Na Blízkom východe lietajú vzduchom milióny dolárov. A nejde o metaforu

„To, čo ste pred chvíľou počuli, boli upozornenia, že nám o pár minút bude húkať siréna, pretože na nás bola vypálená balistická raketa z Jemenu. Za milión dolárov,“ vraví v jednom z mnohých instagramových príspevkov Slovenka žijúca v Izraeli. S iróniou v hlase poznamenáva, že tie peniaze mohli dať radšej hladujúcim deťom.

Táto premisa však neplatí len pre Jemenčanov, ale pre všetkých účastníkov konfliktu. Po tom, ako Izrael minulý týždeň masovo zaútočil na Irán, si krajiny vymieňajú stovky rakiet a pokladnice oboch štátov sa rýchlo vyprázdňujú. Samozrejme, zatiaľ len pomyselne, keďže sa pri útoku i obrane využívajú existujúce zásoby. Tie však bude treba postupne nahrádzať, čo je poriadne drahá záležitosť.

Práve schopnosť vyrábať, platiť a následne efektívne využívať arzenál zbraní je jedným z faktorov, ktoré budú významným spôsobom ovplyvňovať to, ako dlho bude táto horúca fáza konfliktu pretrvávať.

Izrael ovláda nebo nad Iránom

Prvé dni ďalšej vojny na Blízkom východe ukázali niekoľko vecí.

Po prvé, Izrael útok dlho starostlivo plánoval. Exekutíva bola mimoriadne efektívna, keď zabil viacerých iránskych jadrových fyzikov, ako aj najvyšších predstaviteľov armády a Iránskych revolučných gárd.

Príslušník štátnej bezpečnosti denníku Times of Israel povedal, že agenti tajnej služby Mosad prišli s podobnou taktikou ako nedávno Ukrajina. Do Iránu prepašovali dronové platformy, ktoré potom zničili viaceré iránske systémy na odpaľovanie rakiet.

Okrem toho do krajiny údajne dostali aj ďalšie presné zbraňové systémy, ktoré vyradili iránsku protivzdušnú obranu. Celú operáciu dobre popísal americký denník Wall Street Journal.

Práve ona bola základom na získanie drvivej leteckej prevahy. Pri útokoch sa izraelské stíhačky voľne pohybujú v iránskom vzdušnom priestore a s precíznosťou zasahujú vojenské objekty, jadrové zariadenia a ľudské ciele.

Poradca pre národnú bezpečnosť Cachi Hanegbi konštatoval, že piloti môžu operovať nad Teheránom vďaka zničeniu „desiatok a desiatok“ protivzdušných batérií.

Útok takéhoto rozmeru však nebol lacnou záležitosťou. Brigádny generál v zálohe a zároveň bývalý finančný poradca náčelníka generálneho štábu Izraelských obranných síl (IDF) Re'em Aminach kalkuluje, že prvé dva dni ofenzívy stáli Izrael okolo 600 miliónov dolárov.

Vďaka vysokej efektivite a úspešnosti však boli napáchané škody na druhej strane omnoho väčšie. Brániť nebo je obvykle niekoľkonásobne nákladnejšie než rakety odpaľovať. Portál Global Defense News napríklad odhadol, že minuloročný aprílový útok stál Irán zhruba sedemkrát menej, než zaplatil Izrael za svoju protivzdušnú obranu.

Náklady sú pritom o to väčšie, že Irán nevyplytval len drahú muníciu do svojich systémov protivzdušnej obrany, ale Izrael mu zničil viacero celých zariadení. Škody zatiaľ nie sú vyčíslené, no nebude žiadnym prekvapením, ak sa budú pohybovať v niekoľkých miliardách dolárov.

Izrael nedosiahne svoj cieľ bez USA

Napriek úspešnej ofenzíve a následnej dominancii však prvé dni ukázali aj to, že Izrael nebude schopný svojpomocne vyradiť iránsky jadrový program, čo bol jeho hlavný cieľ, pokiaľ mu nepomôžu Spojené štáty so strategickými bombardérmi, ktoré môžu zhodiť muníciu schopnú preniknúť hlboko pod zem.

Obe zariadenia, v ktorých sa obohacuje urán, respektíve ich kľúčové časti, sa totiž nachádzajú pod zemou. Andreas Krieg, bezpečnostný expert z King's College v Londýne, pritom konštatuje, že aj najťažšie americké bomby určené na ničenie bunkrov by do nich nemuseli preniknúť.

Ochrana izraelského neba je drahý špás

Odpoveď Iránu na izraelský útok je zatiaľ výrazne anemická. Z pochopiteľných dôvodov.

Washington Post uvádza, že Izrael pri prvom útoku zničil alebo poškodil zhruba tretinu platforiem na odpaľovanie rakiet, ktoré sú schopné doletieť na jeho územie.

Irán mal predtým takýchto projektilov podľa odhadov rôznych zdrojov okolo dvetisíc. Izraelskí spravodajskí dôstojníci odhadli, že náletmi časť z nich zničili. Experti však upozorňujú aj na možné tajné zásoby v podzemných skladiskách.

Teheránu však okrem toho komplikuje ofenzívu izraelská prevaha v jeho vzdušnom priestore, keďže stíhačky výrazne limitujú schopnosť iránskych síl odpaľovať rakety.

Intenzita iránskych útokov tak od piatka (13. júna) výrazne klesá. Po vypálení viac ako 150 rakiet v noci na sobotu ich Irán vypálil v utorok popoludní len desať. Dohromady ich na Izrael letelo od konca minulého pracovného týždňa približne 400.

Stále to však pre židovský štát predstavuje problém. Hoci Irán ani zďaleka nezasahuje ciele tak efektívne ako Izrael (protivzdušná obrana zničila približne 90 percent rakiet), vyťahuje mu z vreciek všetky obranné tromfy a robí mu dieru do mešca.

Popredný izraelský finančný denník Marker uviedol, že protiraketová obrana môže Izrael stáť denne aj 300 miliónov dolárov, čo sa zhruba zhoduje s číslami, s ktorými pracoval záložný brigádny generál Re'em Aminach. Na lepšiu predstavu, týždeň obrany si vyžaduje 0,4 percenta izraelského HDP.

Je to spôsobené najmä tým, že aj keď sa izraelská protivzdušná obrana skladá z viacerých „vrstiev“, balistické rakety vypálené z iránskych území vzdialených cez tisíc kilometrov zachytáva najmä drahý systém Arrow, ktorého antibalistická strela stojí okolo troch miliónov dolárov, čo je v priemere zhruba trojnásobok ceny iránskych rakiet.

A tak zatiaľ čo piatkový útok Iránu vyšiel tamojšiu pokladnicu podľa Jerusalem Post na viac ako 200 miliónov dolárov, izraelská obrana stála minimálne dvakrát toľko.

Tlak na prímerie

Navyše americkí predstavitelia už denníku Wall Street Journal povedali, že Izraelu kľúčové strely Arrow 2 a Arrow 3 dochádzajú a do konca týždňa bude pravdepodobne nútený starostlivo vyberať, ktorú iránsku raketu chce zachytiť.

According to a U.S. official who spoke with the Wall Street Journal, Israel is beginning to run low on “Arrow-2/3” Missile Interceptors, which have been used to shoot down hundreds of ballistic missiles fired by Iran and the Iranian-backed Houthis in Yemen since Friday, with the… pic.twitter.com/1I90GpBYwJ

— OSINTdefender (@sentdefender) June 18, 2025

Systémy protivzdušnej obrany Železná kupola (Iron Dome) či Dávidov prak (David’s Sling) sú totiž určené na zneškodňovanie projektilov a dronov s krátkym až stredným doletom do 70, respektíve 300 kilometrov. Rovnaká premisa platí aj pre najnovší projekt laserovej obrany s názvom Železný lúč (Iron Beam), ktorý izraelská armáda ešte nenasadila do ostrej prevádzky.

A hoci sú americké systémy THAAD, rozmiestnené v Izraeli, určené aj na zachytávanie balistických rakiet, majú obmedzené pokrytie a vysoké prevádzkové náklady, čo z nich robí skôr doplnkové riešenie k systémom Arrow.

Irán pritom postupne vyťahuje aj svoje najničivejšie zbrane, ktoré sú schopné prekonávať aj pokročilú izraelskú obranu. V stredu Teherán vyhlásil, že v poslednej vlne vyslal na Tel Aviv aj hypersonické rakety Fattáh, ktoré sú schopné letieť rýchlosťou viac ako šesťtisíc kilometrov za hodinu.

Aj preto prichádzajú dobre informovaní experti so záverom, že bez dodávok zo Spojených štátov alebo zapojenia USA môže Izrael podľa niektorých odhadov udržať svoju raketovú obranu 10 až 12 dní, ak bude Irán naďalej útočiť rovnakým tempom.

Izraelský expert Tal Inbar poznamenáva, že v roku 2014 Izrael hľadal prímerie s Hamasom niekoľko dní predtým, ako mu došli protivzdušné rakety. Vraví, že podobný scenár by sa mohol zopakovať aj tentoraz.