Pápežova návšteva na Slovensku bude z hľadiska zdravotných opatrení prelomová

Na tomto opatrení sa dohodli vláda s Konferenciou biskupov Slovenska. Chcú, aby mal pápež František „pekné spomienky“ na svoju septembrovú návštevu na Slovensku. Týmto krokom sa tiež vytvoria podmienky nato, aby pápeža mohol vidieť čo najväčší počet veriacich.

Naposledy bol pápež František na apoštolskej ceste v Iraku začiatkom marca tohto roku napriek prebiehajúcej pandémii. Pápež František i novinári, s ktorými odletel do Iraku, dostali pred apoštolskou cestou vakcínu. Tá však vo svete nebola ešte natoľko dostupná a v Iraku platili prísne obmedzenia už pred príchodom rímskeho biskupa, a to hlavne lockdown počas celej návštevy.

Niektorí v tom videli príležitosť, aby sa pontifik mohol voľne a s väčším bezpečím pohybovať po krajine. Iní upozorňovali najmä na hrozbu rozšírenia koronavírusu na masových podujatiach s pápežom, keďže sa na neho prišli pozrieť mnohí predovšetkým nezaočkovaní ľudia, ktorí stáli tesne vedľa seba a viacerí nemali rúška. O dva týždne od apoštolskej cesty v krajine naozaj stúpol počet prípadov čínskeho vírusu.

Iná situácia v Iraku

Pontifex počas spiatočného letu z Bagdadu do Ríma odpovedal novinárom aj na túto obavu: „Veľa som premýšľal, modlil sa a nakoniec som urobil rozhodnutie, ktoré skutočne prišlo zvnútra.“

Pandémia v ňom však vyvolala pochybnosti: „Ten, ktorý ma viedol k uvedenému rozhodnutiu, nech sa stará o ľudí. Rozhodol som s vedomím (týchto) rizík.“ Uviedol tiež, že „po mesiacoch uväznenia“ bola táto cesta návratom do života.

Vatikán pred cestou argumentoval, že Irak mal prevažne mladú, odolnejšiu populáciu a nie príliš veľa prípadov nákazy vzhľadom na celkový počet obyvateľov. Cesta sa tiež prispôsobila nevyhnutým zdravotným a bezpečnostným opatreniam.

Bolo to po prvý raz po 15 mesiacoch, čo sa argentínsky pápež dostal mimo Talianska. V pandemickom roku neabsolvoval žiadnu zahraničnú návštevu okrem účasti na konferencii v talianskom meste Bari krátko pred pandémiou. Predtým, v novembri 2019, zavítal do Japonska.

Nebývalé opatrenie v histórii pápežských ciest

Ako prvý začal so zahraničnými cestami mimo Talianska a Vatikánu pápež Pavol VI. Koncom roku 1970 nakrátko navštívil Hongkong, ktorý bol vtedy britskou kolóniou. Bolo to nedávno potom, čo sa objavila takzvaná hongkonská chrípka, ktorá vo svete vyvolala pandémiu. Vypukla v roku 1968 a celosvetovo si vyžiadala podľa odhadov jeden milión obetí, niekde sa spomínajú až štyri milióny. Vo svojej homílii pontifik túto smrteľnú chrípku nespomenul, hoci ešte v roku jeho návštevy stále vo svete zabíjala. Okrem Hongkongu vtedy navštívil aj iné mestá a krajiny.

Pápež Ján Pavol II. absolvoval množstvo ciest, no nie toľko, ako sám chcel. Plánoval navštíviť napríklad Irak, kam napokon nešiel pre neúspešné rokovania s vtedajším lídrom Saddámom Husajnom. Navštívil aj krajiny, kde boli rozšírené rôzne choroby, no jeho cesty sa nekonali v pandemickej situácii. Cesty sa ku koncu pontifikátu nekonali pre jeho zhoršený zdravotný stav.

Ubúdajúce sily aj pre namáhavé apoštolské cesty najmä mimo Európy primäli rezignovať pápeža Benedikta XVI.