Keď Donald Trump v roku 2025 opäť nastúpil do Bieleho domu, jeho razantný plán na zmenu amerického zahraničného obchodu pomocou prísnych dovozných ciel narušil makroekonomické predpovede. Odhady rastu HDP, inflácie a obchodnej bilancie, na ktoré sa svetové ekonomiky dlhé roky spoliehali, sa náhle stali neaktuálnymi. Ekonómovia, rozdelení podľa politických názorov, sa začali sporiť o metodiky a stratili istotu vo svojich záveroch. Trumpove kroky opäť potvrdili, že ani tie najdokonalejšie ekonomické modely nedokážu úplne predvídať, ako sa ľudia zachovajú.

Z dlhodobého hľadiska sa však črtá celkom iný obraz, paradoxne veľmi predvídateľný. Kým ekonomické predpovede často kolíšu, demografické údaje sú jasné a neúprosné. Podľa OSN tvorili ľudia nad 65 rokov v roku 2020 asi 9,3 percenta svetovej populácie, do roku 2050 sa tento podiel zvýši na 16 percent.

Situácia v Európe je ešte znepokojujúcejšia: seniori dnes tvoria približne jednu pätinu populácie, no o 25 rokov to už bude takmer tretina. S priemernou pôrodnosťou len 1,5 dieťaťa na jednu ženu, čo je hlboko pod hranicou potrebnou na udržanie populácie (2,1 dieťaťa na jednu ženu), smeruje Európa do demografickej pasce. No nie je v tom sama. Japonsko si už touto cestou prešlo. Je zrejmé, že takýto trend je neudržateľný. Kľúčovou otázkou je, ako sa na túto nevyhnutnú budúcnosť dokážeme pripraviť.

Starnúce obyvateľstvo

Aby sme pochopili ekonomický vplyv starnúcej populácie, stačí sa pozrieť na čísla. Štúdia Maestasovej, Mullenovej a Powella z roku 2016 naznačuje, že každé zvýšenie podielu obyvateľov starších ako 60 rokov o 10 percent znižuje rast HDP na obyvateľa o 5,5 percenta. Aj keď sa presné čísla môžu líšiť, smer, ktorým sa uberáme, je jasný. Keď ľudia starnú, znižuje sa ich schopnosť pracovať a tvoriť ekonomickú hodnotu, čím klesá aj ich podiel na raste HDP. Zároveň klesá aj ich spotreba. A keďže západné ekonomiky stoja najmä na domácej spotrebe, takýto vývoj predstavuje vážnu prekážku pre trvalo udržateľný rast.