„Zvýšenie výdavkov je jediná možnosť, ktorú máme: spoločné bremeno a presunutie ťahu zo závislosti od USA,“ povedal jeden zo zdrojov FT. „Začíname tieto rozhovory, ale je to taká veľká úloha, že mnohí sú ohromení jej rozsahom.“
Čo by museli Spojené štáty spraviť pre vystúpenie z Aliancie
Európski predstavitelia teda počítajú s možnosťou vystúpenia Spojených štátov z NATO. Ak by aj prezident vystúpiť chcel – čo z jeho vyhlásení v skutočnosti nie je až také jasné –, musel by v zmysle článku 13 Washingtonskej zmluvy rok vopred oznámiť úmysel vystúpenia.
„Po dvadsiatich rokoch platnosti zmluvy môže ktorákoľvek zmluvná strana prestať byť zmluvnou stranou jeden rok po tom, ako bolo jej oznámenie o vypovedaní doručené vláde Spojených štátov amerických,“ píše sa v predmetnom článku.
Na domácej úrovni by to však Trump mal o niečo komplikovanejšie. Biely dom by musel tento krok prekonzultovať so zahraničným výborom Senátu USA a s výborom Snemovne reprezentantov pre zahraničné veci. Oba by museli predbežne schváliť návrh na vystúpenie z NATO a predložiť ho na hlasovanie v pléne.
Ako pripomenul týždenník Newsweek, Kongres koncom roka 2023 prijal rezolúciu, ktorá bráni prezidentovi vystúpiť z Aliancie bez súhlasu dvoch tretín senátorov. Druhou možnosťou je samostatné opatrenie schválené kvalifikovanou väčšinou v oboch komorách Kongresu.
Rezolúciu ako súčasť pokračujúceho opatrenia (zákona) o rozpočte pre Pentagón podpísal vtedajší prezident Joe Biden. Za znenie textu hlasoval aj kongresman z Floridy Marco Rubio, ktorý je v súčasnosti ministrom zahraničia.
Trumpovi by stačilo spochybniť článok 5
Tento časovo náročný proces však nie je jedinou možnosťou, ako by sa USA mohli „oslobodiť“ od záväzkov vyplývajúcich z Washingtonskej či Severoatlantickej zmluvy.
Ako pre Newsweek povedal profesor bezpečnostných štúdií David Blagden z britskej Exeterskej univerzity, Trumpovej administratíve by stačilo „zašepkať“, že nedodrží uznesenie článku 5 o spoločnej obrane, a Aliancia by bola „fakticky mŕtva“.
Najčastejšie citovaný článok zmluvy ozrejmuje, že „ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike sa považuje za útok proti všetkým“ a členské štáty majú „prijať také kroky, ktoré považujú za potrebné“. Niektoré európske štáty totiž na svojom území „hostia“ americké jadrové zbrane, hoci rozhodnutie o ich použití je na Bielom dome.
Británia a Francúzsko majú menšie jadrové arzenály tiež, je však otázne, v akých prípadoch by ich nasadili a či by boli ochotné použiť ich ako odstrašujúci prostriedok aj pre iné štáty Aliancie.
„Dôvera, ktorá bola základom vzťahov, sa už teraz začala oslabovať,“ doplnil Neil Melvin, riaditeľ pre medzinárodnú bezpečnosť v think tanku Royal United Services Institute (RUSI). „Myslím, že nejde ani tak o formálny proces odchodu z Aliancie ako skôr o pochybnosti, ktoré sa začínajú vkrádať, či tam USA naozaj budú,“ vysvetlil obavy lídrov.
Trump opakovane naznačil, že USA nebudú brániť štáty, ktoré „neplatia“ to, čo považuje za ich spravodlivý podiel, pripomenul Newsweek. „Ak nebudú platiť, nebudem ich brániť,“ povedal v nedávnych vyjadreniach z Oválnej pracovne. „Nie, nebudem ich brániť.“
V zásade to isté hovoril aj pred voľbami v roku 2024, čo sa stretlo s hrôzou v európskych vládnych kruhoch. Už v prvom funkčnom období v rokoch 2017 až 2021 však avizoval, že hodlá „potrestať“ štáty ako Nemecko, ktoré podľa neho „parazitovali“ na americkom poskytovaní bezpečnosti.
„Mohli by ste sa dostať do veľmi negatívnych scenárov zrady bez toho, aby boli USA formálne mimo NATO, a to je desivá vec, s ktorou musia európske vlády teraz bojovať,“ povedal bývalý prominentný predstaviteľ NATO Edward Hunter Christie.
Dokonca ani pri potenciálnom napadnutí členského štátu nie je prezident USA povinný vyslať americkú armádu na pomoc. Bez súhlasu Kongresu by na dôvažok išlo o protiústavný krok. Ako pripomenula korešpondentka think tanku Brennan Center for Justice, šéf Bieleho domu „musí pred vyslaním armády… získať povolenie Kongresu“.
„Článok 11 Severoatlantickej zmluvy vysvetľuje, že ‚jej ustanovenia [budú] zmluvné strany vykonávať v súlade so svojimi príslušnými ústavnými postupmi‘. V Spojených štátoch to znamená získať výslovné povolenie od Kongresu, ktorý má ako jediný ústavnú právomoc vyhlásiť vojnu a je zodpovedný za vojenské rozpočtové prostriedky a dohľad,“ napísala Katherine Yonová Ebrightová.
Bývalý zástupca námestníka generálneho prokurátora v období Ronalda Reagana Bruce Fein v názorovom článku z roku 2022 pre denník The Hill ubezpečil, že „Rusko pre európskych členov NATO ani zďaleka nepredstavuje vojenskú hrozbu“. Zároveň však vyzval na vystúpenie z Aliancie, ktorá „stratila raison d’etre“ rozpadom Sovietskeho zväzu. Rozširovanie NATO považuje za „provokáciu“ Vladimira Putina, ktorý v jej dôsledku napadol Ukrajinu, a vystúpenie z vojenského paktu podľa neho „vynesie Kongresu Nobelovu cenu za mier“.
Narušenie dôvery stiahnutím vojakov
V Európe je v súčasnosti umiestnených približne 100-tisíc amerických vojakov. Už v minulosti sa objavili správy, že by Trump rapídne znížil ich počet, čo tiež vyvolalo paniku – hoci toto navýšenie uskutočnil exprezident Biden v reakcii na rozpútanie vojny na Ukrajine. V roku 2021 ich totiž bolo len asi 63-tisíc, išlo teda o jeden z najnižších počtov od konca druhej svetovej vojny.
Najviac amerických vojakov je umiestnených v Nemecku, a to takmer 39-tisíc. Z väčšej časti ide o jednotky, ktoré tam rotujú od konca vojny v roku 1945 ako bezpečnostné kontingenty. Ich prítomnosť zároveň bráni Berlínu, aby prijal ústavu, ako o tom hovorí článok 146 Základného zákona.
Desaťtisícové kontingenty sú rozmiestnené aj v Poľsku (14-tisíc), Taliansku (12 600) a Británii (10-tisíc), celkovo na európskom území stojí viac ako 40 základní. Tie sú však „interoperabilné“ s ostatnými armádami NATO – sú teda využiteľné aj domácimi ozbrojenými silami.
Prominentný nemecký denník Handelsblatt koncom mája upozornil, že Biely dom a Pentagón vážne zvažujú stiahnutie väčšiny vojakov USA z Európy v rámci pokračujúcej reštrukturalizácie zjednoteného velenia v Európe a Afrike (USAREUR-AF).
V súčasnosti existujú pod euro-africkým velením samostatné veliace štruktúry pre Európu (EUCOM) a Afriku (AFRICOM), Pentagón však vypracoval plány na ich tesnejšie prepojenie a zníženie personálneho stavu.
Európske a africké velenie by sa podľa Christieho po tejto organizačnej zmene sústredili primárne na „projekciu sily“ na Blízkom východe, čím by odvrátili svoju pozornosť od Ruska. Už na cvičení NATO 1. marca sa Spojené štáty nezúčastnili, pripomenul Newsweek.
USA zároveň 5. marca pozastavili zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou, čo znepokojilo spojencov v NATO, ktorí po novom počítajú s tým, že tento krok by mohol Washington učiniť aj voči nim.
Tento krok Spojené štáty síce zvrátili po rokovaniach USA - Ukrajina v saudskej Džidde 11. marca, obavy medzi spojencami však zostali – najmä v tesnom systéme spoločného spravodajstva, ktorý je známy ako Päť očí (Five Eyes). Ide o koalíciu tajných služieb piatich anglosaských krajín: USA, Kanady, Británie, Austrálie a Nového Zélandu. Traja z piatich členov tejto koalície sú zároveň členmi NATO.
Američania by sa podľa Neila Melvina z RUSI „mohli prestať zúčastňovať na niektorých stretnutiach NATO, najmä na tých, ktoré sa zameriavajú na nasadenie síl alebo podporu Európy“. Európskym členom Aliancie by to „vyslalo silný signál“ o neochote USA brániť ich v prípade invázie.
Tieto pochybnosti o funkčnosti NATO sa môžu ukázať na chystanom samite v holandskom Haagu 24. až 25. júna. Už teraz sa však ukazuje trend, v rámci ktorého sa Američania sústredia viac na Čínu či Blízky východ a rusko-ukrajinskú vojnu sa snažia nechať v gescii Európy.
