Samit G7 o clách, obrane a cenových stropoch. A o červenom koberci pre americkú Godzillu

V kanadskej provincii Alberta sa v pondelok koná samit skupiny G7, siedmich najvýkonnejších ekonomík sveta. V horskom stredisku Kananaskis vystúpia aj prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj či predseda Európskej rady António Costa.

„Najdôležitejším cieľom bude, aby sedem najväčších priemyselných krajín sveta dosiahlo dohodu a prijalo opatrenia,“ povedal nemecký kancelár Friedrich Merz pred svojou prvou účasťou na takomto podujatí.

Zelenskyj pred samitom apeloval na členov tohto neformálneho zoskupenia, aby zvýšili tlak na Rusko v súvislosti s údajným odmietaním mierových snáh. „Tento teror sa stáva čoraz zákernejším,“ povedal Zelenskyj po stretnutí s predstaviteľmi armády. Moskvu zároveň obvinil zo zneužívania pozornosti, ktorá sa momentálne upiera na konflikt Iránu a Izraela, na to, aby útočila na civilnú infraštruktúru.

Ukrajinský líder v príspevku na platforme Telegram vyzval západné mocnosti na sprísnenie cenového stropu na ruský export ropy a aj na ďalšie „represívne“ opatrenia voči ruským bankám a finančnému sektoru.

Na cenový strop ako možnosť obmedzenia ruskej ekonomiky poukázal pred samitom aj ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. Ten navrhol oproti hladine 45 dolárov, ktorú navrhuje Európska únia, zníženie až na 30 dolárov za barel. Reagoval tak na ostreľovanie mesta Kremenčuk.

„Obmedzenie cien ropy na 30 dolárov, nové obmedzenia pre ‚tieňovú flotilu‘ a jej kapitánov a ďalšie sankcie v oblasti energetiky. Zasiahnite Putina tam, kde to bolí – to urýchli mierový proces, a nie mu bráni,“ napísal na sieti X.

Trumpova obchodná vojna proti dlhodobým partnerom

Okrem rusko-ukrajinskej vojny ako hlavnej témy samitov „sedmičky“ sa do popredia dostáva aj obchodná vojna, ktorú 2. apríla rozpútal americký prezident Donald Trump zavedením ciel. Ešte v nedeľu predstavitelia EÚ Trumpa vyzvali, aby „prestal poškodzovať svetovú ekonomiku“ clami.

„Zachovajme spravodlivý, predvídateľný a otvorený obchod medzi nami. Všetci sa musíme vyhnúť protekcionistickým opatreniam – to je dôležitý odkaz, ktorý môže skupina G7 vyslať trhom a svetu,“ povedala šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová na tlačovej konferencii s predsedom Európskej rady Antóniom Costom.

Von der Leyenová vyzvala na „úprimnú diskusiu medzi partnermi z G7, aby sme medzi sebou obnovili pocit stability a predvídateľnosti“, a zdôraznila, že Brusel stále rokuje s Washingtonom o obchodnom prímerí.

Na začiatku oficiálneho programu predostrela predsedníčka európskej exekutívy štyri hlavné priority Bruselu na svetovom javisku. Prvou je „obnova stability a predvídateľnosti“ v globálnej ekonomike, keďže obchodné napätie a neistota brzdia prílev investícií, druhou je diverzifikácia dodávateľských reťazcov a ochrana „citlivých sektorov“ ako oceliarstvo či farmácia.

Treťou prioritou Európy je podľa von der Leyenovej tlak na Rusko. V dôsledku sankcií klesli ruské príjmy z ropy a plynu o 80 percent, vyhlásila a zdôraznila potrebu ďalšej finančnej pomoci Ukrajine. Doplnila tiež, že Únia doteraz na podporu Kyjeva zmobilizovala 150 miliárd eur.

Poslednou prioritou EÚ je podľa šéfky eurokomisie deeskalácia násilia na Blízkom východe. Opätovne vyjadrila podporu Izraelu v „sebaobrane“, hoci vyzvala na diplomatické riešenie konfliktu. Irán podľa von der Leyenovej „nesmie získať jadrovú zbraň“.

Šéf rady, neformálne nazývaný „európsky prezident“, pripomenul, že štáty Únie, ktoré sú členmi NATO, nemôžu zvyšovať výdavky na obranu na Trumpom očakávanú úroveň päť percent HDP, ak sú vystavené následkom obchodnej vojny s USA.

„Toto nie je správna chvíľa na vytváranie neistoty v ekonomike, nie je to správna chvíľa na vytváranie problémov v obchode, pretože my potrebujeme posilniť naše ekonomické základy, Spojené štáty tiež potrebujú posilniť svoje ekonomické základy,“ povedal Costa.

Únia podľa zdrojov denníka Financial Times (FT) plánuje v pripravovanom 18. balíku sankcií zákaz na nové kontrakty na ruský plyn. Využiť má pritom existujúce obchodné zákony, Komisia tento návrh predloží v utorok. Cieľom použitia obchodného práva je aj obídenie možnosti veta zo strany Slovenska a Maďarska, sankcie sa totiž schvaľujú jednomyseľne.

Pre Bratislavu a Budapešť bude udelená výnimka na dodávky ruskej fosílnej komodity do roku 2027, dodal britský denník. Sankcie proti ruskému fosílnemu exportu a cenový strop na tieto suroviny sú takisto témou rokovaní G7.

Červený koberec pre Godzillu

Obchod je témou aj pre kanadského premiéra Marka Carneyho, ako pre FT prízvukovali anonymní kanadskí predstavitelia. Tí vyjadrili obavy z Trumpovho temperamentu, a to obzvlášť v súvislosti s výzvami na pripojenie Kanady ako 51. štátu americkej únie.

„Je to ako pripravovať červený koberec pre Godzillu,“ poznamenal anonymný kanadský predstaviteľ pre britský denník. Financial Times zároveň pripomenul samit z roku 2018, na ktorom sa Trump pohádal s expremiérom Justinom Trudeauom a odmietol podpísať spoločné záverečné komuniké.

Carney preto podľa zdroja z premiérovej kancelárie pripravil niekoľko samostatných dokumentov, aby „sa vyhol diskusiám o jazyku“ textu.

Čiastkové vyhlásenia potvrdil aj americký predstaviteľ, keď pre FT povedal, že Ottawa „spolupracovala s kolegami z G7 na príprave krátkych, akčne orientovaných vyhlásení lídrov“.

„Ešte nikdy sa samit G7 nestretol s toľkými vážnymi, vzájomne prepojenými krízami, s toľkými novými lídrami a nepredvídateľným prezidentom USA,“ doplnil John Kirton z výskumnej skupiny G7 na Torontskej univerzite.

Eskalácia na Strednom východe

Snahy o dosiahnutie dohody o znížení cenového stropu na ruskú ropu aj v prípade, že by sa Trump rozhodol z nej vystúpiť, skomplikoval prudký nárast cien ropy od 12. júna, keď Izrael začal útočiť na Irán, uviedli pre agentúru Reuters dva diplomatické zdroje.

Eskalácia medzi regionálnymi nepriateľmi je na programe dňa, pričom diplomatické zdroje doplnili, že dúfajú, že sa im podarí dosiahnuť aspoň spoločné vyhlásenie, ktoré bude vyzývať na zdržanlivosť a návrat k diplomacii.

„Sme jednotní. Nikto nechce, aby Irán získal jadrovú zbraň, a všetci chcú, aby sa obnovili diskusie a rokovania,“ povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu v Grónsku pred cestou do Kanady. Dodal, že vzhľadom na závislosť Izraela od amerických zbraní a munície má Washington možnosť obnoviť rokovania.

Počas návštevy najväčšieho ostrova sveta sa dotkol aj ďalšej témy, ktorá sa týka Donalda Trumpa – výziev na anexiu Grónska Spojenými štátmi. Macron ponúkol zapojenie francúzskych ozbrojených síl do spoločných cvičení, ktorých cieľom je odstrašenie všetkých pokusov o anexiu.

„Grónsko je predmetom koristníckych ambícií,“ vyhlásil šéf Elyzejského paláca na spoločnej tlačovej konferencii s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou v metropole Nuuk. „Každý si myslí – vo Francúzsku a v EÚ –, že Grónsko sa nesmie ani predať, ani zabrať,“ dodal.

Anexia zo strany USA by podľa Macrona bola „šialeným“ scenárom a vyzval na spoločné cvičenia v arktickom regióne vrátane pobaltských a severských štátov, s Kanadou a dokonca aj s USA.

Trump v sobotu hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a navrhol, že šéf Kremľa by mohol zohrať úlohu sprostredkovateľa medzi Teheránom a Tel Avivom. To podľa Reuters vyvolalo „znepokojenie“ medzi americkými spojencami, a Macron tento návrh razantne odmietol.

Americký prezident v pondelok počas sammitu krajín G7 v kanadskom Kananaskise vyhlásil, že Irán nemá šancu vyhrať vojnu s Izraelom. Taktiež vyhlásil, že by sa Irán mal vrátiť k rokovaniam o svojom jadrovom programe „predtým, ako bude neskoro“.

Toto vyjadrenie adresoval novinárom po stretnutí s kanadským premiérom Markom Carneym. "Musia uzavrieť dohodu, je to bolestivé pre obe strany, ale povedal by som, že Irán túto vojnu nevyhrá a mal by okamžite začať rokovať, kým nie je neskoro," zdôraznil.

(reuters, politico, ft, dpa, tasr, sab)