Bidenova sága pokračuje. Z Afganistanu v roku 2021 priviezli vyše 50 teroristov
Americká armáda sa v auguste 2021 stiahla z Afganistanu po dohode s militantným hnutím Taliban, ktorú uzavrel prezident Donald Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2020. Bojujúce strany sa vtedy dohodli na 1. máji ako termíne definitívneho stiahnutia.
Vtedajší prezident Joe Biden však tento termín jednostranne posunul na začiatok septembra, hoci Taliban považoval máj za záväzný dátum. V lete sa preto začali presúvať smerom na Kábul, čo spôsobilo zmätočný únik Američanov. Výsledkom bolo 13 mŕtvych amerických a 22 afganských vojakov.
Ako zistil úrad generálneho inšpektora ministerstva spravodlivosti, až 55 Afgancov evakuovaných počas stiahnutia objavili na zozname teroristov.
Republikáni už v roku 2021 Bidenovej administratíve vyčítali, že nedostatočne preverovali žiadateľov o evakuáciu, ktorí mohli predstavovať bezpečnostné riziko. Inšpektorova správa tieto podozrenia potvrdila.
FBI o teroristoch vedel už v roku 2021
„Od augusta 2021 som bil na poplach, že je potrebné dôkladne preveriť žiadateľov o evakuáciu z Afganistanu,“ reagoval na správu senátor za Iowu Chuck Grassley. „Administratíva Bidena a [viceprezidentky Kamaly] Harrisovej, moji demokratickí kolegovia v Kongrese a mnohí v médiách rýchlo odmietli do očí bijúce ‚červené vlajky‘, ktoré teraz potvrdzuje nestranná analýza národnej bezpečnosti,“ vysvetlil.
Centrum FBI pre kontrolu teroristov identifikovalo 55 Afgancov, ktorí už boli na zozname teroristov a dostali sa do USA alebo boli do databázy pridaní počas evakuácie a presídľovania, citoval zo správy denník New York Post s tým, že najmenej 21 z nich bolo pridaných na zoznam po tom, ako vstúpili do USA.
Centrum prehodnotilo zaradenie 46 Afgancov, ktorých vyradili, pretože „nepredstavujú hrozbu pre vlasť“. Ešte v júli 2024 ich v databáze zostalo deväť, pričom osem z nich sa nachádzalo v Spojených štátoch, doplnil Post.
„Akoby to už nebolo zrejmé, Bidenova a Harrisovej administratíva ohrozila životy Američanov tým, že umožnila podozrivým teroristom vstúpiť do Spojených štátov a roky sa tu voľne pohybovať,“ povedal Grassley pre denník s tým, že jeho „dohľad nad touto záležitosťou bude pokračovať“.
Počet 55 podozrivých teroristov síce predstavuje len zlomok z približne 90-tisíc Afgancov prijatých v rámci špeciálnych imigračných víz, verejná mienka sa však sústredí na každý prípad ohrozenia národnej bezpečnosti.
V októbri minulého roka zatkli Násira Ahmada Tawhídího, ktorý v meste Oklahoma City plánoval teroristický útok na deň volieb 5. novembra (Election Day).
Aj preto minister obrany Pete Hegseth v máji nariadil opätovné vyšetrovanie amerického stiahnutia s tým, že opakovane vypočuje všetkých svedkov a analyzuje rozhodovacie procesy predošlého vedenia Pentagónu.
Republikáni budú tlačiť na bývalú vládu
Keďže sa otázka „afganského fiaska“ dostala znova na pretras, bude pravdepodobne témou vypočutia pred kontrolným výborom Snemovne reprezentantov, ktoré je naplánované na niekoľko dní koncom júna a začiatkom júla.
Spomedzi mien predvolaných – pričom všetkých spomínajú autori knihy Prvotný hriech (Original Sin) o krytí Bidenovho mentálneho úpadku – vystupuje bývalý hlavný poradca prvej dámy Anthony Bernal. Štandard sa mu venoval v samostatnom článku, podľa podpredsedu Demokratického národného výboru Davida Hogga išlo o „jedného z najmocnejších mužov v Bielom dome“.
Republikáni pod vedením predsedu výboru Jamesa Comera budú zrejme pod vplyvom týchto správ tlačiť na demokratických predstaviteľov bývalej vlády, aby reflektovali na „dovážanie teroristov“ počas Bidenovej vlády.
Zároveň ide o jeden z najočividnejších dôkazov, že Biden ako šéf Bieleho domu nemal veci pevne pod kontrolou, čo odporuje obrazu, ktorý sa o ňom šíril v médiách stredného prúdu. Pôsobí to podobne ako oznámenie o jeho rakovine prostaty, ktorou podľa onkológov trpel najmenej päť rokov – teda už počas volebného roku 2020.
Republikánska administratíva koncom mája ignorovala výzvy na miernosť voči „chorému starému mužovi“ a pravdepodobne scenár zopakuje aj teraz.