Umelá inteligencia a moment odhalenia. Kto stojí za oponou?

„Každý by mal vedieť vytvoriť vlastný softvér rovnako jednoducho, ako keď si objednáva pizzu,“ takto opísal Sachin Dev Duggal ponuku svojej firmy Builder.ai a jej nástroj s názvom Natasha. Veľkí hráči ako SoftBank a Microsoft túto víziu nadšene prijali a investovali do projektu, ktorý sa s odstupom času ukazuje ako očividný podvod.

Na prvý pohľad však Duggal pôsobil dôveryhodne.

Podvodník

Už ako štrnásťročný začal Duggal zostavovať osobné počítače. V sedemnástich vymyslel automatizovaný obchodný systém na menovú arbitráž pre Deutsche Bank. Vo veku dvadsaťjeden rokov založil spoločnosť Nivio, ktorá bolo neskôr ocenená na 100 miliónov dolárov. A jeho aplikácia na zdieľanie fotografií Shoto inšpirovala koncept pre Engineer.ai.

Engineer.ai pôvodne spájal klientov s vývojármi. Išlo o čiastočne automatizovaný systém, no ešte nie o umelú inteligenciu. Napriek tomu sa spoločnosť v roku 2016 premenovala na Builder.ai s cieľom využiť rozruch okolo ChatGPT a prilákať investorov.

Podarilo sa.

Agent spoločnosti s názvom Natasha, používateľský asistent, spracovával požiadavky klientov a priraďoval ich k predpripraveným kódom. Tvrdenie, že služba je „z 82 percent autonómna pri tvorbe aplikácií“, sa však ukázalo ako výrazne prehnané. Namiesto zázrakov zo Silicon Valley išlo v skutočnosti o klasickú lacnú pracovnú silu. Väčšinu práce robili ľudia, prevažne z Indie. Zdá sa, že v tomto prípade skratka AI nepatrila umelej inteligencii, ale znamenala skôr „Actual Indians“ (skutoční Indovia).

Denník Wall Street Journal uverejnil v roku 2019 článok, ktorý to potvrdil. Prekvapujúce však bolo, že investori to aj napriek tomu nebrali na vedomie.

Ukázalo sa, že údajná „AI“ nebola žiadna pokročilá umelá inteligencia s komplexným spracovaním prirodzeného jazyka alebo podobné moderné riešenie, ale iba jednoduchý systém rozhodovania podľa preddefinovaných pravidiel, technológia stará desiatky rokov. Funkcie cenotvorby a plánovania riadili klasické softvérové systémy, nie pokročilé algoritmy, a väčšinu vývojovej práce manuálne vykonával veľký, no výrazne podhodnotený tím pracovníkov.

Zamestnanci opisovali platy ako „hrozné“ a ľudia zvnútra firmy charakterizovali Builder.ai slovami „čistá ľudská práca, žiadna umelá inteligencia“. Ide o ukážkový príklad takzvaného AI-washingu [falošné alebo prehnané tvrdenia o použití umelej inteligencie, ktoré majú marketingové účely, pozn. red.].

Zdá sa, že Builder.ai predsa len prišiel na jeden „zásadný objav“, ktorý možno vystihuje podstatu mnohých AI startupov: investície do výpočtovej infraštruktúry, zberu a anotácie dát, návrhu algoritmov či náročného tréningu a optimalizácie modelov sa dajú nahradiť stovkami zle platených programátorov v nejakej chudobou zmietanej metropole. Aspoň dovtedy, kým budú automaty na kávu a sladkosti neustále plné.

Situácia sa však ešte viac skomplikovala. V investičnom kole v roku 2021 sa podarilo získať 65 miliónov dolárov, no žiadny hlavný investor sa k tomu neprihlásil. Builder.ai navyše nafúkol svoje zisky, keď v roku 2024 uviedol tržby vo výške 220 miliónov dolárov, hoci v skutočnosti išlo len o 55 miliónov. V tom istom čas sa sám Duggal dostal do pozornosti indických úradov v súvislosti s vyšetrovaním údajného prania špinavých peňazí, hoci právny zástupca spoločnosti Builder.ai tvrdil, že bol predvolaný iba ako svedok.

V rokoch 2021 až 2024 sa spoločnosť údajne zapojila do praktiky známej ako „round-tripping“, teda vzájomného fakturovania za služby, ktoré v skutočnosti nikdy neboli poskytnuté, a to s indickou firmou VerSe Innovation, pôsobiacou v oblasti sociálnych médií. Išlo o účtovný manéver, ktorým sa umelo zvyšovali tržby s cieľom zavádzať investorov a veriteľov.

Spoločnosť Viola Credit, ktorá poskytla 50 miliónov dolárov na financovanie, zmrazila 37 miliónov na účtoch firmy po tom, ako odhalila nadhodnotené finančné prognózy a porušenie zmluvných podmienok. Spoločnosti Builder.ai tak zostalo len chabých päť miliónov. Tie však pre vládne obmedzenia, ktoré sa týkali presunu kapitálu do zahraničia, nebolo možné použiť ani na výplaty zamestnancov.

Vo februári 2025 Duggal odstúpil z funkcie generálneho riaditeľa, no naďalej si ponechal miesto v predstavenstve a pomyselný titul „hlavný odborník“. Na jeho miesto nastúpil Manpreet Ratia, bývalý vysokopostavený manažér Amazonu a Flipkartu, ktorý pôsobil aj ako výkonný partner vo firme Jungle Ventures. Jeho úlohou bolo dať veci do poriadku.

Napriek tomu sa situáciu nepodarilo napraviť. Dňa 20. mája 2025 spoločnosť vyhlásila bankrot.

„Hlavný odborník“ bol odhalený.

Podvedený

Odhalilo sa aj niečo ďalšie.

Na zamestnancov a zákazníkov mali dôsledky veľký dosah, no najväčšiu pozornosť si zaslúžia hlavní investori.

Builder.ai získal významnú podporu od investorov ako Qatar Investment Authority, Microsoft, Insight Partners a ďalších. V roku 2023 tieto firmy viedli investičnú sériu D, počas ktorej spoločnosť získala 250 miliónov dolárov a jej hodnota sa vyšplhala na 1,3 miliardy dolárov. Už v roku 2018 vzbudila veľký záujem investícia vo výške 29 miliónov dolárov v sérii A.

No po vyšetrovaní Wall Street Journal už predsa muselo byť všetko jasné. Ako je teda možné, že investori si to poriadne neoverili?

Nezodpovednosť? Strach, že prídu o príležitosť? Alebo neopodstatnená dôvera v technológiu?

AI-washing ako obdoba internetovej horúčky

Investičná stratégia veľkých spoločností, ktoré disponujú značnou likviditou, spočíva v tom, že financujú každú firmu, ktorej akcie sú práve populárne, s nádejou, že niektorá z nich sa ukáže ako ďalšia významná vec. Investujú teda do rôznych projektov, často bez dôkladného preverenia, no tento prístup sektoru zatiaľ prospieva. Niektorí investori možno vedome podporujú rast hodnoty akcií, pričom veria, že dokážu včas odísť, skôr než ich cena začne klesať.

Vinou uvedeného prístupu majú skutočne inovatívne firmy často problém presadiť sa, pretože ich zatienia oportunisti, ktorí nadhodnocujú svoje schopnosti a zaplavujú trh nekvalitnými produktmi umelej inteligencie. Fenomén AI-washingu pripomína dot-com bublinu, takzvanú internetovú horúčku, keď neoverené technologické spoločnosti umelo nafukovali svoju hodnotu na neudržateľnú úroveň.

Súčasný rozruch okolo AI preto môže skončiť podobným pádom. Investori aj zákazníci totiž začínajú byť skeptickí voči prehnaným sľubom, ktoré šíria poskytovatelia umelej inteligencie.

Zhrnutie

Spoločnosť Builder.ai sľubovala používateľom, že si budú môcť „vytvoriť vlastný softvér rovnako jednoducho, ako keď si objednávajú pizzu“. Významní investori vrátane SoftBank a Microsoftu investovali značné prostriedky do jej nástroja Natasha. Napriek pôsobivému životopisu zakladateľa Sachina Dev Duggala však Natasha využívala len jednoduchú technológiu a manuálnu prácu slabo platených vývojárov namiesto skutočnej AI. Wall Street Journal na to upozornil už v roku 2019, no investori aj tak pokračovali vo financovaní firmy. V máji 2025 Builder.ai skrachoval. Ide o ukážkový prípad AI-washingu, pri ktorom startupy využívajú rozruch okolo umelej inteligencie, aby prilákali peniaze, hoci v skutočnosti nijaké prevratné technológie neprinášajú. Výsledkom je strata dôvery v skutočné AI inovácie.