Trump berie udržovanie poriadku vážne. O čom boli nepokoje v Los Angeles?

Poslednou ukážkou sú protesty v Los Angeles proti deportácii nelegálnych migrantov. Trump má v tomto právo aj verejnosť na svojej strane. Vyhostenie nelegálnych migrantov spadá úplne do právomocí federálnej vlády.

Podľa serveru RealClearPolitics, ktorý publikuje súhrnné prieskumy verejnej mienky, 51,5 percenta Američanov schvaľuje Trumpovu imigračnú politiku, proti je 47 percent. Celkovo 59 percent schvaľuje vyslanie Národnej gardy na potlačenie protestov, neschvaľuje 39 percent.

Napriek tomu predstavitelia Demokratickej strany tvrdia, že Trumpova reakcia bola prehnaná. Senátor Cory Booker nazval protesty „pokojné“, rovnako ako bývalá viceprezidentka Kamala Harrisová. Podľa kalifornského guvernéra Gavina Newsoma protesty vyprovokoval „chaos z Washingtonu“.

Mnoho demokratov sa zhodne na tom, že pravým problémom nie je rabovanie v centre druhého najväčšieho amerického mesta, ale Trumpova reakcia, ktorá je autoritárska. Newsom dokonca obvinil Trumpa z „diktátorských činov“.

Návrat na začiatok

Američania majú už dlhodobo pocit, že imigrácia do krajiny, obzvlášť tá nelegálna, je príliš vysoká. Pre Trumpa to vždy bola jeho najsilnejšia téma. Napriek tomu počet nelegálov počas jeho prvého volebného obdobia stúpal.

Po niekoľkých pokusoch Trump v roku 2019 konečne prišiel na účinnú imigračnú politiku. Dovtedy sa americká imigračná politika v niektorých prípadoch riadila heslom „chyť a pusť“. Ak zadržaný migrant požiadal o azyl, pohraničníci či polícia ho zaevidovali a prepustili.

Teoreticky mal čakať na predvolanie na imigračný súd, ktorý jeho žiadosť posúdi. V praxi často zmizol niekde v hĺbke USA a pred sudcu sa nikdy nedostavil.

Trump preto namiesto toho zaviedol pravidlo „zostaň v Mexiku“, keď žiadatelia o azyl čakali na posúdenie svojej žiadosti na druhej strane hranice. Navyše, covid dosť sťažil cestovanie a Trumpova administratíva využila zákony na ochranu verejného zdravia na urýchlenie deportácií.

Celkovo tak počas prvého Trumpovho obdobia americká Colná a pohraničná stráž detegovala približne tri milióny nelegálnych stretnutí na hranici. „Stretnutie“ (encounter) je termín amerických pohraničníkov pre človeka, ktorý bol chytený pri pokuse prekročiť nelegálne hranice alebo mu odmietli vstup pri legálnej hraničnej kontrole.

Zmena prišla s Bidenom

S Joeom Bidenom dorazil étos „nikto nie je nelegálny“ a koniec pandémie spoločne s ukončením Trumpových opatrení viedol k obrovskej imigračnej vlne. Za Bidena tak bolo detegovaných 10,8 milióna stretnutí, teda viac ako trojnásobne viac oproti Trumpovmu obdobiu. Ten sľuboval, že trend nielen zvráti, ale aj deportuje zhruba 11 až 12 miliónov nelegálnych migrantov, ktorí už sú v krajine.

Ako sľúbil, tak začal plniť. Zaviedol prísnejší režim na hraniciach a podľa pohraničníkov tento rok počet nelegálnych prekročení klesol medziročne zhruba o 90 percent. Podľa „pohraničného cára“ Toma Homana, ktorý má imigračnú politiku na starosti, sa ale počas prvých štyroch mesiacov tohto roka podarilo deportovať „len“ približne 200-tisíc ľudí, čo je menej ako za rovnaké obdobie počas Bidena.

Napriek všetkej bombastickej snahe tak Trumpova administratíva za svojimi deportačnými cieľmi zaostávala. Zmenila preto taktiku. Namiesto pokusov vypátrať a deportovať jednotlivých nelegálnych migrantov začala podnikať razie na miestach, kde je známe, že sa zdržujú.

Príčiny demonštrácií

Týmto sa už dostávame do súčasnosti. Dňa 6. júna federálni agenti vykonali sedem razií v centre Los Angeles a zatkli 44 ľudí kvôli podozreniu, že sú nelegálni imigranti. To vyvolalo prvé strety medzi demonštrantmi a políciou. Večer niekoľko stoviek ľudí obľahlo väzobnú väznicu v centre mesta, kam zadržaných ľudí previezli.

Ďalší deň už okolité ulice zachvátil chaos. Demonštranti hádzali na policajtov tehly, kamene a podobne, stavali barikády, rabovali a zapaľovali autá. Symbolom protestov sa stal osud štvorice áut Waymo, teda taxíkov bez vodiča. Tie poslušne prišli privolané mobilnou aplikáciou, len aby mohli byť zničené v plameňoch.

Zatiaľ čo médiá a politickí predstavitelia trvali na tom, že situácia je pod kontrolou, polícia tvrdila opak. „Premohli nás,“ vyhlásil napríklad šéf losangelskej polície Jim McDonnell v nedeľu večer. „Dnes v noci tam boli ľudia, ktorí strieľali na našich policajtov komerčnými ohňostrojmi. To vás môže zabiť," pokračoval. „Vezmú si batoh, v ktorom majú tehlu,“ dodal. „Rozbijú ju, použijú ju a odovzdávajú si ju, aby ju hádzali na policajtov, na autá a na iných ľudí,“ popísal útoky zo strany demonštrantov.

„Naši statoční policajti boli v menšine, pretože viac ako tisíc výtržníkov obkľúčilo federálnu budovu a zaútočilo na ňu. Aj napriek opakovaným výzvam reagovalo losangeleské policajné oddelenie až po viac ako dvoch hodinách. Statoční muži a ženy z ICE (Imigračnej a colnej správy) boli v Los Angeles, kde zatýkali kriminálnikov bez povolenia na pobyt vrátane členov gangov, drogových dílerov a osôb s minulosťou v oblasti násilia, týrania detí, domáceho násilia, lúpeží a pašovania,“ uviedol vo vyhlásení Todd Lyons, šéf ICE. Večer 7. júna Biely dom oznámil vyslanie Národnej gardy.

Kedy možno nasadiť Národnú gardu?

Národná garda je jednou zo záloh regulárnej armády. Jej príslušníci sú vojaci na čiastočný úväzok, majú aj civilné povolanie. Vyvinula sa z milícií jednotlivých amerických štátov, ktoré mohli byť aktivizované na podporu regulárnej armády v čase krízy. To platí dodnes, gardisti slúžili napríklad v Iraku aj v Afganistane.

Národná garda tak má zvláštny status, keď spadá pod vládu svojho štátu, ako aj pod tú federálnu. A keďže nejde o regulárne ozbrojené sily, je ich nasadenie pri najrôznejších nepokojoch právne i politicky priechodnejšie ako v prípade federálnej armády. Väčšinou sa to robí so súhlasom miestneho guvernéra.

Prezident ale môže za výnimočných okolností Národnú gardu „federalizovať“, teda prevziať plne pod svoju právomoc, a to bez nutnosti koordinácie s guvernérom. To sa presne stalo v Kalifornii, Trump federalizoval tamojšiu Národnú gardu a vyslal ju do ulíc Los Angeles bez toho, aby ho o to Newsom predtým požiadal. Tento krok viedol k obvineniam z autoritárstva či uzurpovania moci. Newsom dokonca federálnu vládu kvôli nasadeniu Národnej gardy zažaloval.

Ide teda o autoritársky čin a prvý krok k diktatúre, ako naznačujú liberálni komentátori a politici? Skôr nie. Prezident môže gardu federalizovať za troch podmienok. Ak hrozí externé nebezpečenstvo, v prípade „povstania alebo hrozby povstania“ a ak „prezident nie je schopný za pomoci pravidelných síl presadzovať zákony Spojených štátov“.

Zástancovia Trumpovho kroku tvrdia, že v Los Angeles minimálne hrozilo povstanie a federálnym agentom sa bránilo presadzovať zákony. Nasadenie Národnej gardy je teda úplne legitímne. Navyše sa jej príslušníci nezapojili do potláčania protestov, na to ani nemajú právomoci, a obmedzili sa len na stráženie federálnych budov.

V skutočnosti už nejde o vynútenie poriadku v uliciach Los Angeles. Zdá sa, že tamojšie protesty utíchli, najskôr vďaka kombinácii nasadenia gardy a vyhlásenia zákazu nočného vychádzania starostkou Los Angeles Karen Bassovou. Teraz ide o politické manévrovanie.

Čo oceňujú bežní Američania

Trump vystupuje ako zástanca práva a poriadku, presadzovateľ legitímnych zákonov. A verejnosť je väčšinovo na jeho strane. Mobilizácia námornej pechoty je síce politicky problematickejšia ako nasadenie gardy a v tejto chvíli zrejme zbytočná. No Trumpove kroky sú hlavne signál, že prezident berie udržovanie poriadku vážne. A bežní Američania to oceňujú – pred piatimi rokmi si prešli protestami Black Lives Matter a nestoja o to zopakovať si podobnú situáciu.

Proti nemu stojí Gavin Newsom, ktorý si evidentne užíva pozíciu lídra protitrumpovskej opozície. Keď Homan vyhlásil, že ktokoľvek, kto ukrýva nelegálnych migrantov, sa bude stretávať so zákonom, Newsom ho vyzval, aby ho zatkol tiež, čím sa zastal nelegálnych migrantov. Trump po tom, čo sa o tom dozvedel, zavtipkoval, že to je dobrý nápad.

Newsom teraz pri každej príležitosti pripomína, že Trump sa vyhráža jeho zatknutím, aj keď reálne mu nič nehrozí. Newsom nijako neskrýva prezidentské ambície a domnieva sa, že tento odpor mu pomôže vo vnútri strany získať nomináciu.

Problém je, že ak sa tieto protiimigračné protesty budú opakovať, môžu pochovať šance demokratov na návrat do Bieleho domu. Trump tvrdí, že príval nelegálnych imigrantov sa rovná invázii. To je určite prehnané.

Keď ale demonštranti mávajú mexickými vlajkami a vysvetľujú novinárom, že Kalifornia patrila kedysi Mexiku (USA získali Kaliforniu a ďalšie územia po vojne v roku 1848) a mala by sa vrátiť, tak to obyčajnému Američanovi na pokoji nepridá. Rovnako tak skandovanie „Viva La Raza“ (Nech žije rasa).

Rozumná ľavica by sa dištancovala od extrémnych prúdov, naopak, postavila by sa na stranu „práva a poriadku“. V roku 1992 sa to podarilo Billovi Clintonovi, keď skritizoval raperku Sister Souljahovú. Britský premiér Tony Blair zase vyhral voľby aj vďaka sľubu postupovať tvrdo proti zločinu a jeho príčinám.

Dnešná Demokratická strana toho nie je schopná. Ideologicky je presvedčená o dobre otvorených hraníc. Tiež je ale príliš previazaná s organizáciami, ktoré majú za úlohu toto presadzovať. Príkladom je Koalícia za ľudské práva prisťahovalcov (CHIRLA). Táto neziskovka v roku 2023 dostala 34 miliónov dolárov z verejných peňazí, 96 percent z toho priamo od vlády Kalifornie. CHIRLA prevádzkuje napríklad právne poradenstvo pre nelegálnych imigrantov, ale tiež monitoruje miesta, kde prebiehajú protiimigračné razie, a zvoláva k nim protesty.

Starostka Los Angeles Bassová túto neziskovku otvorene podporuje. Práve CHIRLA zvolala prvé veľké protesty 6. júna. Stalo sa tak potom, čo polícia zatkla pri razii Davida Huertu, predsedu kalifornskej odnože odborov pracovníkov v službách (SEIU) a známeho aktivistu za práva imigrantov, za marenie spravodlivosti. Huerta tvrdil, že sa na raziu iba prizeral, zverejnené video ale ukazuje, že blokoval policajné auto. SEIU združuje v Kalifornii asi 750-tisíc ľudí a patrí medzi veľkých sponzorov demokratov.

Tieto prepojenia podporujú názor, že demokrati nestoja na strane väčšiny Američanov, ale úzkej skupiny presadzujúcej svoju ideologickú agendu.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.