Pre SNS je voľba poštou zo zahraničia pochybná. Mohla by pritom rozhodovať

V minulosti podceňovaná voľba poštou púta čoraz viac záujem politikov, ktorí sa snažia osloviť aj voličov dlhodobo žijúcich v zahraničí alebo tých, ktorí sú tam prechodne v čase volieb z dôvodu pracovnej cesty, štúdia či dovolenky.

Tému voľby poštou odštartoval na konci mája na konferencii spolku Svätopluk predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský. Počas svojho príhovoru prezentoval výhrady práve k takémuto spôsobu hlasovania. Tvrdil, že nemôže byť súčasne bezpečné i tajné. Konferencia bola aj za účasti lídrov vládnych strán.

V čom je problém

Len pár dní po konferencii predseda SNS Andrej Danko na tlačovej besede otvoril otázku hlasovania poštou. Ak by sa podľa neho tento systém nezmenil, pripustil jeho zrušenie. Hovoril o manipulácii a porušovaní princípu tajnosti volieb.

„Je veľmi vážne podozrenie pri hlasovaní zo zahraničia, že je porušovaná anonymita, časová súvislosť aj súkromie tých, ktorí hlasujú. Ak sa nevyrieši ochrana a nezmení sa systém, bude lepšie to zrušiť, pretože dochádza k únikom informácií a mnohým manipuláciám,“ tvrdil Danko. Podľa neho treba zabezpečiť, že ak človek hlasuje v zahraničí, aby o tom vedel len on, a keď sa obálka dostane na Slovensko, aby sa k týmto informáciám nikto skôr nedostal.

Danko za problém považuje, že hlasovanie pri voľbe poštou nie je v rovnaký deň, ako sú voľby na Slovensku, ale v predstihu. S tým súvisí aj to, že voliči tak nemajú všetky informácie pri rozhodovaní, ako ich majú ľudia hlasujúci na Slovensku.

Doteraz sa však neobjavili konkrétne informácie o manipuláciách. Pravdou je, že voľba poštou nie je plnohodnotnou náhradou tajnej voľby, aká je vo volebnej miestnosti, kde je volič za plentou sám a vkladá tam hlasovací lístok do obálky. Takisto pri imobilných voličoch na tajnosť hlasovania do prenosnej urny dohliadajú dvaja členovia volebnej komisie.

Pomer síl pol na pol

Poslanec SNS Roman Michelko povedal, že tému hlasovania poštou otvoria na koaličnej rade. „Ale keď predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok povie, že nie, tak to nemáme šancu presadiť,“ vyjadril sa pre Štandard Michelko.

Podľa neho na jednej strane nejde o tak vysoké počty hlasov zo zahraničia, ktoré by zásadne menili výsledky jednotlivých strán, no môžu byť dôležité v situácii, ak je Slovensko rozdelené približne pol na pol.

„Môže to byť otázka jedného-dvoch poslaneckých mandátov a rozhodne sa o tesnej väčšine,“ dodal poslanec SNS.

Opozícia je pritom tvrdo proti tomu, aby sa hlasovanie poštou zrušilo. „Boja sa hlasov ľudí, ktorých vyhnali zo Slovenska,“ povedal pred časom na adresu koalície predseda hnutia Slovensko Igor Matovič. Podľa neho by prípadné hlasovanie na veľvyslanectvách znížilo volebnú účasť v zahraničí. Pri hlasovaní poštou totiž odpadá cestovanie na zastupiteľské úrady či konzuláty.

Poslanec opozičnej SaS Marián Viskupič sa prihovára za to, aby sa rozšíril tento systém hlasovania aj pri ďalších voľbách, keď to nie je možné. Napríklad v prezidentských voľbách.

Súčasná vláda Roberta Fica sa zaviazala, že vytvorí podmienky pre hlasovanie poštou aj pre voľby prezidenta v roku 2029.

Počty voličov sa znásobujú

Záujemcov o voľbu poštou je pritom čoraz viac. Takúto možnosť majú Slováci od roku 2006, vtedy ju využilo vyše 3 400 ľudí. V roku 2012 tento počet stúpol na sedemtisíc voličov. O štyri roky to už bolo viac ako 17-tisíc ľudí.

Enormný nárast priniesli parlamentné voľby v roku 2020. Zo zahraničia volilo takmer 49-tisíc ľudí. V posledných voľbách v roku 2023 to bolo ešte vyššie číslo. O voľbu poštou požiadalo takmer 73-tisíc voličov. Návratnú obálku vrátilo 80,5 percenta zaregistrovaných voličov zo 104 štátov. Najviac návratných obálok prišlo z Českej republiky (23 486). Nasledovali Spojené kráľovstvo (6 238), Nemecko (5 546) a Rakúsko (5 230). Ľudia hlasovali aj v takých krajinách, ako sú Kostarika, Argentína, Vietnam, Maldivy, Kambodža, Uzbekistan či Vatikán.

Najviac hlasov dostalo v posledných voľbách PS

Zo zverejnených výsledkov volieb v roku 2023 vyplynulo, že najviac hlasov pri voľbe poštou dostalo opozičné PS, a to 35 701 hlasov. Druhou najúspešnejšou stranou bola SaS so ziskom 6 252 hlasov. Hnutie OĽaNO [dnes Slovensko, pozn. red.] volilo 2 208 a KDH 1 920 ľudí. Parlamentná opozícia dohromady získala niečo vyše 46-tisíc hlasov.

Vládne strany ťahali za kratší koniec. Smer dostal 3 531 hlasov, SNS 2 197 a Hlas 1 428, čo bolo spolu viac ako sedemtisíc hlasov.

Sociológ Václav Hřích hovorí, že ešte by musel vzrásť počet voličov zo zahraničia, ktorí sú tam natrvalo, aby sa vedela ovplyvniť rovnováha medzi koalíciou a opozíciou. Podľa neho je to výzva, aby aj iné strany mobilizovali svojich priaznivcov v zahraničí. „Predstava, že sú tam väčšinou len voliči PS, je scestná,“ dodal.