že za sankciu nezahlasuje, ale použil termín blokovanie. „Čiže opakujem ešte raz. Ak sú tu sankcie, ktoré budú poškodzovať Slovensko, národno-štátne záujmy budeme blokovať,“ povedal. Vzápätí doplnil, že sú aj sankcie, s ktorými „nemáme nič spoločné“, nemajú žiadny efekt a EÚ na nich trvá. Podľa neho je Slovensko členský štát Únie a má záujem byť „konštruktívny hráč EÚ“, ale nie na úkor SR.
Pokiaľ ide o prijaté uznesenie parlamentu zreteľne hovorí o záväzku, aby členovia vlády nehlasovali za nové sankcie, a je teda jedno, či len v tom prípade, ak poškodzujú slovenskú ekonomiku.
Šéf SNS Danko po prijatí uznesenia vyhlasoval, že ide o historický dokument a v EÚ bude rezonovať. Odmietol spochybňovanie, že je právne nezáväzné. „Tak potom rozpusťme parlament. Čo už je záväznejšie pre vládu ako uznesenie Národnej rady SR? Vláda sa spovedá parlamentu, a nie parlament vláde,“ zhodnotil.
V prípade, že by predseda vlády uznesenie obišiel, otázka je, aké to môže mať pre neho dôsledky a čo urobí parlament, teda SNS a Smer. Poslanec Roman Michelko (SNS) Šandardu povedal, že môže prísť návrh na jeho odvolanie, čo „je veľmi otázne“. SNS nemá ani dostatok hlasov poslancov, aby odvolanie premiéra iniciovala. „Samozrejme, že opozície by hlasy dodala, ale SNS sa s ňou spájať nebude,“ poznamenal.
„Premiér to však bude musieť vysvetľovať a bude to reputačný problém pre jeho voličov. On sa chytil do pasce. Chcel to dať tak, že sme akože proti sankciám, ale uznesenie o nich neprejde, tak čo mám robiť,“ usúdil Michelko s tým, že vysvetľovať by to musel aj vlastným poslancom a SNS, že ich ignoroval.
Podľa Michelka premiérovi zavaril viac samotný šéf poslaneckého klubu PS Martin Dubéci, ktorý hlasovanie opozície v pléne parlamentu „prekoučoval“. V opozícii totiž pri hlasovaní o spomínanom uznesení vznikla chaotická situácia. Poslankyňa Martina Bajo Holečková (SaS) sa prezentovala, ale nehlasovala. Umožnila, že parlament bol uznášaniaschopný a Smer a SNS mohli dokument o protiruských sankciách schváliť.
