Ohrozené ázijské tigre

Východná Ázia je domovom 1,6 miliardy ľudí, teda takmer každého piateho človeka na planéte, a tvorí asi štvrtinu svetovej ekonomiky. Spolu so Severnou Amerikou a Európou je jednou z troch ekonomických veľmocí sveta. Jej demografické vyhliadky však vyzerajú čoraz pochmúrnejšie. Minulý rok sa v regióne narodilo menej než 10 miliónov detí, čo je približne trinástina svetového počtu. Dôvod je jasný: krajiny ako Čína, Japonsko, Južná a Severná Kórea či Taiwan majú dnes najnižšiu pôrodnosť na svete. A to pre budúcnosť demografie nesignalizuje nič dobré. 

Demografický pokles je dnes celosvetový jav - jednoduchšie je vymenovať regióny, ktoré ním nie sú zasiahnuté. Východná Ázia je však výnimočný prípad. Reprodukčná úroveň plodnosti, teda počet narodených detí potrebný na udržanie populácie, je 2,1. Pokles pod túto hranicu môže indikovať problémy, no záleží aj na tom, o aký silný pokles ide. Krajina s mierou pôrodnosti 1,8 zaznamená úbytok populácie o približne 15 percent na každú generáciu, čo predstavuje ešte zvládnuteľný postupný proces.

Vo východnej Ázii sa však pôrodnosť pohybuje okolo jedného dieťaťa na ženu. V roku 2023 klesla v Južnej Kórei až na 0,72, čo je najnižšia hodnota na svete. Japonsko a Čína jej však už dýchajú na chrbát. Takýmto tempom sa počet obyvateľov s každou ďalšou generáciou zníži o polovicu. Ak by tento trend pretrval celé storočie a bez akejkoľvek imigrácie, počet obyvateľov by klesol na menej než 10 percent dnešnej úrovne. To už nie je pomalý pokles, ale demografický kolaps.

Rovnako šokujúca ako úroveň poklesu je aj jeho rýchlosť. Japonsko je čiastočnou výnimkou, keďže sa modernizovalo skôr a jeho demografický vývoj viac pripomína ten európsky - je postupný a rozložený na celé storočie. U jeho susedov to však neplatí. V Číne, Južnej Kórei a na Taiwane klesla miera pôrodnosti z približne šiestich detí na ženu v 60. rokoch minulého storočia (úroveň, ktorá bola v západnej Európe naposledy zaznamenaná v 19. storočí) na takmer jedno dieťa a menej v súčasnosti. Demografická premena, ktorú Západ zažíval celé storočie, vo východnej Ázii trvala iba 50 rokov.

V tieni Konfucia

Čo stojí za prudkým poklesom pôrodnosti v regióne? Jedna z odpovedí spočíva v jeho kultúrnych základoch. Hoci sú krajiny východnej Ázie rôznorodé, spája ich hlboké dedičstvo starovekej čínskej civilizácie a konfuciánskeho hodnotového systému. Táto tradícia kladie dôraz na vzdelanie a spoločenskú hierarchiu, čo podporilo vznik meritokracií založených na skúškach [vláda osôb zvolených na základe ich osobných zásluh a schopností, pozn. red.] a rýchly ekonomický vzostup regiónu.

Táto kultúra má však aj svoju tienistú stránku. Tvrdá akademická konkurencia a prísne testovanie nútia rodiny investovať veľké sumy do súkromného doučovania. Takýto systém má na svedomí nižšiu pôrodnosť. Nejde pritom o ľahostajnosť rodičov, ale o to, aby maximalizovali vyhliadky každého svojho dieťaťa v neľútostnom konkurenčnom prostredí.

Ďalším kultúrnym rozdielom je slabšia tradícia východnej Ázie v oblasti podpory rodičovstva, a to najmä v porovnaní s abrahámovskými náboženstvami. V kresťanstve, islame a judaizme sa rodičovstvo vníma ako morálne dobro, často späté s náboženským učením. Tieto presvedčenia pomohli včas ukončiť infanticídu, teda zámerné vraždenie novorodencov najmä z ekonomických dôvodov, a posilnili hodnotu nového života aj v chudobe.

V spoločnostiach východnej Ázie sa však infanticída historicky tolerovala, a to predovšetkým na chudobnejšom vidieku, kde mať viac detí, ako rodina dokázala uživiť, predstavovalo sociálnu záťaž. Tento postoj, ovplyvnený konfuciánskym ideálom zodpovednosti voči komunite, sa časom síce oslabil, ale úplne nezmizol. Hoci štátne zákony takéto praktiky výrazne obmedzili, ich odkaz pretrváva. Potraty na základe pohlavia, spôsobené dlhodobým uprednostňovaním synov pred dcérami, sa v niektorých častiach východnej Ázie stále vyskytujú.

Moderné ženy verzus staré pravidlá  

V minulosti bolo bežné, že sa rodiny v ťažkých časoch zriekali svojich dcér, čo poukazuje na hlbší problém: rodové roly. Vo východnej Ázii je výrazný rozpor medzi tradičnými očakávaniami a moderným spôsobom života. Od mladých žien sa očakáva, že budú akademicky a profesionálne na rovnakej úrovni ako muži, a to často v náročnom, prevažne mužskom pracovnom prostredí.

Pokiaľ však ide o rodinu, tradičné normy sa vracajú späť na scénu. Od žien sa stále očakáva, že budú matkami na plný úväzok a vzdajú sa kariéry, ktorú si roky budovali. Toto dvojnásobné bremeno mení materstvo na náročné životné rozhodnutie. Nie div, že miera bezdetnosti je dnes v tomto regióne jednou z najvyšších na svete.

Ak budú súčasné trendy pretrvávať, populácia východnej Ázie do konca storočia klesne o polovicu. Prudko vzrastie aj závislosť seniorov od pracujúcej populácie, teda pomer starších ľudí voči tým v produktívnom veku. V Číne, demograficky najsilnejšej krajine regiónu, sa očakáva, že počet závislých osôb čoskoro prevýši počet pracujúcich.

Plný dosah týchto zmien na hospodárstvo a geopolitiku je dnes ťažké predpovedať. Jeden dôsledok však vidno už teraz: východná Ázia bola dlhodobo centrom inovácií a produktivity. Môže sa pochváliť najvyšším priemerným IQ na svete a na rozdiel od mnohých západných krajín nezaznamenala v poslednom období pokles v študijných výsledkoch. Prudký prepad populácie by preto nepredstavoval problém iba pre región, znamenal by útlm jedného z najjasnejších ohnísk ľudského potenciálu. Svet by tým prišiel nielen o ľudí, ale možno aj o kúsok svojho rozumu.

Zhrnutie

Ekonomicky silná východná Ázia čelí demografickej kríze. Pôrodnosť v krajinách ako Južná Kórea, Japonsko či Čína klesla na najnižšie úrovne vôbec, pričom kultúrne a ekonomické tlaky odrádzajú mladých ľudí od rodičovstva. Konfuciánske dedičstvo regiónu podnecuje prísnu akademickú súťaživosť a upevňuje tradičné rodové roly, čím robí z rodičovstva náročnú voľbu. Na rozdiel od Západu, kde víťazia náboženské hodnoty, vo východnej Ázii chýba motivácia na budovanie väčších rodín. Ak budú súčasné trendy pokračovať, komunity by sa mohli v rámci jedného storočia zmenšiť na polovicu, čím by sa narušilo jedno z najvýznamnejších miest ľudského kapitálu. Celosvetový dosah, či už v oblasti inovácií, alebo vplyvu, by bol obrovský.