Agresívny Izrael, zaskočený Irán a dvojznačné veľmoci

Nevyprovokovaný, masívny útok na Irán je ďalším hrubým porušením medzinárodného práva zo strany židovského štátu. Premiér Netanjahu sa snaží využiť situáciu na to, aby Irán trvalo ochromil. USA o izraelských plánoch vedeli, ale nie je zrejmé, či si Trump uvedomuje, aké nebezpečné sú pre americké záujmy. Jednoznačná nie je ani rola Ruska.

Iránska hrozba

Hoci izraelské obavy z Iránu sú odôvodnené, nedávajú mu medzinárodnoprávny dôvod na začatie vojny. Iránska hrozba má pre Izrael dve podoby: zahraničné sily a jadrové zbrane. Izrael dlhodobo čelil tlaku regionálnych hráčov podporovaných Iránom, no v poslednom roku sa mu s podporou USA a monarchiou z Perzského zálivu podarilo všetkých tvrdo zasiahnuť.

Asadov režim v Sýrii sa zrútil, libanonský Hizballáh a palestínsky Hamas sú momentálne oslabené, Husíjov sa síce ochromiť nepodarilo ani USA, ale sú ďaleko a hlavný záujem majú v Jemene. Inými slovami, hrozba zahraničných síl je dnes nižšia ako kedykoľvek v posledných desaťročiach.

Izrael svoju dnešnú agresiu zdôvodňuje iránskym jadrovým programom. Posledných tridsať rokov opakuje, že od nadobudnutia jadrových zbraní delí Irán už len malý krôčik. Inokedy pomerne dômyselná sionistická propaganda sa v tejto veci už dvadsaťpäť rokov obmedzuje na stále opakované tvrdenie, že Irán ich získa v ráde „mesiacov nanajvýš jedného roka“.

Nie je to pravda. Nielenže najvyšší duchovný vodca Chamenejí vydal v roku 2003 náboženský výnos zakazujúci jadrové zbrane ako nemorálne, čo má v iránskej teokracii určitú váhu, ale šéfka amerických spravodajských služieb Tulsi Gabbardová pred niekoľkými týždňami potvrdila, že Irán jadrové zbrane nevyvíja.

Sionistický fanatik na čele ministerstva obrany Pete Hegseth sa ponáhľal s vyjadrením, že má "veľa náznakov", že Irán "smeruje k čomusi, čo sa dosť podobá jadrovej zbrani". Ale ani on sa napriek snahe vyjsť Izraelu maximálne v ústrety neodvážil Irán verejne obviniť z vojenského jadrového programu. O jadrovom programe USA s Iránom intenzívne vyjednávali. Sporili sa o obohacovanie uránu.

Irán trval na vlastnom systéme obohacovania na výrobu paliva do jadrových elektrární. Bol však ochotný mieru obohacovania obmedziť hranicou, ktorá by vylučovala produkciu materiálu pre jadrové zbrane. Rokovania blokovala maximalistická požiadavka USA, aby sa Irán obohacovania uránu úplne vzdal. V USA si pravdepodobne predstavujú, že Irán bude kupovať jadrové palivo od Westinghousu.

Totálna vojna na zvrhnutie režimu

Izraelský útok tieto rokovania ukončil a tiež ukázal, že Irán má dosť dobrých dôvodov, aby jadrové zbrane predsa len získal. Ak by nimi disponoval, Izrael by si na neho netrúfol. Nikto tomu nerozumie lepšie ako Izrael, ktorý si sám pred desaťročiami pokútne s pomocou francúzskych a amerických sionistov a v rozpore so záujmami amerických vlád jadrové zbrane zaobstaral.

Izrael neútočí preto, že by iránska hrozba vzrástla, naopak je menšia ako predtým. Začal totálnu vojnu smerujúcu k zvrhnutiu režimu preto, že Irán považuje za zraniteľnejší ako predtým. Na rozdiel od predchádzajúcich limitovaných útokov či teroristických akcií zaútočil Izrael v piatok ráno na riadiace centrá krajiny, cielene zabil niekoľko kľúčových činiteľov a tiež okolo stovky civilistov.

Pre ďalší priebeh vojny bude určujúce, aké veľké škody je Irán schopný privodiť Izraelu a či Izrael prikročí k útokom na jadrové zariadenia a ropný či plynový priemysel. Takéto útoky by boli pre teheránsku vládu likvidačné, v odpovedi by sa pokúsil: zničiť Izrael, k čomu pravdepodobne chýbajú schopnosti, a zaútočiť na ropné a plynové náleziská arabských chránencov USA, na čo zrejme stačí. Došlo by k ochromeniu celého regiónu a vážnej kríze krajín, ktoré závisia od dodávok plynu a ropy zo zálivu. Európa by mohla zabudnúť na katarský LNG a čakať ďalšiu migračnú vlnu.

Dvojznačnosť USA a Ruska

Dvojakú úlohu hrajú USA. O plánovanom útoku boli nepochybne informované, ak sa na plánovaní priamo nepodieľali. Bez amerických zbrojných dodávok a spravodajských informácií by nebol možný. Na druhej strane s Iránom rokovali. Či len predstierali, že konajú, aby otupili jeho ostražitosť a Izrael ho mohol o to viac zaskočiť?

Zatiaľ hovoria, že s útokom nemajú nič spoločné a že si to Izrael s Iránom majú sami vybojovať, podobne dnes Trump pristupuje ku konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Len Irán varujú, aby neútočil na americké ciele. Ak si Izrael udrží strategickú prevahu, môžu pri tom zostať. Ak by sa Izrael dostal do ťažkostí alebo sa v dôsledku iránskych útokov začali rúcať blízkovýchodní chránenci, zrejme by bokom neostali. Chtiac-nechtiac môžu byť zatiahnuté do rozsiahleho konfliktu.

Ani rola Ruska nie je jednoznačná. Do určitej miery je spojencom Iránu: obe krajiny nedávno uzavreli strategické partnerstvo a iránske drony pomáhajú Rusku na Ukrajine. To však neznamená, že by Rusko chcelo do konfliktu priamo vstúpiť. S Ukrajinou má svojich starostí dosť.

Tiež by mu neprekážalo, ak by sa USA dostali do ďalšej zástupnej vojny, ktorá by ich ešte viac odklonila od Ukrajiny a ktorú by Rusko mohlo živiť dodávkami Iránu. Je schopný Trump, ktorý by sa rád pasoval na globálneho mierotvorcu, na niečo také dohliadnuť? Zatiaľ mierotvorca žne lichôtky Netanjahua, ktorý do sveta hlása, že by sa bez Trumpovho vedenia nezaobišiel.

Dvojznačnosť postoja oboch veľmocí dokladá správa o sobotňajšom telefonáte Putina Trumpovi. Popri Putinovom blahoželaní k narodeninám došlo aj na vojnu. Trump rozhovor pre médiá zhrnul s tým, že Putin hovoril, že by vojna na Blízkom východe mala čoskoro skončiť a že on opätoval, že by čoskoro mala skončiť aj vojna na Ukrajine.

Rusko vyzýva USA na ukončenie vojny s Iránom, USA vyzývajú Rusko na ukončenie vojny s Ukrajinou. Pritom Rusko má záujem o ďalšiu vojnu na Ukrajine takisto málo ako USA o vojnu s Iránom. Iba sledujú také ciele, ktoré bez vojny nemožno dosiahnuť. Ale zatiaľ čo ruské ciele definuje Putin, tie americké pravdepodobne Netanjahu.