Rozhodnutie o novele ústavy padne v jeseni. Otázkou je, či a koho koalícia presvedčí

Ferenčák v utorok počas dňa vyhlásil, že sa pri hlasovaní o 17:00 nebude prezentovať. Jeho hlas je pritom rozhodujúci. Nikto však dnes nedokáže predpovedať, v akom stave bude koalícia na jeseň a takisto aj pomery v opozícii, aby sa našlo nevyhnutných 90 hlasov.

Ferenčákov pokus

Poslanec Ferenčák zároveň žiada čas na získanie podpory pre svoj pozmeňujúci návrh, aby na schválenie zmien v ústave bolo v budúcnosti aspoň 100 potrebných hlasov zo 150 poslancov parlamentu, teda dve tretiny. Teraz sa vyžadujú hlasy prinajmenšom 90 poslancov. „O zvýšenie kvóra sa pokúsim," potvrdil Štandardu.

Ferenčák pred pár dňami pre denník Štandard povedal, že je potrebná otvorená diskusia a rešpekt k ústave, ktorá by nemala podliehať častým zmenám, čo sa podľa neho na Slovensku deje. Chce, aby sa hľadala dohoda a dosiahlo sa čo najvyššie kvórum na jej schválenie.

Predseda klubu Smeru Ján Richter vyhlásil, že v strane sú pripravení ďalej rokovať o podpore. „Budeme naďalej trpezlivo hľadať spôsob, ako dospieť k úspešnému koncu, a to je minimálne 90 hlasov a schválenie novely ústavy v národnej rade v mesiaci september,“ oznámil Richter.

S Ferenčákom chcú v koalícii ďalej rokovať. Šéf klubu Smeru však naznačil, že Ferenčák nemusí zostať v predsedníctve Hlasu. Strana bude mať totiž cez víkend snem. „To sú všetko vplyvy, ktoré môžu postoj pána Ferenčáka istým spôsobom ovplyvniť, ale pre nás je stále vládny poslanec,“ priblížil Richter.

Čo sa zmení do jesene?

Otázkou je, aké sú možnosti na získanie širšej podpory v radoch opozície pre vládny návrh novely ústavy, ktorá by mohla byť z veľkej časti dielom KDH. Vláda sa totiž inšpirovala niektorými návrhmi kresťanských demokratov. Nateraz je predpoklad, že koalícia by akceptovala aj pozmeňujúce návrhy, s ktorými prišiel poslanec KDH Ján Horecký.

Je zrejmé, že ústavné zmeny nepodporia opozičné strany PS, SaS a ani hnutie Slovensko. Opakovane to dali najavo v predchádzajúcich dňoch. Nič na tom nemení ani vystúpenie lídra Slovenska Igora Matoviča v pléne parlamentu, ktorý sa zastal KDH. Hovoril, že mu „liezlo na nervy, že niekto si tu obtiera baganče o kresťanov a konzervatívcov“ na Slovensku len preto, lebo chce presadiť svoju agendu.

KDH môže dodať pre ústavné zmeny najviac deväť hlasov bez poslancov Františka Mikloška a Františka Majerského. Obidvaja odmietajú hlasovať za vládny návrh, s ktorým prišiel premiér Robert Fico. Ich vyjadrenia svedčia o tom, že svoj postoj by nemali meniť ani do budúcnosti a možno ich vnímať ako zásadné.

Výsledok preto môže byť taký, že viac hlasov pre novelu ústavy nebude, a tak ako v súčasnosti sa aj na septembrovej schôdzi môže zase hrať už len o hlas poslanca Ferenčáka.

Pomery v parlamente ukazujú, že potrebné hlasy chýbajú v koalícii i v KDH. Kto teda nedodal dostatok hlasov, môže KDH vytknúť koalícii, ale aj naopak.

Zaskočený Smer

Poslanec Richter poznamenal, že František Majerský „nás nepríjemne prekvapil“. V Smere nevedeli, že vládny návrh novely ústavy nepodporí. Dozvedeli sa to prostredníctvom médií.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) odmietol, že by obvinil Františka Majerského z korupcie. Tvrdí, že v pondelok počas debaty v parlamente len vyslovil úvahu, či Františka Majerského nejakým spôsobom nezískali, keď v pondelok opoziční poslanci z PS a SaS „veľmi zastrašujúcim spôsobom“ vyvíjali tlak na poslancov KDH, aby sa nepripojili k Smeru.  

V reakcii na to František Majerský vyhlásil, že ho nikto nekorumpoval, rozhodol sa slobodne a dobrovoľne a na svojom rozhodnutí trvá. Vyjadrenia Gašpara o tom, že si myslí, že ho niekto „kúpil“ alebo zastrašil, považuje za úsmevné.

„Keby to pán Gašpar povedal mimo parlamentu, tak na neho podám trestné oznámenie. Ak má nejaké dôkazy, nech ich predloží. On vie, prečo to povedal v parlamente, lebo tam platí imunita na vyjadrenia,“ povedal František Majerský. Na margo toho, či zmení svoj názor na hlasovanie o ústave počas leta, povedal, že sa rozhodol dávnejšie a svoje rozhodnutie meniť nebude.

Opozičnej SaS sa podarilo získať do svojich radov niekdajšiu poslankyňu KDH Martinu Bajo Holečkovú. Samotný Majerský v utorok médiám povedal, že do iného poslaneckého klubu neodchádza. Za predčasné považuje hovoriť, že by odišiel z politiky.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) zachytil vyhlásenie predsedu KDH Milana Majerského, že je na svedomí premiéra Roberta Fica, aby zabepečil 90 hlasov. „Dúfam, že sa na mňa za to kolegovia z KDH neurazia, že si trošku čistia ruky od problému, ktorý majú vo svojom klube,“ podotkol. Podľa neho nemožno zodpovednosť prenášať na Fica.

Smer vraj neprehrá

Podpredseda klubu Smeru Dušan Jarjabek skonštatoval, že nech sú požiadavky Ferenčáka akékoľvek, Smer na tejto téme nemôže prehrať.

„Ústavný zákon buď prejde, alebo neprejde. Podľa pondelkovej debaty v parlamente bolo vidieť, ako je všetko rozbité. Politická žiarlivosť ide do takých neuveriteľných rozmerov medzi PS a SaS kontra KDH, ako keby všetci rozmýšľali o tom, kto sa dostane do izolácie a kto pôjde do vlády. Pokojne v tej izolácii môže zostať PS,“ povedal Štandardu Jarjabek.

Pozmeňujúce návrhy KDH a Kresťanskej únie parlament odobril

Definitívne hlasovanie o vládnom návrhu sa síce odložilo na jeseň, plénum parlamentu však podvečer schválilo doplňujúce návrhy KDH a Kresťanskej únie k ústave, ktoré predložil Ján Horecký. Nepodporili ich poslanci Mikloško a Ferenčák. Neboli prítomní. Naopak, František Majerský bol za.

Ústava sa má doplniť o zákaz surogátneho, teda náhradného materstva. Konkrétne, že „dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje“. Znamená to, že sa zakazuje uzatváranie dohôd, na základe ktorých sa žena zaväzuje vynosiť a porodiť dieťa s úmyslom, že po pôrode dieťa odovzdá inej osobe alebo osobám a nevstúpi do právneho postavenia rodiča.

V ústave má byť tiež nový odsek, že „rodičmi dieťaťa sú matka a otec, matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž“. Podľa KDH je cieľom ústavne zakotviť tradičné chápanie rodičovstva a zabezpečiť stabilitu rodinnoprávnych vzťahov. Nie je tým dotknuté náhradné rodičovstvo v zmysle inštitútov rodinného práva.  

Podľa schváleného pozmeňujúceho návrhu KDH má ústava stanoviť, že SR uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy.

Do ústavy sa malo pôvodne včleniť právo rodiča rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese v školách a školských zariadeniach, ak je nad rámec štátneho vzdelávacieho programu. Túto vetu z vládneho návrhu novely poslanci po iniciatíve KDH vypustili, pretože je neurčitá a môže spôsobovať výkladové nejasnosti.

Vzdelávanie a výchovu v oblasti intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu. Ide o znenie, ktoré presadila vláda.

Rovnako by mal pribudnúť nový ústavný text na základe návrhu KDH, že vzdelávanie zamerané na ochranu zdravia, telesnú integritu a prevenciu zneužívania tvorí súčasť všeobecného vzdelávania detí v podobe primeranej ich veku. KDH to odôvodnilo tým, že súčasťou všeobecného vzdelávania ako napríklad v predmete biológia, prvouka, etická výchova, občianska náuka, výchova k zdraviu, ktoré poskytujú informácie o ľudskom tele, zdraví, hygienických návykoch, ochrane pred násilím a zneužívaním, nepodliehajú požiadavke predchádzajúceho súhlasu zákonného zástupcu.  

Poslanec Marián Čaučík z KDH nepresadil návrh, že „právo na výhradu vo svedomí sa zaručuje“. Parlament odmietol aj zámer Hlasu vypustiť z ústavy, že Slovensko je jedným volebným obvodom.

Kolíková odkazuje na obavy eurokomisie

Opozícia tvrdí, že zmena ústavy môže naraziť na odpor v Bruseli. Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) uviedla, že minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) nebol ochotný transparentne informovať poslancov o postoji Európskej komisie. Obrátila sa preto na eurokomisára pre spravodlivosť Michaela McGratha listom so žiadosťou o informáciu, ako komisia vníma zmeny ústavy.

„Eurokomisár pre spravodlivosť v liste jasne uviedol obavy komisie, že zmena ústavy znamená porušenie európskeho práva pre popretie princípu jeho zvrchovanosti nad národným právom,“ napísala Kolíková na sociálnej sieti.

Európska komisia podľa opozičnej poslankyne jasne povedala slovenským úradom, že navrhovaná novela ústavy tak, ako bola prijatá v prvom čítaní v apríli tohto roka, vyvoláva obavy v spojitosti s princípmi nadradenosti európskeho práva.

Minister Susko v pondelok poslancom tvrdil, že eurokomisár vyjadril obavy o prednosť európskeho práva v súvislosti s novelou ústavy, ale urobil tak bez podrobností. Návrh novely ústavy podľa ministra nezasahuje do prednosti práva EÚ alebo medzinárodných organizácií.

Susko v utorok povedal, že ho zaskočila odpoveď eurokomisára poslankyni Kolíkovej. Komisárovi EÚ poslal rezort spravodlivosti znenie vládneho návrhu novely ústavy v marci a odpoveď prišla pred pár dňami. Podľa ministra na otázku Kolíkovej  z pondelka dostala poslankyňa odpoveď na druhý deň, v utorok. „Toto len ukazuje, akým spôsobom Európska komisia komunikuje a váži si komunikáciu s vládou a so súčasnou opozíciou,“ uzavrel minister.