Keď bankovky slúžili ako palivo. Hyperinflácia z 20. rokov straší Nemcov ešte aj dnes

V roku 1923 sa nemecká Weimarská republika ocitla v neznesiteľnej situácii: ceny rástli každým dňom a bankovky stratili väčšinu svojej hodnoty. Rodina Schneiderovcov z Norimbergu našla originálne riešenie – namiesto dreva prikladala do pece palivo z peňazí. Deti sa medzitým prepravovali vlakom k hraniciam, aby menili štósy mariek za fľašu mlieka.

Hodnota tovarov sa merala v miliardách. V tomto chaose ľudia zistili, že jedlo, strecha nad hlavou a náradie potrebné na prácu majú skutočnú cenu, zatiaľ čo papierové peniaze sa zmenili na bezcenný odpad.

Presne tieto extrémne skúsenosti sa odzrkadľujú na starších Nemcoch aj sto rokov po hyperinflácii. Ekonomická štúdia, ktorá vyšla len nedávno, ukazuje, že obyvatelia regiónov s najvyššou lokálnou infláciou v rokoch 1920 až 1924 očakávajú aj dnes rýchlejší rast cien – hoci oficiálne štatistiky hovoria o relatívnej cenovej stabilite.

Toto zistenie platí aj po zohľadnení iných faktorov, ako sú bohatstvo alebo priemerné vzdelanie v daných regiónoch. Štúdia pritom sleduje aj české domácnosti v oblastiach, ktoré kedysi patrili Nemecku – aj tam vidno podobný „inflačný vplyv z minulosti“. Podobný vzorec platí aj v poľských regiónoch, ktoré v tom období patrili Nemecku.