Ekonomika ošiaľu

Staré príslovie hovorí, že očakávanie je polovicou radosti – no dnes to vyzerá, že očakávanie je všetko, čo nám ostáva. V ére pozornosti sa tento scenár rýchlo mení na skutočnosť. Či už ide o nový film, najnovší iPhone, športový supertím, memecoiny alebo novú politickú stranu, ošiaľ dnes dosahuje vrchol ešte pred samotným príchodom udalosti.

Fantázia bola vždy neoddeliteľnou súčasťou myslenia investorov. Tak ako včely, ktoré prelietavajú z kvetu na kvet, kým opadnú lupene, aj investori a spotrebitelia neustále naháňajú ďalšiu veľkú príležitosť. Čo sa však stane, keď realita nenaplní očakávania? 

Pokiaľ všetci profitujú, nič sa nedeje. Ako to však býva pri každej bubline, najviac ohrozená je pozornosť a dôvera.

Ošiaľ v histórii

Ošiaľ okolo noviniek však nie je výmyslom súčasnej doby. Holandská tulipánová horúčka zo 17. storočia je dodnes učebnicovým príkladom, ktorý mnohí považujú za prvú špekulatívnu bublinu v histórii. Investori vyhnali ceny cibuliek do nebies, kým neprišla nevyhnutná panika, ktorá zrazila hodnoty späť na zem.

Dejiny sú plné podobných príkladov. Juhomorská bublina z roku 1720 bola skôr podvodom v modernom štýle než skutočným obchodom a pripravila o majetok mnohých ľudí – vrátane Benjamina Franklina. Železničná mánia v 19. storočí zas spôsobila, že investori horúčkovito vkladali peniaze do železničných spoločností, čo vyvolalo masívnu výstavbu v Británii a Amerike. Niektoré železnice naozaj revolučne zmenili dopravu a obchod, no mnohé boli len špekulatívne podniky bez reálnych výnosov. Do polovice storočia viedli nadmerné investície k mnohým bankrotom a finančným krízam, ktoré pripomínali predchádzajúce bubliny.

Keď sa presunieme do startupovej bubliny desiatych rokov nášho storočia, ktorú podporovala aj neustála „blížiaca sa revolúcia“ vo virtuálnej realite, vidíme, že tieto cykly sa stále opakujú v nových podobách. Klimatická hystéria medzitým priniesla vlastnú verziu: ošiaľ založený na strachu, ktorý je možno ešte účinnejší, pretože stavia na úzkosti, nie na optimizme.

Väčšina moderných ošiaľov využíva psychologické slabiny. Jav, ktorý sa označuje skratkou FOMO – strach, že niečo zmeškáme –, a nostalgia ženú spotrebiteľov vpred, najmä keď zažívajú sklamanie. Veď keď sa nič nevyrovná vášmu prvému zážitku, spokojnosť nevyhnutne vyprchá.

Dopamínové slučky sociálnych sietí tento problém ešte prehlbujú: lajky, videá a mémy sú ako prázdne kalórie, ktoré nás nútia donekonečna scrollovať v istej nádeji, no nikdy neprinášajú skutočné naplnenie.

Pre tých, ktorí sa zapojili do ekonomiky ošiaľu, znamená nová definícia práce – odtrhnutá od klasického chápania tvorby pridanej hodnoty, hoci v skutočnosti ide len o inú formu námahy – návrat na začiatok. Oslobodení od starých okov produktivity sa účastníci ošiaľu stali otrokmi pravidiel konceptu, o ktorom dúfali, že ich oslobodí.

Či sa nám to páči, alebo nie, ošiaľ zostáva výbornou stratégiou na zarábanie peňazí. Jeho citlivosť na zmeny v naratíve spôsobuje kolísavosť trhov, no zároveň prináša zisky. Stačí si spomenúť na správu Goldman Sachs z roku 2024 o poklese používateľov ChatGPT, ktorá spôsobila okamžitý prepad akcií. Keď však neskoršie správy ukázali medziročný rast, situácia sa rýchlo upokojila. Investori stavili na naratívy, nie na fakty.

Vlny v reálnom svete

Nejasné príklady z technologických bublín ukazujú, akú silu môže mať ošiaľ v reálnom svete. Dogecoin dlho živoril bez povšimnutia, až kým ho do centra pozornosti nevyniesli tweety Elona Muska. Z hodnoty niekoľkých stotín centu sa dogecoin vyšvihol v máji 2021 na trhovú kapitalizáciu 80 miliárd dolárov, no čoskoro nasledoval prudký pád. Trumpov návrat do úradu ho nachvíľu oživil, no skutočný krátkodobý nárast nastal až vtedy, keď sa Musk stal šéfom úradu DOGE. Tento príklad jasne ilustruje nielen premenlivú povahu ošiaľu, ale aj to, že kryptomeny sú v podstate závislé od príbehov a mýtov – nie od technológie a kódu.

Nie všetky cykly ošiaľu sú ako jazda na horskej dráhe. ChatGPT sa stal najrýchlejšie rastúcou spotrebiteľskou aplikáciou v histórii, keď za dva mesiace dosiahol 100 miliónov používateľov. Spoločnosť McKinsey následne odhadla potenciálnu trhovú hodnotu generatívnej umelej inteligencie na 4,4 bilióna dolárov, čo je viac než HDP Veľkej Británie. Finančná spoločnosť Morgan Stanley išla ešte ďalej a zvýšila túto prognózu na šesť biliónov dolárov.

Po tom, ako sa záujem o obnoviteľné zdroje energie úplne vyčerpal, objavila sa AI ako nový miláčik investorov a nasmerovala karavánu financií na zelenšie pastviny. Tak ako klimatická pohroma, aj obávaná singularita umelej inteligencie sa vždy zdá vzdialená iba šesť mesiacov, no výsledky pre koncových používateľov sú stále pomerne nevýrazné. Nedostatok hardvéru, enormná spotreba energie, halucinácie a „príbuzenské kríženie“ umelej inteligencie zdôrazňujú, že napriek pôsobivým technologickým ukážkam je rozšírené a praktické využitie AI stále v nedohľadne.

Výskumníci z Harvardu David Gray Widder a Mar Hicksová vo svojej správe z konca roku 2024 uvádzajú, že „v mnohých prípadoch LLM [veľké jazykové modely, pozn. red.] nezvládli automatizovať prácu, o ktorej riaditelia s istotou tvrdili, že to dokážu, a namiesto toho často znižujú produktivitu zamestnancov“.

Tí, ktorí poznajú cykly ošiaľu, neboli prekvapení, keď poradenská skupina Gartner vo svojej prezentácii na túto tému koncom roka 2024 označila generatívnu AI jednoznačne za „vrchol prehnaných očakávaní“ a smerujúcu k „údoliu sklamania“. Porovnanie súčasných nádejí v oblasti umelej inteligencie s počiatkami internetu odhaľuje výrazný kontrast medzi vznešenými ambíciami a realitou: od otvoreného šírenia vedomostí až po online trolling a nekonečnú pornografiu.

AI riskuje podobný osud. Namiesto nástupu výnimočnej éry sa môže stať výnimočne efektívnym nástrojom na tvorbu mémov a obsahu OnlyFans. To je aspoň spoľahlivo ziskové.

Opojenie a potom vytriezvenie

Cykly ošiaľu však nie sú v porovnaní s minulosťou len rýchlejšie, ale majú aj závažnejšie dôsledky. Desaťročia posadnutosti zelenou energiou viedli k energetickým nedostatkom v západných ekonomikách. V súčasnosti rozľahlé dátové centrá umelej inteligencie zvyšujú bezprecedentný dopyt po hardvéri a energii, ktorý pravdepodobne pretrvá aj dlho po tom, ako nadšenie z AI opadne.

Ošiaľ teda nevytvára len dočasné bubliny, ale formuje trvalé závislosti.

Zmeškali ste boom umelej inteligencie? Možno je čas investovať do lacnej energie. Či už sa stane ďalším ošiaľom, alebo nie, dopyt po nej bude určite ďalej rásť. Ošiale tu však zostanú a majú skutočný vplyv na trh. Nie všetky sa ukážu ako bubliny, no vždy sa riadia pravidlami naratívov. A kto ovláda naratív, ten ovláda aj ošiaľ.

Zhrnutie

Ošiaľ je dnes menou moderných ekonomík, poháňa investorov a spotrebiteľov od jednej bubliny k druhej, od holandských tulipánov cez dogecoin až po AI. Keď očakávania nahrádzajú realitu, trhy sa stávajú nestabilnými a nafukujú sa strachom, že niečo zmeškáme, nostalgiou a nekonečnými naratívmi. Pod povrchom tohto nadšenia sa však skrýva znepokojivá pravda: očakávania sa len zriedka zhodujú s výsledkami. Dnešné šialenstvo okolo generatívnej umelej inteligencie kopíruje minulé cykly – sľubuje revolučné zmeny, no zároveň riskuje, že skončí pri triviálnych využitiach. Tieto rýchle cykly ošiaľu nie sú len špekulatívne – vytvárajú trvalé závislosti a chaos, ktoré zanechávajú spoločnosť zraniteľnú, keď nadšenie nevyhnutne opadne. Skutočné riziko nespočíva v tom, že zmeškáme ďalší trend, ale v tom, či prežijeme jeho následky, keď sa pozornosť opäť presunie inam.