Obnova, akú sme nezažili. Majitelia rodinných domov dostanú na zateplenie polovicu peňazí od štátu

Minulý týždeň predložila Európska komisia (EK) plán Fit for 55. Je to veľmi ambiciózny zámer, ktorý ráta do roku 2030 so znížením emisií o 55 percent oproti roku 1990 a zároveň s uhlíkovou neutralitou do roku 2050. Ak sa uplatní, s čím možno počítať pri budovách?

V rámci balíčku Fit for 55 predstavila Európska komisia 13 legislatívnych návrhov, ktoré chce v najbližšom roku schváliť v spolupráci s Európskym parlamentom a Radou EÚ, teda členskými štátmi. Pomerne významná časť sa venuje budovám. Sektor budov z pohľadu dosahovania cieľov Únie, ale aj národných cieľov je naozaj významný. Sú tu tri, štyri kľúčové návrhy, ktoré sa budú dotýkať budov pomerne výrazne. Jednou z najvýznamnejších revízií, ktoré nás čakajú, je revízia smernice o energetickej efektívnosti. Tá sa výrazne zameriava na budovy a najmä na obnovu verejných budov. V súčasnosti platí povinnosť pre všetky členské štáty, že musia každoročne obnovovať tri percentá všetkých štátnych budov. V rámci navrhnutej smernice sa navrhuje, že táto povinnosť sa rozšíri na úplne všetky verejné budovy.

Koľko teraz renovujeme ročne na Slovensku?

Ak sa pozrieme na celý segment budov, nemôžeme hovoriť, že máme optimálne tempo. Na Slovensku dosahujeme pri verejných budovách jedno percento, pri rodinných domoch je to okolo dva a pol, pri bytových domoch okolo troch percent. Čo sa týka verejných budov, tam sme pomerne pozadu, a cieľ, čo teraz navrhuje EK, bude pre nás výzva. Budeme musieť strojnásobiť tempo obnovy verejných budov.

Ťah na budovy je pochopiteľný, pretože na budovy pripadá 40 percent spotreby energie.

Uvedomuje si to EK, uvedomujú si to aj slovenské inštitúcie, zohľadňujú to naše vlastné stratégie. Všeobecne môžeme povedať, že v rámci EÚ budovy naozaj spotrebúvajú 40 percent energie a sú zodpovedné za 36 percent emisií skleníkových plynov. V rámci tohto sektoru je zároveň najväčší potenciál v krátkodobom horizonte. Do roku 2030 v sektore budov už nemusíme vymýšľať nejaké inovatívne spôsoby, sú overené.

Môže to ísť rýchlo?

Presne tak, to je ten najväčší potenciál. Mali by sme sa snažiť obnoviť čo najväčší počet budov, dostať tam finančné prostriedky a prehnať celý sektor renováciou.

Kedy bude to, s čím prišla EK, záväzné?

Tie tri percentá obnovy majú platiť na všetky verejné budovy. Teraz to platí na štátne a má to platiť na všetky verejné  budovy, teda aj budovy samospráv…

…tých samosprávnych je omnoho viac.

Áno. Štátne bol len veľmi malý segment. Keď sa vrátim k vašej otázke, kedy môžeme záväznosť naozaj očakávať, pred nami je pomerne dlhý proces. Len minulý týždeň predstavila EK svoje vlastné návrhy, tie budú musieť prejsť ešte sadou rokovaní s Európskym parlamentom a Radou EÚ. Odhaduje sa, že tento proces by sa mohol natiahnuť až do polovice budúceho roku. V tomto období by sa členské štáty a Európsky parlament už mohli dohodnúť na nejakej presnej podobe legislatívnych návrhov. Potom budú mať členské štáty približne dva roky na to, aby transponovali smernice a nariadenia do národnej legislatívy.

Hovoríte o horizonte niekoľkých rokov. Pritom paralelne s týmto idú finančné programy. Je tu nové programové obdobie na roky 2021 až 2027, ešte aktuálnejšie fond obnovy. Z týchto peňazí by mala ísť veľká časť práve na budovy. V slovenskom pláne obnovy sa rátalo s viac ako 500 miliónmi eur na budovy.

Tých 500 miliónov eur ide na rodinné domy. Sú tam ešte ďalšie čiastky, ktoré budú napríklad na budovy škôl, nemocníc.

Takže koľko pôjde na budovy z fondu obnovy?

Ak si to my zosumarizujeme, môžeme hovoriť, že celková čiastka na budovy z plánu obnovy sa približuje k dvom miliardám eur. To je dobrá správa pre rodinné domy, ale napríklad miliarda eur pôjde na budovy nemocníc. To sú tiež verejné budovy, ktoré spotrebúvajú pomerne značnú časť energie. Či už sa budú stavať nové, ideálne energeticky efektívne nemocnice, alebo sa budú rekonštruovať tie súčasné, aj tam budú musieť investície smerovať na zníženie energetickej náročnosti, na zníženie emisií skleníkových plynov.

Ako ste povedali, zmena zákonov na podnet EK bude trvať niekoľko rokov. Ako sa potom budú tieto pomerne rýchle peniaze používať?

Už teraz máme nejaké verejné politiky, ktoré mieria na znižovanie emisií skleníkových plynov alebo znižovanie spotreby energie. Predpisy, ktoré máme v súčasnosti, platia a sú tiež pomerne ambiciózne. Investície sa sčasti budú riadiť existujúcimi pravidlami, sčasti už budú v súlade aj s novými víziami EK.

Doteraz sme dávali na tieto ciele milióny eur, teraz hovoríme o stámiliónoch. Peniaze z fondu obnovy sú časovo obmedzené, bude ich treba minúť do roku 2026. Budeme schopní ich minúť?

Čo sa týka plánu obnovy, tam nás bude tlačiť samo nastavenie fondu, pretože ten bude fungovať inak ako klasické eurofondy. Doposiaľ sme boli zvyknutí, že sme prostriedky nevedeli čerpať. V rámci plánu obnovy dostaneme prostriedky až vtedy, keď splníme ciele a míľniky, ktoré sme si nastavili. Napríklad v rámci investície 500 miliónov eur do rodinných domov máme nastavený míľnik, že chceme obnoviť 30-tisíc rodinných domov. To je rozdelené ešte na drobnejšie. Ak napríklad do roku 2024 dosiahneme 18-tisíc, tak sa nám vyplatí 60 percent. Európskej komisii musíme dokázať, že sme obnovili tých 18-tisíc rodinných domov, na základe čoho nám pošlú peniaze za ne. A potom to bude pokračovať.

Keď hovoríte o tomto fázovaní, prvá etapa bude veľmi náročná. Máte informácie o tom, ako sa to chystá? Míľnik si postavila sama vláda.

Napriek tomu, že niekedy sa zvykne vo verejnom priestore objavovať, že náš plán obnovy nie je dostatočne dobrý, ja ho chápem z pohľadu míľnikov a hlavne z pohľadu komplexnosti ako ambiciózny. Nastavili sme si veľa rôznych reforiem a investícií, ktoré máme zrealizovať. Bude to obrovská výzva pre celú vládu.

Ostaňme pri budovách. Tam je ozaj veľká ambícia. Čo bude musieť spraviť vláda, aby sa tu dostala k prvému míľniku?

Na úrade vlády sa vytvára takzvaná národná implementačná a koordinačná autorita, ktorá bude mať na starosti koordináciu všetkých investícií. Jednotlivé investície si už budú riešiť jednotlivé ministerstvá. Z pohľadu tých 500 miliónov na rodinné domy bude mať investície na starosti ministerstvo životného prostredia. Oni budú zodpovední za to, aby sa to stihlo. Implementačnú časť má na starosti Slovenská agentúra životného prostredia. Tam sa vytvára štruktúra úradníkov a administratívnych pracovníkov, nastavujú sa tam mechanizmy podpory, obstaráva sa informačný systém, aby sa mohli pripraviť na spustenie prvej výzvy.

Počkajte, my tu máme ministerstvo výstavby, ktoré plánuje napríklad stavať nájomné byty, a toto bude riadiť ministerstvo životného prostredia. Aká tam je logika?

Dobrá poznámka. Často sa na Slovensku stretávame s tým, že jednou z bariér, prečo niektoré sektorové politiky nefungujú ideálne, je pomerne silný rezortizmus. Náš sektor kompetenčné spadá pod viaceré ministerstvá, aj pod ministerstvo životného prostredia.

To je skutočne osobitný problém. Ale kocky sú hodené, poďme ku konkrétnym veciam. Čo môže od spomínaného opatrenia očakávať bežný človek, ktorý má, povedzme, 50-ročný nezateplený dom? A kedy?

Prvé výzvy by mali prísť v polovici roku 2022. Všetkým vlastníkom rodinných domov, ktorí majú starší rodinný dom a chceli by s tým niečo robiť, odporúčam aby si začali všímať, kedy sa spustí výzva. Bude to možno od júla 2022. To, čo môžu majitelia očakávať, je, že by mohli dostať dotáciu vo výške maximálne 50 percent nákladov na zateplenie rodinného domu, na výmenu okien, na výmenu hlavného zdroja vykurovania a ideálne aj na osadenie nejakých obnoviteľných zdrojov energie, ako je fotovoltika alebo solárne kolektory. Z viacerých opatrení by si mohli vyskladať obnovu, ktorá by im mala dostatočne znížiť spotrebu energie a mohli by na to od štátu dostať polovicu z celej  investície.

Druhú polovicu si budú musieť pokryť sami. Ale zároveň budú musieť byť úspešní v súťaži.

Ministerstvo a Slovenská agentúra životného prostredia by podľa našich doterajších informácií chceli uplatniť systém nárokovateľnosti. Pokiaľ splníte požiadavky a prihlásite sa do systému, mali by ste získať dotáciu. Nechcú ísť cez formu rýchlych dopytových výziev, aby to nedopadlo ako elektromobily na ministerstve hospodárstva, že dotácie boli za osem minút vyčerpané. Aj my odporúčame, nech sa neboja ísť s takýmto obrovským balíkom do systému nárokovateľnosti. Ak vlastník napíše žiadosť, splní požiadavky, systém mu vypíše, že dotáciu má rezervovanú, že ju dostane a nemusí súťažiť s niekým iným.

Ale druhú polovicu si bude musieť zaplatiť sám.

Toto bude pomerne veľká výzva pre nízkopríjmové domácnosti. Cieľom tejto dotačnej schémy by malo byť pomôcť ľuďom, ktorí nemajú na takúto drahú rekonštrukciu peniaze.

Takto to vyzerá skôr pre bohatších.

Ak nebude nastavený nejaký spôsob, ako to eliminovať, môže to tak dopadnúť. My odporúčame, aby Slovenská agentúra životného prostredia zriadila nejaký mechanizmus zvýhodnených pôžičiek, prostredníctvom ktorých by si nízkopríjmové domácnosti mohli zvyšnú polovicu dofinancovať.

Ak by k tomu pristúpila, stihla by to? Do toho treba zapojiť  komerčné banky.

Z agentúry i ministerstva máme informácie, že už komunikujú s komerčnými bankami. Sme si vedomí rizika časového horizontu, ale zároveň vidíme riziko, že ak by takýto produkt nevznikol, z veľkej časti to bude dotácia pre strednopríjmové a vysokopríjmové domácnosti.

Zoberme si takú chudobnú oblasť, ako je Jelšava, ktorá sa pri zimnej inverzii pravidelne zahaľuje do smogu, lebo sa tam kúri nekvalitným palivom alebo aj odpadmi. Akú šancu budú mať tamojší obyvatelia dostať sa k peniazom z tohto programu?

Toto je pomerne veľká výzva, o ktorej hovoríme aj my. Hlavným prispievateľom zlej kvality ovzdušia v mnohých regiónoch je vykurovanie domácností. Riešením sú často renovačné opatrenia na úrovni jednotlivých rodinných domov. Bohužiaľ, často ide o nízkopríjmové domácnosti, ktoré ťažko presvedčíte, že starý kotol na drevo alebo na uhlie si budú musieť obnoviť, alebo si budú musieť zatepliť dom. Ministerstvo životného prostredia avizuje, že pre tieto smogové regióny alebo hladové doliny by chcelo zriadiť oveľa adresnejšiu kampaň. Chceli by za nimi chodiť v rámci výjazdov, oslovovať konkrétnych starostov, chceli by oveľa adresnejšie pomôcť s administratívnou záťažou pri vypĺňaní žiadostí.

V takýchto prípadoch sa hovorí o energetickej chudobe. Je u nás zmapovaná? Ak chceme niekomu pomôcť, musíme vedieť, kto je ten, čo ju potrebuje.

V otázke chudoby je práve toto najväčší problém. V slovenskej legislatíve nemáme definované, čo je energetická chudoba. Potom ani nevieme vyhodnotiť, koľko domácností sa nachádza v energetickej chudobe. A nevieme pristúpiť k tomu problému.

Ako to robia inde?

V iných členských štátoch majú legislatívu, ktorá obsahuje definíciu energeticky chudobnej domácnosti alebo rodiny. Odvíja sa to od sociálnych, príjmových pomerov alebo z pomeru výšky výdavkov na energie k príjmu v domácnosti. Ak domácnosť spadá pod definíciu, nastupuje podporná sociálna politika. Môžu oveľa adresnejšie cieliť zvýhodnené dotačné alebo úverové nástroje na obnovu rodinných domov.

Dá sa v tomto zrýchlenom pokluse paralelne riešiť aj toto? Skôr to vyzerá, že nás to zastihne nepripravených.

Určite by bolo lepšie, keby sme boli pripravení a mali by sme vytvorenú takúto legislatívu. Priestor na to, aby sa čerpanie z programu za spomenutých 500 miliónov eur spojilo s riešením problému energetickej chudoby, asi nebude. V rámci poskytovania dotácií však predsa môžete robiť nejaké opatrenia, ktoré podporia chudobné domácnosti. Už som spomenul zvýhodnené pôžičky, administratívnu, technickú pomoc.

Koľko domov by sa mohlo podporiť z balíka za 500 miliónov eur? A do akých lokalít pôjdu peniaze?

Cieľom je obnoviť 30-tisíc rodinných domov. Ten cieľ musíme splniť, inak peniaze nedostaneme.

Pri celkovom počte zhruba milión rodinných domov, pôjde približne o tri percentá. To nie je veľa.

V pomere k celkovému počtu pôjde naozaj o malý podiel. Cieľom tohto konkrétneho opatrenia však nie je obnoviť všetky rodinné domy, ale aj naštartovať podporu stavebných firiem a dopyt zo strany vlastníkov – keď uvidí sused, že vedľa majú pekne obnovený rodinný dom, platia menej za energie, inšpiruje ho to, že aj on si bude chcieť zatepliť dom a vymeniť okná.

Kedy by mohli ľudia očakávať, že sa k nim dostanú informácie o možnosti zvýhodnenej rekonštrukcie domov?

Ako momentálne vraví ministerstvo životného prostredia, prvé výzvy by sa mali spúšťať v polovici budúceho roku. Predpokladám, že tie mesiace predtým už bude vysielať nejaké správy o tom, že budú spúšťať výzvy, aké budú požiadavky, aké budú podmienky, kto sa do toho môže zapojiť. Ľudia sa však už teraz môžu zamýšľať nad svojimi rodinnými domami.

Do spustenia podporných programov sa situácia môže zmeniť.

Plán obnovy alebo tieto konkrétne investície môžu pomerne negatívne ovplyvniť momentálne ceny materiálov. Ja sa toho trochu bojím, možno z toho majú obavy aj na niektorých ministerstvách. Zvýšené ceny materiálov, ktoré posledné mesiace naozaj registrujeme, môžu obnovu rodinných domov, ale aj iných budov, natoľko predražiť, že ciele, ktoré sme si stanovili, nebude jednoduché splniť. Alebo že majitelia do toho nebudú schopní ísť.

Keď budú vyššie ceny stavebných materiálov, z tých 500 miliónov eur sa obnoví menej domov.

Áno, môže sa stať, že za tieto peniaze nebude obnovených 30-tisíc rodinných domov, ale možno iba 25-tisíc.

Rátajú s podobnými opatreniami aj v okolitých štátoch?

EK chcela od každého členského štátu, aby nejakú časť investícií v pláne obnovy vyčlenil aj do budov, do sektora s veľkým potenciálom na znižovanie emisií. Ale Slovensko si v rámci plánu obnovy postavilo na budovy pomerne veľkú prioritu. Napríklad v porovnaní s ostatnými štátmi V4 je zameranie na budovy vyššie. Maďarsko a Poľsko nemajú priamo na zvyšovanie energetickej efektívnosti a obnovy budov takmer žiadne prostriedky. Česká republika má tiež prostriedky cielené do obnovy rodinných domov a verejných budov, ale nie v takom pomere ako my.

Je to asi aj tým, že u nás to je najviac zanedbané. Tri štvrtiny budov neprešli za 30 rokov obnovou.

My o tom dlhodobo hovoríme. Sme radi, že vláda našla túto prioritou v pláne obnovy. Na Slovensku si verejné budovy, ako sú školy, škôlky, polikliniky, nemocnice, naozaj zaslúžia kvalitnú a dobrú obnovu, pretože tie budovy často vyzerajú katastrofálne. Takisto sektor rodinných domov ponúka veľkú príležitosť, ako nielen znížiť spotrebu energií, ale aj skvalitniť bývanie. Väčšina obyvateľov Slovenska, viac ako 50 percent obyvateľov, býva v rodinných domoch.

Zaznamenávame, že energie dražejú a tlak na ceny bude pretrvávať. Nie je to prirodzenejší nástroj, aby ľudia začali uvažovať o zveľaďovaní svojich domov z hľadiska spotreby energie? Čím má človek vyšší účet za vykurovanie či chladenie, tým viac ho to bude tlačiť, aby hľadal nové riešenia.

Nemyslím si to. Aj preto vnímam ako kontroverzný návrh začlenenia sektora budov do obchodovania s emisnými povolenkami. Cieľom tohto návrhu je vytvoriť akúsi daň, čo by znamenalo, že by sa zvýšili ceny energií. Oveľa efektívnejším nástrojom ako donucovanie prostredníctvom zvyšovania cien je podpora. Je jasné, že zvýšené ceny budú tlačiť na zvýšený záujem, aby si obyvatelia obnovili budovy. Ale nie je to šťastné riešenie, pretože vždy naň doplatia tí najmenej príjmoví.

Čo by takéto riešenie znamenalo? Človek, ktorý nejakým spôsobom nezveľadí svoj dom, aby bol energeticky účinnejší, za to zaplatí nejakú daň. A ten, čo tak spraví, alebo má energeticky efektívny dom, skôr dostane možnosť na tom získať. Áno?

Teoreticky by to tak malo byť. Ja sa však ešte dotknem nového navrhovaného systému obchodovania s emisnými povolenkami v rámci sektora budov. Tieto povolenky nebudú adresované na majiteľov rodinných domov.

Aha, to je niečo úplné iné.

Toto je dôležitá informácia aj pre nás. Upozorňovali sme, že začlenenie sektora budov do takéhoto systému nesmie mať priamy dosah na majiteľov budov. V našom kontexte vlastníckych štruktúr si ani neviem predstaviť, ako by sme v podstate zdaňovali vlastníkov. Systém, aký navrhla EK minulý týždeň, bude namierený na dodávateľov energií. Teda nie priamo na majiteľov budov.