Pri emisných povolenkách pôjdeme s Bruselom aj do tvrdého stretu, tvrdí český exminister

V súčasnosti je okolo emisných kvót ETS 2 pomerne veľký rozruch. Verejnosť si začína uvedomovať, že už o dva roky v roku 2027 môžu zdražieť pohonné hmoty aj vykurovanie domácností. Máte nejaký odhad, o koľko nám zdražie život?

Emisné povolenky sú obrovský problém. Jedna vec je, že boli schválené počas (európskeho) predsedníctva vlády Petra Fialu. Tvrdo odmietam, keď nám [predchádzajúcej Babišovej vláde pod vedením hnutia ANO, poz. red.] niekto vyčíta: To vy ste pripravovali Green Deal. Podstatou toho, čo sa na nás valí, je predsa Fit for 55 ako implementačný scenár. A ten sme odmietli na jeseň 2021 en bloc vrátane práve emisných povoleniek pre domácnosti.

To nebolo en bloc, bolo to niekoľko jednotlivých výhrad.

Možno je en bloc silné slovo, ale výhrady formulovali – ak sa nemýlim – štyri ministerstvá: moje ministerstvo priemyslu, potom dopravy, životného prostredia a financií. Emisné povolenky sme však odmietli kategoricky a výslovne. Potom prišla nová (Fialova) vláda a v rámci predsedníctva sa k ETS 2 prihlásila. Počas jej predsedníctva boli nové povolenky schválené a definitívne potvrdené legislatívnym aktom na jar 2023.

Neskôr premiér Fiala pod tlakom zistenia, že sa upísal k niečomu, čo zdraží vykurovanie a pohonné hmoty, tvrdil, že jeho predsedníctvo našťastie zabezpečilo stropovanie emisných povoleniek. To je samo o sebe technicky nezmysel, ten človek zjavne vôbec nerozumie podstate.

A aká je skutočnosť? Pred pár týždňami sa začali obchodovať nové povolenky. Cena sa pohybuje medzi 70 a 80 eur za tonu. Je to dvojnásobok predpokladov Komisie. Bloomberg odhaduje 149 eur za tonu skleníkových plynov do roku 2030 a z toho odhaduje, že cena plynového kúrenia v rokoch 2028 až 2030 vzrastie o 41 percent a cena pohonných hmôt o 30 percent.

Dnes v Česku nafta a benzín osciluje niekde medzi 32 a 34 korunami (1,29 až 1,37 eura), takže podľa Bloombergu by sme len kvôli povolenkám platili 40 korún (1,61 eura) za liter.

A existujú aj vyššie odhady. Dnes je to tak, že pokiaľ bude povolenka stáť predpokladaných 45 eur, zdraží liter benzínu a nafty o 3,50 koruny (14 centov). Každých desať eur ceny povolenky navyše berme ako 75 halierov za liter navyše. Keby sa povolenka mala dostať na 150 eur do roku 2029 – podľa mňa úplne realistická možnosť –, tak to robí ďalších 7,50 koruny k tým 3,50 na liter. Čiže jedenásť korún (44 centov) za liter navyše.

Pripomínam, že do národnej legislatívy sa mali kvóty ETS 2 prijať už do konca júna 2024, čo sa po "fialovsky" vyriešilo odložením. Našli trhlinu, že najprv postačí tie emisie monitorovať, ale fakticky každej budúcej vláde po Fialovi zostane danajský dar v podobe povinnosti previesť ETS 2 do českej legislatívy.

Čo by ste s týmto danajským darom urobili vy?

Nemôžeme systém emisných povoleniek ETS 2 preniesť do národnej legislatívy. Bolo by to podraz na našich ľudí, zvyšovanie sociálnych rozdielov, nehovoriac o tom, že živnostníci takýto nárast nezvládnu. Jednoznačne by to bol inflačný faktor, hoci by som neočakával až taký dramatický vývoj ako počas energetickej krízy. Palivá sú však pre infláciu veľmi dôležité, vykurovanie uhlím už menej, toľko domácností už nie je. Ale vykurovanie plynom, samozrejme. áno. Postihne to desiatky percent českých domácností a hrozí tu vznik významného sociálneho problému.

Keď s tým však česká vláda súhlasila na európskej úrovni, je to pre republiku právne záväzné. Môžete s tým reálne vôbec niečo robiť?

Prvá vec je hľadať spojencov vo vnútri EÚ. Samozrejme, viem, že také hľadanie už pred rokom oznámil súčasný minister financií Zbyněk Stanjura (ODS). Ale myslím si, že veľmi nehľadali a rozhodne nenašli. Oni tiež majú určitý problém. Logickou platformou pre podobné situácie by bola Vyšehradská skupina (V4). Lenže zo Slovenska s nami nikto nehovorí, z Maďarska už vôbec nie. S Poliakmi je vzťah neutrálnejší, tam by sa možno dalo niečo dohodnúť. Ale V4 ako celok dnes neexistuje. Pritom práve v súčasnosti má dve obrovské témy – emisné povolenky a migračný pakt –, v oboch sa voči Európe potrebujeme vymedziť spoločne.

Ani V4 by na zvrat emisných povoleniek nestačila. Čo ďalej?

Hľadajme ďalších spojencov. Racionálny postoj zaujíma napríklad Taliansko. V tejto veci by sme potrebovali aspoň jedného silného hráča.

Čo urobíte, keď nezískate (na úrovni EÚ) väčšinu na zrušenie emisných povoleniek?

No tak ich nezavedieme.

Pôjdete do konfliktu s Európskou komisiou?

Pôjdeme do konfliktu. Budeme sa opierať o pár vecí, ktoré nedodržali. Podmienkou zavedenia ETS 2 bola analýza dosahov. Tá nebola spracovaná.

Druhou podmienkou bolo, že nové kvóty nesmú narušiť konkurencieschopnosť. A my preukážeme, že ETS 2 našu konkurencieschopnosť naruší. Zdokumentujeme, že niektoré české firmy a živnostníci v konkurencii so svetom neprežijú. Zásadné je, že sa nesmieme báť.

Ja nechcem zničiť EÚ, mala by zostať. Ale odmietam ďalej prihliadať na riadenú samovraždu, ktorú EÚ vykonáva. Amerika tu nie je budíček, Amerika je budík. Oni majú racionálnejší pohľad na celý rad vecí. Európa sa dostáva do pasce. Dnes má 16-percentný podiel na svetovom HDP a Spojené štáty 26 percent. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi mala Európa rovnako ako Američania po 25 percent. Čína mala vtedy tri percentá, dnes má 16 percent.

Ak je však Komisia ideologicky zaslepená, nebude počúvať vaše argumenty. A môže na Českú republiku uvaliť pokuty, zastaviť dotácie.

To môže. Ale jednak budú rokovania nejaký čas trvať a my medzitým budeme hľadať spojencov. Verím, že keď niektorá krajina uvidí, že sa iná stavia na zadné, môže sa pridať. Škody z ETS 2 môžu byť oveľa väčšie a ďalekosiahlejšie, ako keď nám zastavia dotácie. No Európska únia si musí hlavne uvedomiť, že už to nie je tak, že niekto niečo rozhodne a všetci len budú prikyvovať. Ak má nejaká politika Únie negatívny dosah na danú krajinu, tá sa musí vedieť postaviť na zadné.

Dnes nás riadia zelení šialenci – Ursula von der Leyenová alebo Fiala, to je jedno, Fiala je v podstate von der Leyenová v nohaviciach – a vedú nás do priepasti. Európa už nad priepasťou visí za traky. Ak sa necháme pripraviť o výkonnosť súkromného sektora, ktorý jediný je schopný generovať zisky a platiť dane, tak sme stratení.

Karel Havlíček (55)

Vyštudoval pozemné staviteľstvo na pražskom ČVUT, neskôr si na VŠE Praha dokončil doktorát z ekonómie a manažmentu. Obchodoval a podnikal v textilnom priemysle (predovšetkým firma Sindat), dlhé roky viedol Asociáciu malých a stredných podnikov a živnostníkov ČR. Od roku 2019 pôsobil ako minister priemyslu a neskôr aj minister dopravy v kabinete Andreja Babiša. Dnes je poslanec parlamentu a predseda tieňovej vlády. Je ženatý, má dve deti.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.