Kauza Dobytkár: Rozpadáva sa obžaloba pri „mega stroji“ na korupciu?

Kauza Dobytkár sa začala vyšetrovať už v roku 2019 a dnes sa považuje za jednu z najrozsiahlejších korupčných afér v Slovenskej republike. Vyšetrovanie sa sústredilo na údajný systém vyberania úplatkov za schválenie dotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), pričom úplatky mali presiahnuť sumu 2,5 milióna eur.

Podľa orgánov činných v trestnom konaní fungoval medzi rokmi 2010 až 2020 systém vyberania úplatkov za schválenie žiadostí o nenávratné finančné príspevky (NFP) pre poľnohospodárov. Kľúčové úlohy v schéme zohrávali sprostredkovatelia, ktorí kontaktovali podnikateľov a zabezpečovali „dohodu“ o úplatkoch, úradníci PPA a Ministerstva pôdohospodárstva, ktorí zabezpečovali schválenie projektov, a následne príjemcovia úplatkov.

Sudca Najvyššieho súdu hovoril o „mega stroji" korupcie

V celej kauze je obžalovaných päť právnických a sedem fyzických osôb. Kľúčovými postavami podľa obžaloby boli bývalý riaditeľ PPA Ľubomír Partika, podnikateľ Peter Kuba, finančník Martin Kvietik a podnikateľ Norbert Bödör, ktorý bol prostredníctvom dvoch samostatných uznesení obvinený z legalizácie výnosov z trestnej činnosti formou spolupáchateľstva.

Polícia v obvinení tvrdila, že mechanizmus fungoval tak, že Partika prijímal úplatky, ktoré následne Kuba legalizoval formou „pôžičiek“ a obchodov s rôznymi firmami.

Sudca Najvyššieho súdu SR Martin Bargel, ktorý v minulosti rozhodol o vzatí Norberta Bödöra do väzby, označil korupčné fungovanie na PPA za „megastroj korupcie a prania špinavých peňazí, niečo neuveriteľné“.

Bödör ako ústredná postava v korupčnej schéme

Je to práve Norbert Bödör, ktorý mal podľa obžaloby stáť v popredí celej korupčnej schémy spolu s finančníkom Martinom Kvietikom, obvineným z prijímania úplatkov. Meno Bödör je mediálne spájané so stranou Smer-SD, a to aj pre štátne zákazky, ktoré jeho firmy v minulosti získali.

V nedávnej minulosti vyvolal podnikateľ rozruch tým, že sa dvakrát objavil na Úrade vlády. Predseda vlády Robert Fico prvú Bödörovu návštevu vysvetľoval tým, že spolu preberali bezpečnosť na straníckych stretnutiach Smeru-SD.

Prokurátor bývalého ÚŠP Rastislav Hruška v obžalobe pôvodne vinil Norberta Bödöra zo spáchania až 83 samostatných konaní, ktorými sa mal dopustiť legalizácie príjmov z trestnej činnosti vo výške 2 760 881,07 eura.

Prokurátor nevedel definovať skutky ani škodu

V súčasnosti však prokuratúra pracuje so „spresnenou“ obžalobou, ktorá už Bödörovi nekladie za vinu 83 skutkov, ale iba jeden. Z pôvodných nezákonne získaných prostriedkov v celkovej výške viac ako 2,5 milióna eur už prokuratúra v spresnenej obžalobe označuje za problematickú len neurčitú sumu, ktorá presahuje 133 000 eur.

Obhajoba obžalovaného podnikateľa pritom na zmätočnú formuláciu pôvodnej obžaloby poukazovala už od začiatku s tým, že prokuratúra nevedela riadne definovať, kedy a čoho sa mal vlastne Bödör dopustiť.

Advokát Marek Para v tejto súvislosti poukazuje aj na konštatovanie senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý pri posudzovaní trvania väzby v tom čase väzobne stíhaného Bödöra uviedol, že OČTK musia „ustáliť a konkretizovať formuláciu skutku tak, aby bol jednoznačný spôsob jeho spáchania“ zo strany obvineného.

Obhajoba totiž namietala nejasnú formuláciu skutkov v obvinení, ktoré ani neobsahovali meno obvineného – s výnimkou jedného. Skutok, ktorý je obvinenému kladený za vinu, musí byť naformulovaný jasne a presne, aby ho nebolo možné zameniť za iné konanie. Práve túto skutočnosť advokát Para opakovane namietal.

Už v danom čase teda nebolo úplne zrejmé, čoho sa mal Bödör dopustiť.

Meno Norberta Bödöra bolo spomenuté iba pri jednom skutku

V skutkoch „pôvodnej“ obžaloby, ktoré boli kladené podnikateľovi za vinu, totiž prokurátor neuviedol meno Norberta Bödöra, ani spôsob, akým ich mal spáchať. Túto skutočnosť označil za „v skutku zvláštnu“ aj senát Špecializovaného trestného súdu, ktorý tak reagoval na námietky obhajoby.

Meno obžalovaného sa spomína iba v jednom z vymedzených skutkov s tým, že mu mal Ľubomír Partika na neznámom mieste v období od októbra 2013 do 9. decembra 2016 v hotovosti odovzdať sumu 2 760 881,07 eura. Tento skutok podľa obhajoby popreli tak Bödör, ako aj Partika, a prokurátor k tomuto tvrdeniu dosiaľ nepredložil žiaden dôkaz.

Bödör mal podľa pôvodnej obžaloby následne milióny odovzdávať do „dispozičnej sféry“ Petra Kubu, no bez toho, aby bolo definované - kedy, kde, koľkými konaniami, v akej výške a akým spôsobom. Peter Kuba je podnikateľ, ktorý je v rámci kauzy Dobytkár obžalovaný z legalizácie výnosov z trestnej činnosti.

Na hlavnom pojednávaní však prokurátor pod tlakom námietok obhajoby pristúpil k zmene skutkovej vety obžaloby, a to dokumentom s názvom „Spresnenie skutkov k obžalobe č. k. VII/3 Gv 106/19/1000-876 zo dňa 03. 08. 2021 v počte 57 strán“.

Spresnená obžaloba popiera predchádzajúce tvrdenia o preberaní úplatku

V tomto „spresnení obžaloby“ došlo k redukcii všetkých 83 skutkov, ktoré boli kladené obvinenému Bödörovi za vinu, na jediný skutok – ten, ktorý v pôvodnej verzii obsahoval aj jeho meno a opisoval preberanie peňazí od Partiku.

Prokurátorom „spresnená“ obžaloba však už nehovorí o tom, že Bödör nejaké peniaze prebral. Nová verzia tvrdí, že pri preberaní peňazí nebol, a že Partika odovzdal peniaze priamo sprostredkovateľovi Kubovi.

V tejto verzii obžaloby prokurátor tvrdí, že Bödör mal z celej sumy vyše 2,5 milióna eur prostredníctvom zložitej legalizačnej schémy a odpredaja obchodného podielu spoločnosti Bokran, s. r. o., získať „nezistenú časť peňazí presahujúcu 133 000 eur“, ktoré mali pochádzať z korupčnej trestnej činnosti.

Udiať sa to malo spôsobom, že právnická osoba, ktorú reprezentoval Peter Kuba, zaplatila za kúpu obchodného podielu spoločnosti Bokran, s. r. o., sumu 16 miliónov eur, v ktorej bolo obsiahnutých aspoň 133 000 eur pochádzajúcich z trestnej činnosti – teda tzv. špinavých peňazí.

Daný predpoklad obžaloby spochybňuje advokát Para. Predmetnú sumu 16 miliónov eur si ponechal obvinený Bödör, čo znamená, že Peter Kuba minul legálnych cca 15 867 000 eur za účelom legalizácie (tzv. prania špinavých peňazí) 133 000 eur z trestnej činnosti. Takáto logika je podľa obhajoby ekonomicky aj právne absurdná.

Generálna prokuratúra v spresnení obžaloby problém nevidí

Generálna prokuratúra zmeny, či spresnenie skutkov, nevidí tak problematicky ako obhajoba obvineného.

Hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová poskytla pre denník Štandard vyjadrenie k spresneniu obžaloby, v ktorom uviedla: „Z dôvodu opakovaných námietok obhajoby N. B., že menovaný obvinený nerozumie podstate skutku, pre ktorý je trestne stíhaný, pristúpil prokurátor k spresneniu formulácie žalovaného skutku s tým, že obžalovaný N. B. je aj naďalej trestne stíhaný pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti na totožnom (avšak spresnenom) skutkovom základe.“

Hovorkyňa vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že:

„Predmetný nelegálny výnos má svoj pôvod vo finančných prostriedkoch získaných korupčnou činnosťou ďalších obvinených v súvislosti so zabezpečovaním úspešnosti žiadostí o nenávratný finančný príspevok na Pôdohospodárskej platobnej agentúre v celkovom počte 83 čiastkových útokov (skutkov pozn. red.) korupčnej trestnej činnosti.“

Z pohľadu Generálnej prokuratúry tak stále platí, že v danej veci bolo uskutočnených celkovo 83 samostatných skutkov korupcie, no nie je zrejmé, komu budú jednotlivé skutky napokon pripísané.

Rozdielne verzie obžaloby

Kauza Dobytkár nadobúda čoraz zvláštnejšie kontúry, najmä vzhľadom na tvrdenia a zmeny v obžalobe zo strany prokuratúry.

Na začiatku stáli dve samostatné obvinenia – z rokov 2020 a 2021 – za legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Bödör mal podľa pôvodnej obžaloby legalizovať viac ako 2,5 milióna eur. Opis skutkov bol však podľa obhajoby nejasný a neobsahoval ani základné zákonom požadované náležitosti – konkrétny čas, miesto, spôsob konania či účasť obvineného.

Až v priebehu hlavného pojednávania, pod tlakom obhajoby a súdu, prokurátor ustúpil a namiesto pôvodných 83 skutkov upravil obžalobu na jediný skutok, pričom zmenil aj tvrdenie o tom, kto mal peniaze prijať a komu boli odovzdané.

Zrazu už nešlo o to, že by Bödör prijal hotovosť od Ľubomíra Partiku a odovzdal ju Petrovi Kubovi. Nové znenie tvrdí, že Partika odovzdal peniaze priamo Kubovi – a účasť Bödöra sa zredukovala na to, že mal predať firmu BOKRAN za 16 miliónov eur, v rámci ktorých sa mal „niekde“ nachádzať bližšie nešpecifikovaný podiel nelegálnych prostriedkov vo výške minimálne 133-tisíc eur.

V pôvodnej verzii obžaloby bol Bödör aktívnym sprostredkovateľom hotovosti. V spresnenej verzii je príjemcom platby za nesúvisiaci obchod, do ktorého mohla byť zmiešaná suma z trestnej činnosti.

Zachovanie totožnosti skutku je mimoriadne dôležité

Ide tak o zásadne odlišnú skutkovú verziu. Mení sa rola obvineného, jeho spôsob konania, ako aj stupeň vedomosti a úmyslu.

Zmena skutkového deja (konkrétnych okolností) v spresnenej obžalobe spočíva v tom, že ide o jedno transakčné konanie (predaj podielu), ktoré nemá priamu súvislosť s pôvodnými 83 skutkami korupcie a nijako nešpecifikuje, akého protiprávneho konania sa mal obvinený dopustiť.

Takto zásadná zmena štruktúry skutku narúša jeho totožnosť. Zachovanie totožnosti skutku je z pohľadu trestného práva pri „spresnení obžaloby“ mimoriadne dôležité, pretože obžalovaný môže byť odsúdený iba za skutok, ktorý je mu kladený za vinu v obžalobe.

Skutok možno modifikovať, no nie pri tak radikálnej zmene okolností, akou je zmena pozície obžalovaného z príjemcu údajných „čiernych“ peňazí na osobu, ktorá predáva obchodný podiel v nesúvisiacej veci. Totožnosť skutku sa posudzuje podľa zhody v základných faktických okolnostiach – času, miesta, konajúcich osôb a podstaty konania.

Na zachovanie totožnosti skutku stačí, ak v skutku, tak ako je popísaný v obžalobe a ako bol zistený na hlavnom pojednávaní, bude zachovaná aspoň totožnosť konania alebo páchateľa. To však v danom prípade neplatí.

Zmenil sa totiž nosný mechanizmus legalizácie – z reťazca hotovostných odovzdaní na „zmiešanú sumu“ pri kúpe obchodného podielu – a zmenil sa aj okruh konajúcich osôb. Bödör bol pôvodne v centre skutkového deja, teraz je mimo priameho zapojenia do korupčnej schémy.

Suma úplatkov musí byť riadne zadefinovaná

Jednou z kľúčových otázok pri dokazovaní viny je aj výška úplatkov. Kým pôvodné obvinenia uvádzali konkrétne úplatky vo výške takmer 2,7 milióna eur, v novom znení sa prokurátor už nespolieha na konkrétnu sumu, ale na to, že „niečo z týchto peňazí“ sa použilo na legalizáciu.

Ak je podmienkou trestnosti legalizácie výnosu z trestnej činnosti škoda určitého rozsahu, musí byť táto pre účely dokazovania jednoznačne zadefinovaná – nie iba predpokladaná v neurčitých termínoch.

Samostatnou kapitolou v tomto prípade bude dokazovanie skutočnosti zo strany prokuratúry, že predaj obchodného podielu mal obsahovať akúsi nejasnú časť peňazí, ktorá pochádzala z korupčnej trestnej činnosti, a kupujúci o tom vedel.

Súdne rozhodnutie je v nedohľadne

Z právneho hľadiska bude podstatné, či súd vyhodnotí tieto zmeny v obžalobe ako zachovanie totožnosti skutku, alebo ako neprípustnú zmenu základných skutkových okolností v neprospech obvineného.

Ak súd dospeje k záveru, že nedošlo len k „spresneniu“, ale k zásadnej zmene celej skutkovej verzie obžaloby, ktorá popiera predchádzajúce tvrdenia prokurátora, môže to znamenať vážne porušenie práva na obhajobu pre nejasnosť skutku.

Verejnosť sa rozhodne nedozvie rozuzlenie tejto veci v podobe súdneho rozhodnutia v blízkom čase – a to napriek tomu, že sa po takmer dvoch rokoch pojednávaní blížila ku koncu.

Člen pôvodného senátu Marián Mačura odišiel na ročnú stáž na Najvyšší súd SR a keďže obhajoba nesúhlasila s novým zložením senátu, celé dokazovanie bude musieť prebehnúť nanovo pred novým senátom. Právoplatné rozhodnutie v tejto veci teda možno očakávať až o niekoľko rokov.

Nepochopiteľné zmeny zo strany prokurátora

Kauza, ktorá vo svojich počiatkoch vyzerala ako mimoriadne dobre zdokumentovaný prípad obrovskej korupcie na najvyšších miestach, dnes pôsobí pre svoje zmeny zo strany prokuratúry minimálne rozpačito.

Mediálne bol celý proces vykresľovaný takmer ako hotová vec.

V skutočnosti samotný prokurátor Hruška, ktorý dozoroval túto kauzu, bol nútený zmeniť zásadné skutočnosti v celej veci, inak povedané - spresniť obžalobu. Nie pod ťarchou zmeny výpovede svedkov alebo inými okolnosťami, ktoré sa počas vyšetrovania prípadu zmenili.

Od počiatku bol prokurátor upozorňovaný nielen zo strany obhajoby, ale dokonca zo strany viacerých sudcov na to, že ním vykresľované skutočnosti v prípade nesedia. Keď už bol nútený konať, zrazu zmenil podstatné prvky v obžalobe tak, aby sedeli aj z hľadiska dôkaznej situácie.

Je na zamyslenie, ako mohol prokurátor od začiatku kauzy nevidieť, že dokázal meno obžalovaného spojiť iba s jedným skutkom, namiesto 83, ktoré mu v celom prípade kládol za vinu. Takisto nepochopiteľné je aj to, ako mohol prokurátor na začiatku tvrdiť, že Bödör prevzal peniaze - úplatky, aby po čase musel priznať, že na toto jeho tvrdenie neexistuje dôkaz.

Ak by existoval, prokurátor by nezmenil popisovaný dej v obžalobe.

Pri mimoriadne mediálne pokrývanej kauze by verejnosť očakávala, že prokuratúra si bude istá tým, ako a koho viní z trestnej činnosti. A nebude po čase prispôsobovať skutky tak, aby to dávalo aspoň nejaký zmysel.

Verejnosti tak ostáva len dúfať, že prokuratúra si je už istá tým, čo a ako sa vlastne malo udiať v najväčšom prípade korupcie v histórii Slovenskej republiky – a že v takej závažnej kauze dokáže priradiť aj konkrétne mená ku konkrétnym skutkom.