Bizarné cesty soli: ten, kto kontroloval obchod so soľou, mal moc nad ľuďmi

Bez heroínu sa zaobídete, ale bez soli nie. Ľudské telo môžeme totiž považovať za elektrochemický systém a na väčšinu tekutých látok, ktoré v ňom kolujú, ako na elektrolyty, ktoré pri správnej koncentrácii prenášajú a synchronizujú systém telesných signálov a tým aj funkcií. Soľ je preto pre človeka nevyhnutná, čo je vždy situácia, ktorá zvádza k využívaniu, ba dokonca zneužívaniu moci.

Odhady potrebného množstva soli na osobu a rok sa pohybujú približne medzi dvoma až piatimi kilogramami, francúzska daň gabelle (pozri nižšie) počítala so spotrebou soli sedem kilogramov a dnešná spotreba v západnom svete sa bežne pohybuje okolo 10 až 12 gramov denne, teda do štyroch kilogramov ročne.

Existujú však veľké rozdiely medzi tradičnými kultúrami, z ktorých niektoré uprednostňujú kombináciu horká/slaná a iné sladká/slaná (alebo ako v juhovýchodnej Ázii pikantná). Je možné, že súčasná chuť na slané sa evolučne vyvinula v dobách, keď bola soľ drahým a nedostatkovým tovarom.

O vzájomnom vzťahu stravovania a spotreby soli existuje rozsiahla a do určitej miery kontroverzná literatúra. Základná hypotéza spočíva v tom, že ľudia pri prechode z mäsitej na obilnú stravu začali potrebovať soľ, čiže od neolitu musela vzniknúť nejaká stratégia dovozu soli.