Prezident nebude v prípade výdavkov na obranu narúšať jednotu NATO, zhodli sa politici

Prezident Peter Pellegrini zvolal na utorok okrúhly stôl k téme navýšenia výdavkov na päť percent HDP, ktoré požaduje Severoatlantická aliancia pod vedením generálneho tajomníka Marka Rutteho.

Pellegrini už začiatkom júna v Litve vyhlásil, že s navýšením výdavkov súhlasí, keďže nechce narušiť konsenzus v NATO. Záväzné stanovisko Slovenska k tejto téme však chcel prebrať spoločne aj s lídrami všetkých politických strán, čo by mu dalo silný mandát na vyjadrenie súhlasu Slovenska na blížiacom sa samite v holandskom Haagu.

Fico hovoril o neutralite Slovenska

Premiér Robert Fico (Smer) rozvíril politickú hladinu, keď hodinu pred zasadnutím u prezidenta o zvyšovaní výdavkov na obranu vyhlásil, že v nezmyselnom čase zbrojenia by Slovensku najviac svedčala neutralita. „Ale bohužiaľ to nie je v mojich rukách,“ povedal. Podľa premiéra všetci hovoria len o vojne. „Kto chce s kým bojovať?“ pýta sa.

Líder PS Michal Šimečka na Ficove slová o neutralite po stretnutí u prezidenta podotkol, že tento krok by znamenal pre Slovensko aj vystúpenie z NATO. Fico sa podľa jeho slov obhajoval tým, že išlo iba o jeho názor.

Progresívci podľa slov svojho predsedu na stretnutí prezidentovi tlmočili, že je potrebné zvyšovať investície do obrany, keďže hrozbu zo strany Ruska považujú za reálnu. „Prezident nepotrebuje mandát, aby súhlasil s navýšením výdavkov. Normálne by však bolo, aby takéto uznesenie vlády pred blížiacim sa samitom bolo,“ ozrejmil Šimečka.

Prezident nebude narúšať jednotu samitu, zhodli sa lídri strán

Šéf KDH Milan Majerský po rokovaní povedal, že zhoda na rokovaní bola v tom, že prezident nebude narúšať závery a jednotu samitu, na ktorý pôjde. „Svet sa nachádza v zložitej situácii a aj my budeme musieť postupne zvyšovať výdavky na zbrojenie,“ tvrdí predseda KDH.

Majerský dodal, že aj keď mala SNS výhrady voči navyšovaniu výdavkov, Slovensko nemôže ostať neutrálne. Ako hovorí, pre KDH je neutralita neprijateľná a jediná istota pre Slovensko je iba v NATO.

KDH preto spolu s ostatnými stranami navrhlo, aby vznikla komisia na kontrolu transparentnosti výdavkov na obranu. Podľa Majerského bude dôležité, či naša krajina bude schopná plniť výdavky na obranu aj v rámci konsolidačných opatrení.

„Či budeme vedieť v horizonte 10 rokov míňať päť percent HDP na obranu je otázne. Závisieť to bude od vlády, ktorá tu bude,“ uzavrel.

Podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga pôjde prezident na samit do Haagu s mandátom, ktorý mu dá oprávnenie hlasovať za zvýšenie výdavkov na obranu. „Tak som to aspoň vnímal, že prezident nechce, aby bola narušená kontinuita Slovenska," povedal.

Po stretnutí u prezidenta sa šéf SaS pozitívne vyjadril aj na adresu ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer), ktorý bol podľa neho otvorený téme komisie na kontrolu výdavkov na obranu. "Je dobré ak tam budú zástupcovia všetkých politických strán, a vznikne jednotný plán, ktorý bude znamenať bezpečnosť pre Slovensko," dodal.

Predstavitelia koaličných strán po stretnutí u prezidenta odišli z prezidentského paláca bez vyjadrenia pre médiá.

Pellegrini: Pri bezpečnosti je spoločný postoj nevyhnutný

Prezident Peter Pellegrini k téme výdavkov zdôraznil, že v politike každej krajiny by mali byť témy, ktoré by nemali polarizovať spoločnosť a politické strany. Podľa neho by sme ako spoločnosť mali nájsť spoločný postoj, ak sa to týka našej bezpečnosti a obranyschopnosti.

Prezident povedal, že od predsedu vlády aj opozície dostal silný mandát na to, aby Slovensko nenarušilo spoločný konsenzus pri navyšovaní výdavkov na obranu. "Na samite sa budeme správať zodpovedne a nebudeme blokovať jeho závery. Avšak, vyjednávať máme do posledného momentu," dodal.

Podľa Pellegriniho budeme na samite presadzovať, aby sa navyšovanie výdavkov na obranu napĺňalo v horizonte 10 a viac rokov, keďže momentálne toho nie sme schopní. Dôležité tiež bude, aby krajiny mali autonómne právo na to, ktoré výdavky budú preferovať.

"Slovensko bude trvať na tom, aby sa navyšovanie výdavkov na obranu rozložilo na čo najdlhšie obdobie v čase a aby výraznou časťou výdavkov do budúcna boli aj projekty duálneho využitia, čiže toho mierového," vysvetlil.

Prezident upozornil, že naši partneri v NATO podľa neho musia tiež pochopiť, že sme na východnej hranici Aliancie a dôležité pre nás budú aj infraštruktúrne projekty. Rozhodovanie o výdavkoch by tiež malo byť plne v rukách suverénnej vlády, ktorá bude v danom momente pri moci, aby bolo jasné, akým spôsobom bude napĺňať tento cieľ.

Výdavky na obranu musia byť podľa hlavy štátu pokrývané len zo zdrojov, ktoré prinesie rast HDP alebo rast ekonomiky našej krajiny. Výraznejšie by sme sa mali zamerať aj na investície do zbrojárskeho priemyslu.

"Slovensko sa stáva rešpektovaným štátom v tejto produkcii, a preto treba navyšovanie výdavkov aj v ostatných krajinách využiť v prospech našej ekonomiky a vytvoriť tak ďalší pilier nášho priemyslu," uzavrel.

Požiadavka okrúhleho stola

Severoatlantická aliancia (NATO) pod vedením generálneho tajomníka Marka Rutteho nedávno navrhla, aby členské štáty zvýšili svoje výdavky na obranu na päť percent HDP. Z toho 3,5 percenta priamo na obranu a 1,5 percenta na súvisiace infraštruktúrne projekty, ako sú mosty či železnice využiteľné na vojenské účely.

Pellegrini sa začiatkom júna na samite Bukureštskej deviatky v Litve pozitívne vyjadril k záujmu Slovenska zvyšovať výdavky na obranu, a to v 10-ročnom horizonte, ideálne o 0,2 percenta HDP ročne.

Premiér Robert Fico na to reagoval slovami, aby prezident zvolal opäť stretnutie politických strán, na ktorom by všetci bez vyhýbania mali povedať svoj názor. Podľa neho totiž daná téma bude prekračovať hranice tejto vlády a bude sa týkať možno nasledujúcich 10 rokov.

Zasadnutie, na ktorom by mali všetky členské štáty NATO súhlasiť s navýšením výdavkov, sa bude konať 24. až 25. júna v holandskom Haagu.