Ako na horskej dráhe. Švajčiarski hodinári vzdorujú pokroku, cestou je luxus

Švajčiarsky hodinársky priemysel vznikol v Ženeve v polovici 16. storočia a postupne sa rozšíril do celého regiónu Jura vo Švajčiarsku.

Pred rokom 1920 boli náramkové hodinky zriedkavé a väčšina ľudí dávala prednosť tým vreckovým. Tí, ktorí inovovali ako prví vrátane spoločností Rolex a Cartier, sa na hodinárskom trhu stali priekopníkmi.

Po prvej svetovej vojne začala spoločnosť Rolex a ďalšie švajčiarske značky inovovať a vytvárať hodinky, ktoré boli presné a spoľahlivé. Počas nasledujúcich desaťročí tieto spoločnosti zaviedli funkcie, ktoré sú známe dnes: zapečatené a automatické hodinky.

Počas druhej svetovej vojny vyrábali švajčiarske značky hodinky pre rôzne armády. Bola to technologicky náročnejšia vojna ako prvá svetová vojna, ktorá si vyžadovala oveľa väčšiu presnosť. Napríklad spoločnosť Rolex bola kľúčovým dodávateľom britského kráľovského letectva.

Keďže Švajčiarsko zostalo počas druhej svetovej vojny neutrálne, hodinky sa dostali aj na hlavný trh v Spojených štátoch.

Značky ako Rolex a Omega mali po vojne veľký úspech. Rolex posielal hodinky americkým prezidentom, Omega dodávala hodinky astronautom NASA.

Koncom 50. a začiatkom 60. rokov 20. storočia nástup kremennej technológie výrazne zmenil priemysel. Quartzové hodinky poháňané batériami s kremennými kryštálmi ponúkali bezprecedentnú presnosť, čím dramaticky zmenili dynamiku trhu. Nové hodinky budú výrazne lacnejšie a ešte presnejšie.

Do roku 1978 quartzové hodinky predbehli švajčiarske mechanické hodinky, čím sa tamojší hodinársky priemysel dostal do "quartzovej krízy". V dôsledku toho zanikli mnohé slávne švajčiarske hodinárske domy. V 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia klesol počet hodinárov v krajine z 1 600 na 600.

Kríza však sformovala kontúry dnešného švajčiarskeho hodinárskeho priemyslu.

Rolex dnes napríklad ťaží z toho, že sa rozhodol neprechádzať na quartzové hodinky. Možno preto, že ich vedie nadácia, nemali záujem ponáhľať sa s novou technológiou a rozhodli sa pokračovať vo výrobe svojich mechanických hodiniek.

Iné značky, ako napríklad Omega, sa pokúšali vstúpiť na trh, no stali sa veľkým neúspechom a stratili svoje dominantné postavenie na trhu.

V snahe prežiť sa dve najväčšie švajčiarske hodinárske skupiny rozhodli v roku 1983 zlúčiť a vytvoriť skupinu Swatch Group. Toto hnutie umožnilo oživenie švajčiarskeho hodinárskeho priemyslu. Dnes je Swatch Group najväčším výrobcom na svete.

Špičkové hodinky sa postupne stali vysoko cenenými v aukčných domoch. Hodinky ako Daytona, ktoré nosil Paul Newman, sa predali za 17,8 milióna dolárov.

V súčasnosti 50 najväčších švajčiarskych značiek hodiniek vyrobí viac ako 15 miliónov hodiniek ročne, čím dosahuje veľkoobchodnú trhovú hodnotu na úrovni 33 miliárd eur.

Luxusné značky ako Rolex, Patek Philippe a Audemars Piguet sa zameriavajú výlučne na limitovanú produkciu mechanických hodiniek, neustále zvyšujú ich ceny a obmedzujú ponuku svojich výrobkov, aby nikdy nedosiahla úroveň dopytu.

Napriek konkurencii, ktorú predstavujú inteligentné hodinky, zostáva luxusný segment silný. Vývoz švajčiarskych hodiniek je približne o 20 percent vyšší ako v roku 2015 a od pandémie zaznamenáva pozitívny trend.

Podľa regiónov zostávajú najväčším trhom USA, ktoré predstavujú 17 percent celkového vývozu, zatiaľ čo ázijské krajiny ako Čína, Japonsko, Hongkong a Singapur predstavujú bezmála tretinu celkového vývozu.

Spoločnosť Morgan Stanley odhaduje, že najväčším hráčom v odvetví je Rolex, na ktorého pripadá približne jedna tretina celkových príjmov odvetvia. Najvýznamnejšie značky podľa jednotkového predaja a tržieb sú Rolex, Cartier, Omega, Patek Philippe a Audemars Piguet.

Pred uvedením hodiniek Apple Watch na trh existovali len špecializované fitness hodinky určené najmä pre bežcov a triatlonistov.

Spoločnosť Apple vytvorila nový trh, ktorý priamo konkuruje tradičným náramkovým hodinkám: inteligentné hodinky. Teraz inteligentné hodinky sledujú náš spánok, spálené kalórie a vďaka nim sme stopercentne prepojení s notifikáciami.

Keďže na hodinky používame len jedno zápästie, inteligentné hodinky vytlačili najmä lacnejšie hodinky, ale aj časť prémiových hodiniek.

Od uvedenia hodiniek Apple Watch na trh v roku 2015 a vzniku inteligentných hodiniek sa trh luxusných hodiniek s cenovkou nad tritisíc frankov (približne 3 200 eur) zvýšil z 1,6 milióna kusov na vyše dva milióny kusov v roku 2024.

Vývoz švajčiarskych hodiniek s cenou nižšou ako 500 frankov (533 eur) sa však v tom istom čase znížil o viac ako polovicu, zatiaľ čo prémiových kusov s cenovkou niekde medzi tým sa predalo o 25 percent menej.

Viaceré spoločnosti zaznamenali od roku 2015 jasný pokles tržieb. Príkladom je aj Swatch Group, ktorej sa to stalo napriek tomu, že vlastní značku Omega, ktorá je trojkou v švajčiarskom hodinárskom priemysle.

Najviac však trpia (na švajčiarske pomery) nízkorozpočtové značky ako Tissot, Longines či Tag Heuer. Ak sa totiž spotrebitelia musia rozhodnúť medzi mechanickými a inteligentnými hodinkami, ktoré stoja približne rovnako, zväčša uprednostnia funkčnosť, pretože táto cenová kategória hodiniek neposkytuje žiadny status.

Na číslach je dobre vidieť, že pre skutočne luxusné značky nie sú inteligentné hodinky vo väčšine prípadov priamym konkurentom. A od uvedenia hodiniek Apple Watch sa ich popularita v odvetví high-end iba zvýšila.

To, že Apple Watch pre mnohých ľudí nosenie hodiniek spopularizovali, môže paradoxne v konečnom dôsledku prospievať luxusným značkám ako Rolex. Časť ľudí, ktorí predtým nezvykli nosiť hodinky, môže totiž časom prejsť od inteligentných hodiniek k tým luxusným, ktoré im vo vysokých biznisových kruhoch vylepšujú imidž.