Predstavuje starnúca spoločnosť najväčšiu výzvu pre demokraciu?

S rastúcim počtom dôchodcov hrozí, že demokracia stratí svoju pružnosť a schopnosť prispôsobovať sa zmenám. Meniaca sa štruktúra obyvateľstva so vzrastajúcim podielom seniorov výrazne ovplyvňuje politiku, rozhodovanie aj spoločnosť v krajinách ako Nemecko, Poľsko alebo Japonsko, ktoré už teraz čelia vážnym demografickým výzvam. Keďže priemerný vek voličov sa neustále zvyšuje a blíži sa k dôchodkovému veku, demokratické systémy musia nájsť spôsob, ako zosúladiť pevne zakorenené preferencie starších s meniacimi sa očakávaniami mladšej generácie.

V rozvinutých demokraciách starnúca populácia zásadne mení priority spoločnosti. Napríklad v Nemecku sa očakáva, že podiel ľudí nad 65 rokov vzrastie zo súčasných približne 22 percent na takmer 30 percent do roku 2050. V Japonsku je tento trend ešte výraznejší. Dôchodcovia tam už dnes tvoria takmer 29 percent obyvateľstva, pričom Poľsko krajinu vychádzajúceho slnka rýchlo dobieha. Tento demografický vývoj poskytuje dôchodcom silný politický vplyv. Verejná politika sa čoraz viac zameriava na témy ako výška dôchodkov, dostupnosť zdravotnej starostlivosti a rôzne systémy podpory pre seniorov.

Nemecko momentálne vynakladá na dôchodky približne 10 percent svojho HDP, čo jasne podčiarkuje tento demografický posun. Nedávne návrhy na zvýšenie dôchodkového veku alebo zavedenie udržateľných dôchodkových reforiem narážajú na odpor starších voličov, a preto sú neustále blokované alebo oklieštené. Nemecký ekonóm Clemens Fuest upozorňuje, že politici sa často boja prijímať potrebné štrukturálne reformy, pretože sa obávajú negatívnej reakcie voličov, a radšej volia krátkodobé riešenia namiesto dlhodobých zmien.

Gerontokracia: rastúci vplyv dôchodcov

Poľská strana Právo a spravodlivosť (PiS) dokázala naplno využiť fakt, že pribúda starších voličov. Ich populárny trinásty dôchodok prináša penzistom priame výhody. Tento príspevok dostáva približne 9,8 milióna ľudí, čo je takmer 26 percent všetkých voličov. Vtedajšie opozičné strany tieto opatrenia kritizujú ako krátkodobý populizmus, ktorý síce môže slúžiť na podporu PiS, no zároveň oslabuje dlhodobú udržateľnosť hospodárstva. Ich kritika však medzi staršími voličmi nenachádzala pochopenie, keďže tí uprednostňujú okamžitú finančnú istotu.

Japonsko je najlepšou ukážkou gerontokratickej politiky. Vládna Liberálnodemokratická strana (LDP), ktorá je pri moci väčšinu povojnového obdobia, si upevnila svoju moc najmä vďaka tomu, že vychádza v ústrety starším voličom. Veľká časť verejných výdavkov ide na zdravotnú starostlivosť a dôchodky pre seniorov, čo predstavuje približne 34 percent celkového štátneho rozpočtu. Mladší ľudia, ktorí zápasia s klesajúcou pôrodnosťou, neistými pracovnými miestami a nízkymi platmi, sa cítia zanedbávaní. Keďže ich je menej, ich požiadavky sa len zriedka premietajú do politických rozhodnutí.

Volebné správanie tento trend ešte viac posilňuje. Rozdiel vo volebnej účasti medzi japonskými voličmi vo veku 55 a viac rokov a mladšími než 35 rokov presahuje podľa OECD 25 percentuálnych bodov, čo je viac ako dvojnásobok priemeru OECD. Pravidelná a vysoká účasť starších voličov tak výrazne zvyšuje ich politický vplyv a prispieva k tomu, čo kritici označujú za takzvaný gerontokratický posun, teda príklon politiky smerom k záujmom staršej generácie.

Prehlbujúce sa generačné rozdiely

Rozdielne politické preferencie starších a mladších voličov sa netýkajú len fiškálnej politiky, ale aj základných spoločenských hodnôt. Mladšia generácia v Nemecku kedysi vo veľkej miere podporovala progresívne strany, ako sú Zelení a FDP. Posledné voľby však ukázali výrazný posun. Vo voľbách do Bundestagu v roku 2025 sa strana Die Linke (Ľavica) stala najsilnejšou medzi voličmi vo veku 18 až 24 rokov s 25 percentami hlasov. Tesne za ňou nasledovala strana AfD s 21 percentami. Zelení, ktorí kedysi medzi mladými dominovali, získali v tejto demografickej skupine už len 10 percent. Uvedený trend sa potvrdil aj vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024, v rámci ktorých sa veľká časť mladých voličov priklonila k stranám na okraji politického spektra.

V Poľsku sa rozdiely medzi mladými a staršími prejavujú aj v hodnotách a postojoch ku kultúrnym otázkam. Mladšia generácia väčšinou podporuje liberálnu demokraciu, je za integráciu do Európskej únie a presadzuje väčšiu spoločenskú toleranciu. Naopak, starší voliči, ktorých formovala výrazne odlišná historická skúsenosť, prejavujú silnejšiu väzbu ku konzervatívnemu nacionalizmu, tradičným náboženským hodnotám a odmietajú to, čo vnímajú ako zasahovanie zvonka. Prieskum centra Pew Research z roku 2022 potvrdil, že 68 percent Poliakov vo veku 18 až 29 rokov vnímalo EÚ pozitívne, zatiaľ čo medzi ľuďmi nad 65 rokov to bolo len 43 percent.

Aj v Japonsku sa názory mladých výrazne líšia od postojov starších generácií v spoločenských a ekonomických otázkach. Mladí ľudia čoraz viac presadzujú flexibilitu na trhu práce, rodovú rovnosť a medzinárodnú otvorenosť. Starší voliči však naďalej stoja za tradičnou politikou vládnucej strany LDP a obávajú sa zmien, ktoré by mohli narušiť zaužívaný poriadok. Mládežnícka aktivistka Momoko Nojová to opísala slovami: „Hlavným problémom Japonska je, že v politike úplne chýba rozmanitosť.“

Keď demokracia stráca pružnosť

Tento demografický posun, teda starnutie obyvateľstva, prináša vážne riziká pre schopnosť demokracie reagovať na zmeny. Demokratické režimy sa spoliehajú na neustály vývoj politík a obnovu inštitúcií, aby sa dokázali prispôsobiť meniacim sa potrebám spoločnosti. Gerontokratická politika však často vedie k stagnácii a bráni odvážnym reformám: Nemecko sa zdráha prepracovať dôchodkový systém, Poľsko uprednostňuje štedré dávky pre penzistov aj za cenu oslabenej hospodárskej rovnováhy a Japonsko dáva prednosť záujmom starších pred ambíciami mladej generácie.

Štúdie navyše naznačujú, že mnohí mladí ľudia sa cítia čoraz viac pod tlakom rôznych kríz a neistej budúcnosti. Sociológ Klaus Hurrelmann, ktorý je spoluautorom štúdie Mládež v Nemecku z roku 2022, upozorňuje, že úroveň úzkosti medzi mladými už dosiahla bod, keď je vážne ohrozené ich duševné zdravie. Štúdia zistila, že stres, vyčerpanosť a pochybnosti o sebe sú medzi mladými veľmi rozšírené. Mnohí z nich sa navyše obávajú o svoju sociálnu a finančnú budúcnosť. Tento narastajúci pocit neistoty prispieva k ich sklamaniu z politiky a stiahnutiu sa z verejného života.

Zhrnutie

Demokracie, ktoré čelia starnutiu obyvateľstva, musia zostať flexibilné, no zároveň nestratiť dôveru starších voličov. Keďže čoraz viac voličov sa blíži k dôchodkovému veku, demokracie sa musia vyvarovať toho, aby stratili pružnosť a zmenili sa na systém, v ktorom dominujú starší. Nájsť rovnováhu medzi rešpektovaním potrieb seniorov a podporou ambícií mladých je náročné, ale kľúčové, ak má demokracia zostať dynamická a schopná reagovať na rýchlo sa meniaci svet.